LONDÝN, BRATISLAVA. Človek je zvláštna opica. Tam, kde majú naši blízki príbuzní telo relatívne husto pokryté chlpmi, rastie nám len nevýrazné, s ľudoopicami neporovnateľné ochlpenie.
Okrem toho vedci dodnes netušia, načo presne nám slúži a prečo sme v priebehu evolúcie o túto pokrývku tela úplne neprišli.
Zmeniť to však môže nová štúdia v magazíne Biology Letters. Vedci v nej tvrdia, že objavili zmysel jestvovania chlpov. Údajne nám slúžia na rýchlejšie rozoznanie nepríjemného drobného hmyzu, napríklad ploštíc.
Podobne veľa
V skutočnosti nie sú ľudia populárne nahé opice. Odborníci si už dávnejšie všimli, že ľudia majú na štvorcový centimeter kože zhruba rovnaké množstvo vlasových folikúl ako ostatní hominidi, vrátane šimpanza či gorily. Rozdielom je iný typ ochlpenia, ktoré je u ľudí jemnejšie.
Práve to fascinovalo Isabelle Deanovú a Michaela Siva-Jothyho z Sheffieldskej univerzity.
Rozhodli sa teda otestovať hypotézu, či môže ľudské ochlpenie slúžiť ako akýsi primitívny výstražný systém voči škodcom. Obzvlášť drobnému hmyzu, ktorý nepríjemne hryzie.
Chlpatá výstraha
Takmer tridsiatke dobrovoľníkov biológovia vyholili časť rúk, a potom skúmali, ako budú reagovať na prítomnosť ploštíc.
Vedci zistili, že ak hmyz priložili na oblasť s chlpmi, študenti si parazita všimli skôr. Trvalo im to zhruba štyri sekundy, v prípade vyholených miest paradoxne až desať. Vo vyholených oblastiach si hmyz dokázal aj rýchlejšie nájsť miesto, kde by hostiteľa uštipol.
Tieto výsledky naznačujú, že ochlpenie v prípade človeka síce neplní termoregulačnú funkciu, ale slúži ako alarm. To môže byť dôvodom, prečo úplne nezmizlo.
