ŽENEVA, BRATISLAVA. Bolo len krátko po veľkom tresku. Vesmír začínal chladnúť a objavilo sa zvláštne pole. Keby sa neobjavilo, drobné častice nášho fyzikálneho sveta by nenadobúdali žiadnu hmotnosť.
No ak sa naše teórie nemýlia, práve Higgsovo pole a k nemu príslušný bozón umožnili, že svet okolo nás vyzerá tak, ako ho poznáme.
Celým problémom však bolo, že existenciu Higgsovho bozónu sa až dosiaľ nepodarilo experimentálne dokázať. Teraz to zrejme zvládol niekoľkomiliardový európsky Veľký hadrónový urýchľovač neďaleko Ženevy.
Náznak existencie Higgsovho bozónu by vedci mohli ohlásiť na utorkovom seminári.
Prečo si myslíme, že v CERN-e našli Higgsov bozón?
Je niekde inde?
Hľadanie slávnej častice pripomínalo snahu nájsť ponožku v rozhádzanej izbe. A fyzici to museli urobiť tak, že najskôr prezreli ľahko dostupné skrine, kde bolo jednoduchšie otvoriť dvere.
Postupným vylučovaním prichádzali ku skriniam, ktoré bolo pre neporiadok čoraz ťažšie otvoriť. Je možné, že teraz narazili na oblasť, v ktorej by sa Higgsov bozón mohol nachádzať. Akurát sa objavil na poličke, z ktorej nie je jasné, či patrí iba štandardnému modelu, alebo aj lepšej hypotetickej teórii.
„Higgsova častica však bude ohromným objavom,“ hovorí pre BBC časticový fyzik Stefan Soldner-Rembold.
Aj iné vysvetlenie
Slovníček
Náznak vs. objav
Náznak (3sigma): pravdepodobnosť chyby je taká veľká, ako keby vám osemkrát po sebe padol na minci znak.
Objav (5–sigma): pravdepodobnosť chyby je, akoby vám znak padol dvadsaťkrát po sebe.
Prvé fámy okolo možného náznaku existencie známeho bozónu hovoria, že by mohol mať hmotnosť, ktorá by pripúšťala prítomnosť iného ako štandardného vysvetlenia. Išlo by o takzvané minimálne supersymetrické rozšírenie štandardného modelu.
To by znamenalo, že svet môže byť zložitejší, ako hovorí súčasné prevládajúce časticové vysvetlenie.
„Už dlhý čas je známe, že Higgs s hmotnosťou do 135 GeV by bol nielen v súlade so štandardným modelom, ale aj v súlade so supersymetriou prírody. Nemusí to byť ešte dôkaz supersymetrie,“ hovorí Tomáš Blažek z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
„Ale bol by to výrazný náznak, že idea supersymetrie by mohla byť správna. A má zmysel po supersymetrii pátrať.“
Ako Einstein a Newton
Výsledkom by mohla byť situácia, aká sa vo fyzike stala s príchodom Alberta Einsteina. Jeho teória relativity nahradila klasickú mechaniku, no pri nízkych rýchlostiach si vystačíme aj s myšlienkami Isaaca Newtona.
Štandardný model časticovej fyziky by tak mohol byť len špecifickým prípadom dokonalejšej a úplnejšej teórie.
Dôležité tak je nielen to, či v utorok fyzici oznámia, že narazili na stopy po Higgsovom bozóne. Ale možno ešte viac to, akú má táto dosiaľ hypotetická častica hmotnosť.
