Čo sme si všimli
Mŕtve more mohlo naozaj „zomrieť“. Sedimenty naznačujú, že najmenej raz - pred zhruba 120-tisíc rokmi - voda z tejto oblasti úplne zmizla. A nie je vylúčené, že čosi podobné sa môže stať aj v budúcnosti.
Výskum vedcov tiež ukázal, že územie v minulosti zasiahli viaceré významné zemetrasenia. A súčasné, relatívne pokojné obdobie je v okolí Mŕtveho mora skôr výnimkou. +Čítajte viac na National Geographic
Tá informácia sa objavila na blogu magazínu Nature a teraz aj v časopise Scientific American.
Vedci mali vytvoriť vírus chrípky, ktorý by bol nielen extrémne smrteľný, ale dokázal by sa aj veľmi ľahko šíriť. V laboratóriu sa im takto údajne podarilo upraviť vírus H5N1.
Zle podaná správa vyvolala najskôr zdesenie nielen medzi laikmi, no v konečnom dôsledku zaskočila aj odbornú verejnosť. Výsledkom je, že výskum majú vedci problém publikovať.
A takmer všetci sa dohadujú, či dôležitejším je strach z prípadných teroristov, alebo skôr z budúcej pandémie, ktorú by práve tento výskum - a vakcíny vďaka nemu - mohol pomôcť zastaviť. +Čítajte viac na Scientific American
Potkany sa dokážu „vcítiť" do cudzej bolesti. Naznačuje to správanie hlodavcov, ktoré sa pokúsili pomôcť iným potkanom. Dokonca aj vtedy, ak neboli zvieratá navzájom príbuzné. +Čítajte viac na Science
O čom sme písali
Higgsov bozón. Tak znie asi najzaujímavejšia téma minulého týždňa. Začali sa totiž objavovať fámy, že vedci vo Veľkom hadrónovom urýchľovači zrejme narazili na stopy - aj keď formálne to objav ešte nebude - po slávnej častici.
Tá má mať hmotnosť, ktorá nesúhlasí len so štandardným modelom, ale pravdepodobne aj s jej rozšírením, supersymetriou. CERN navyše zvolal na utorok 13. decembra seminár, a tam by sme sa mohli dozvedieť viac. +Čítajte viac
Druhá Zem to ešte nie je. Ale pokojne tú exoplanétu nazvime sesternicou. Kepler-22b je prvou potvrdenou exoplanétou, ktorá sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne.
To znamená, že aspoň teoreticky by na planéte mohli jestvovať podmienky vhodné pre život. Či aj naozaj sú, to v prípade šesťsto svetelných rokov vzdialenej planéty nevieme. +Čítajte viac
Je zlým zvykom politikov vyhlásiť mizernú dohodu o budúcej dohode za obrovský úspech. Obzvlášť, ak takýto plán vznikne na svetovom klimatickom summite, ktorý mal rozhodovať o boji proti postupujúcemu globálnemu otepľovaniu.
Výsledkom tak je akási cestovná mapa, ktorá by mala viesť k dohode v roku 2015. A samotná dohoda by mohla začať platiť až v roku 2020. +Čítajte viac
Ako asi vyzerá slovenský vedec, ktorý pomáhal zachrániť výrobu v automobilke Ferrari, vzkriesil fabriku a urobil z nej technologického lídra či spoluvymyslel, ako penovým hliníkom ochrániť železničný vagón?
Rozprávali sme sa s ďalším šikovným slovenským vedcom, materiálovým inžinierom Františkom Simančíkom. +Čítajte viac a pozrite si video
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
