KRESBA – TECHTALES.COM
podporou a informáciami na webových stránkach.
V tomto nádhernom, progresívnom svete vedenom technológiou vyvinul som si vieru v systém. Ak človek nezíska požadovanú informáciu od nikoho vo svojom okolí, obráti sa na internet. Ak do piatich, maximálne desiatich minút nenájde to, čo hľadá, vzdá sa. Informácia tam niekde môže byť, ale zväčša nestojí za ten čas, ktorý by sme stratili jej hľadaním.
Môžete namietnuť, že je to cynický pohľad na našu žiarivú a vysoko výkonnú novú ekonomiku. Mňa však už frázy nebavia. Za leskom sa totiž skrýva bažina neefektívnosti – tmavé a hmlisté cesty, ktoré nevedú nikam, milióny rúk siahajúcich do vašich vreciek a lenivo míňajúcich vaše peniaze. Pravou rukou vám technológia ponúka rýchlejšie, lepšie a lacnejšie produkty. Ľavou rukou vám však kradne čas. A v novej ekonomike je čas to najdrahšie, čo máte.
Ale počkať, som v jadre optimista. Bol som stále ochotný veriť, že technická podpora je v skutočnosti podporou, nie mučením zákazníkov s cieľom naštvať ich a obrať o peniaze.
Otvoril som teda webovú stránku IBM. Je to veľmi dobrá stránka. Veľmi rýchlo som našiel sekciu o mojom notebooku, ale odpoveď na moju otázku nikde nebola. Vytočil som preto telefónne číslo IBM. Po troch minútach čakania sa ozval priateľský hlas. Vysvetlil som svoju situáciu a operátorka váhavo vyhlásila: „Dobre, prepojím vás na oddelenie internetovej technickej podpory.“ Áno, v jej hlase bolo niečo, čo ma priviedlo k otázke, či skutočne pochopila, o čom hovorím. Ale predsa…
Majú spoločnosti poskytujúce technickú podporu uzavretú nejakú tajnú dohodu s gigantmi nahrávacieho priemyslu? Ak nie, mali by o tom určite popremýšľať. Po desiatich minútach počúvania populárnej hudby cez telefón mi napadlo, že by bolo fajn prepojiť technickú hotline s informáciami o novinkách v svetových hudobných rebríčkoch. Hudbu náhle prerušil sladký hlas. „Naši agenti sú zaneprázdnení. Prosím, zostaňte na linke.“ V tajuplnom hlase akoby bola zakódovaná podprahová výzva na zvláštny druh náboženskej viery. Znelo to rytmicky, ako mantra. Áno, verím… Áno, zostanem na linke…
Napokon sa predsa len ozval ľudský hlas. Konečne niekto, kto mi môže pomôcť! Zachvel som sa vzrušením… no nadšenie hneď opadlo. „Agent“ nemal najmenšie tušenie, o čom hovorím. Na takéto otázky neodpovedá. Zaoberá sa len fakturáciu a zabudnutými heslami.
„Komu mám teda zavolať?“ pýtam sa zúfalo. „Musíte zavolať do Microsoftu,“ vyhlásil s dokonalou istotou. „Ďakujem vám,“ povedal som. „Nemáte za čo,“ odpovedal operátor a položil telefón.
Microsoft?!
GERRY MCGOVERN
(Autor je výkonným riaditeľom írskej spoločnosti Nua, zaoberajúcej sa manažmentom informácií na internete.)
