DURBAN, BRATISLAVA. Dohodli sa, že sa v budúcnosti možno dohodnú na čomsi, čo bude zrejme aj tak príliš nedostatočné. Aj takto by sa dal zjednodušiť výsledok dvojtýždňového klimasummitu v juhoafrickom Durbane.
Kým mnohí odborníci a mimovládne organizácie hovoria o zlyhaní, Európa rozpráva o historickom pokroku.
Prvý raz by totiž k dohode mali pristúpiť všetky krajiny sveta. Problémom však je, že takáto medzinárodná dohoda o boji proti klimatickej zmene by mala vzniknúť až v roku 2015 a platiť nezačne skôr ako v roku 2020.
Cestovná mapa
Fakty
Čo sa dohodlo v Durbane?
- Prvý raz má vzniknúť dohoda, ktorá zaväzuje všetky štáty sveta vrátane Spojených štátov, Indie a Číny na zníženie emisií skleníkových plynov.
- Dohoda by sa mala podpísať najskôr v roku 2015. Platiť môže až v roku 2020.
- Dovtedy sa Európa a niektoré krajiny rozhodli predĺžiť platnosť Kjótskeho protokolu. Najväčší znečisťovatelia ho však ignorujú.
Rokovania tisícok delegátov spočiatku vyzerali ešte zúfalejšie.
Na summite sa objavil falošný návrh budúcej dohody, potom Európa, drobné tichomorské a karibské ostrovné krajiny a africké štáty trvali na silných záväzkoch.
India, Čína a Spojené štáty - najväčší svetoví znečisťovatelia skleníkovými plynmi - neboli naklonení žiadnej zväzujúcej dohode. Dokonca ani dohode o budúcej dohode.
„To mám ako podpísať nevyplnený šek a ohroziť živobytie 1,2 miliardy Indov?“ tvrdila podľa New York Times indická ministerka životného prostredia Jayanthi Natarajanová.
„Nedržte nás tu ako rukojemníkov. Toto nie je o Indii.“
Krajinu v jej postoji podporovala aj Čína. Nasledovali preto nepretržité rokovania a samotný klimasummit sa predĺžil takmer o dva dni.
Výsledkom je napokon akási „cestovná mapa“, ktorá by mala viesť k budúcim záväzkom.
Slabá (možno) dohoda
Cieľom politikov je vytvoriť takú dohodu, ktorá by zabránila zvýšeniu priemernej svetovej teploty do konca storočia o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Podľa viacerých odborníkov však toto ani prípadná budúca dohoda nezvládne.
Toho sa boja niektoré drobné ostrovy. „Ak tu nebude žiaden právny nástroj, ktorý prinúti krajiny k zodpovednosti, sú to len pekné frázy,“ odkázal podľa BBC Karl Hood, minister zahraničia Grenady.
„Kým sa oni rozvíjajú, my umierame.“
Pri súčasných škrtoch by sme sa napríklad podľa Ecofysu mali pripraviť na oteplenie zhruba o tri a pol stupňa.
„Ani aktuálna dohoda by nás nedostala preč z cesty k štyrom stupňom,“ povedal BBC klimatológ a bývalý poradca britského premiéra Michael Jacobs.
Vedci z americkej organizácie Union of Concerned Scientists hovoria, že vlády síce zabránili úplnej katastrofe, no ani ich dohoda nie je adekvátna hrozbe.
Afričania strach z klímy skryli
Okolie klimatickej konferencie vyzeralo ako happening. Afričanov však zmena zasiahne medzi prvými.
DURBAN. „Zachráňte planétu!“ vykrikovala staršia Japonka a rozdáva bezmäsité burgery. Neďaleko diskutovala žena v sárí s mladou beloškou.
Páni v oblekoch si podávajú ruky s mužmi v turbanoch. Klimatická konferencia v Durbane je nielen stretnutím politických špičiek, ale aj bežných ľudí.
„Sme kolískou ľudstva a nechceme, aby nás považovali za jeho ničiteľa,“ prihovára sa publiku Derek Hanekom, juhoafrický minister vedy a technológií. „Je jasné, že musíme začať robiť veci inak.“
Neďaleko expocentra, kde sa stretávajú ministri a ďalší zástupcovia krajín, zdvíhajú dievčatá svoje nohy vysoko nad hlavu. Ľudia sa zhromažďujú, aby si pozreli tradičný tanec kmeňa Zulu.
Smejú sa v rytme bubnov a zasypávajú pouličných umelcov drobnými. No len málokto v tej chvíli myslí na fakt, že práve Afričania budú tými, čo na klimatickú zmenu doplatia najviac.
Zuzana Límová,
Autorka je koordinátorkou projektu Mladí reportéri pre životné prostredie
