FOTO - Archív
Americkí molekulárni biológovia objavili baktérie, ktoré na celom svete ničia koralové útesy a spôsobujú takzvanú čiernu sneť. Zistili, že cyanobaktérie druhu Phormidium corallyticum pokrývajú koraly spleťou jemných čiernych vláken, cez ktoré vylučujú jedovatú látku.
Geológ Bruce Fouke a mikrobiológovia Jorge Frias-Lopez a George Bonheyo z University of Illinois odoberali vzorky baktérií z karibských a tichomorských koralových útesov a skúmali ich genómy.
Stredobodom ich záujmu bol gén 16S-rRNA, ktorého charakteristické rozdiely pomáhajú identifikovať druhy baktérií. Týmto spôsobom identifikovali 524 druhov baktérií, ktoré sa našli v čiernom povlaku na koraloch, z toho 13 percent bolo úplne neznámych.
Porovnaním baktérií na zdravých a uhynutých koraloch sa vedci snažili zistiť, ktoré môžu spôsobovať čiernu sneť. Ukázalo sa, že sú to veľké vláknité cyanobaktérie druhu Phormidium corallyticum, ktoré majú ďalších troch veľmi blízkych príbuzných.
Vzorky odobrali pri ostrove Papua-Nová Guinea v Tichom oceáne a pri Holandských Antilách v Karibskom mori. Celkom 57 génových úsekov z dvanástich rôznych útesov patrí až na jednu výnimku tomu istému druhu baktérie, preto sa dá hovoriť o globálnom probléme.
Je možné, že cyanobaktérie otvárajú cestu ešte ďalšiemu, neznámemu pôvodcovi. Postihnuté sú v prvom rade útesy, oslabené inými ekologickými vplyvmi, hlavne zvyšovaním teploty vody a jej znečisťovaním rôznymi odpadmi.
„Túto chorobu musíme chápať ako dielo baktérií, ktoré si vytvorili fyzikálne a chemicky jedinečné prostredie,“ konštatoval Fouke.
(tasr)
S antraxom sa stretol už polárnik Scott
Spóry smrteľnej sneti slezinnej objavili novozélandskí vedci na Antarktíde v chatrči, ktorú pred 90 rokmi využívala expedícia britského polárnika Roberta Falcona Scotta na južný pól a ktorú navštívili tisícky turistov.
Spóry antraxu však nemajú nič spoločné s terorizmom a podľa vedcov predstavujú zanedbateľné riziko pre ľudské zdravie. Chatrč na Evansovom myse však dočasne uzavreli. Pôvodcami antraxu boli pravdepodobne poníky a muly, ktoré tragická Scottova výprava z roku 1912 používala ako ťažné zvieratá.
Podľa úradov neexistujú žiadne záznamy o tom, že by sa niektorý zo Scottových mužov sneťou slezinnou nakazil. Tiež nebol zaznamenaný žiaden prípad nakazenia niektorého z tisícok návštevníkov chatrče, ktorú opäť objavili koncom 40. rokov minulého storočia. Chatrč vo februári navštívila aj britská princezná Anna, ktorá začala kampaň za reštaurovanie stavieb, zanechaných prvými dobyvateľmi Antarktídy.
Scott v rokoch 1899-1912 podnikol päť expedícií do Antarktídy. Južný pól sa mu podarilo dosiahnuť 18. januára 1912, štyri týždne po Švédovi Roaldovi Amundsenovi. Scott zahynul pri spiatočnej ceste z pólu.
(tasr)
