Nelegálny spam sa rozmáha aj na Slovensku

Takmer každý Slovák pripojený na internet sa aspoň raz stal obeťou spamu – do svojej e-mailovej schránky dostal nevyžiadanú poštu s ponukou tovaru alebo služieb. Slovenskí používatelia internetu pritom netvoria žiadnu výnimku – na záplavu nevyžiadaných ..


FOTO – ARCHÍV

Takmer každý Slovák pripojený na internet sa aspoň raz stal obeťou spamu – do svojej e-mailovej schránky dostal nevyžiadanú poštu s ponukou tovaru alebo služieb. Slovenskí používatelia internetu pritom netvoria žiadnu výnimku – na záplavu nevyžiadaných e-mailov sa napríklad sťažujú až tri štvrtiny Američanov.

Zatiaľ čo doteraz dostávali slovenskí používatelia nevyžiadanú poštu prevažne zo zahraničia, dnes sú čoraz častejšie vystavení obťažovaniu slovenských spoločností. V podstatne väčšej miere sa so svojimi ponukami ozývajú aj české spoločnosti, ktorým český trh už nestačí a snažia sa preniknúť aj k nám.

Nedávnym príkladom hromadného spamu je správa o koncerte istej technoskupiny v Nitre. Slovenská agentúra Eagle 21 Agency, ktorá je v reklamnom e-maili podpísaná, sa však od neho dištancuje a tvrdí, že nevyžiadané e-maily nerozposiela.

Rozosielateľ je však schovaný za adresou eagle21@eagle21agency.com, ktorá je totožná s adresou a doménou agentúry Eagle 21 Agency. Nevyžiadaný e-mail sa začína ospravedlnením: „Ospravedlňujeme sa vám za nevyžiadaný e-mail, ale máme pre vás správu, ktorá by mohla zaujať vás, prípadne vašich známych. Ak vás zaujíma populárna hudba, čítajte ďalej, ak nie, ignorujte túto tlačovú správu, agentúra Eagle21 ju nebude opakovať.“ Správa ďalej pokračuje informáciami o koncerte, ktorý agentúra organizuje. Odosielateľ vyslovuje v závere svojej nevyžiadanej správy kurióznu požiadavku: „Správa sa týka www.eagle21agency.com, ak je pre vás nezaujímavá, ignorujte ju, prosím, no ak viete o niekom, koho by mohla zaujať forwardujte ju, prosím. Umelecká agentúra Eagle21 vám vopred ďakuje.“

Cieľ odosielateľa je rovnaký ako cieľ iných spamerov – s minimálnymi nákladmi informovať čo najväčšie množstvo ľudí o svojom produkte, službách. Najlacnejším variantom je e-mail, skopírovanie reklamnej správy na svoj počítač totiž platí vždy adresát. V tomto prípade však odosielateľ vymyslel novinku – žiadať príjemcu nevyžiadanej správy o to, aby ju šíril ďalej, si zatiaľ ešte nik netrúfol.

Citovaná nevyžiadaná správa je iba jednou z mnohých, ktorými slovenskí živnostníci a firmy terorizujú používateľov internetu. Vo svojej schránke nájde väčšina z nás takmer denne ponuky výhodnej montáže plastových okien, niekoľkokrát mesačne si môžete objednať časť skladových zásob oceľových profilov, zadať výrobu nového loga svojej firmy za neuveriteľných 19 500 korún, alebo sa zaregistrovať na odbornom seminári o zvýšení efektivity vášho podnikania s „výhodným“ niekoľkotisícovým registračným poplatkom.

Ako si vás spam nájde

Vo chvíli, keď do novozriadenej e-mailovej schránky príde prvá nevyžiadaná reklamná správa, si mnohí položia otázku: ako na mňa prišli? Spôsobov je niekoľko: svoju adresu ste zadali do formulára na internetovej stránke, uverejnili ste ju na internete alebo v diskusnom fóre, alebo ste ju zaradili priamo do adresára e-mailov. Veľmi často tiež slovenskí spameri zhromažďujú adresy z rôznych skupinových e-mailov, kde odosielateľ neskryje adresy príjemcov do položky BCC (Blind Carbon Copy, slepá kópia). Sú však aj prípady, keď spameri zhromažďujú adresy z rôznych katalógov výstav (Cofax, Coneco, Agrokomplex a pod.), alebo ich napríklad skopírujú z databázy Európskej databanky. Svoju adresu však nemusíte vedome nikomu poskytnúť, stačí, že ju máte uvedenú na svojej internetovej stránke. Spameri využívajú roboty, ktoré prehľadávajú internet a zhromažďujú e-mailové adresy uvedené na stránkach.

Kedy ide o spam a kedy nie

Definovať spam – nevyžiadanú poštu je jednoduché. Ide o správu s informáciami prevažne komerčnej povahy, o ktoré ste odosielateľa nežiadali. Komerčné správy sú väčšinou písané všeobecne bez oslovenia, pretože sa posielajú naraz na množstvo e-mailových adries. Slovenské firmy sa však už tradične vynašli – svoje reklamné ponuky posielajú adresne aj s menom a oslovením. Napriek tomu, že e-mail s reklamnou ponukou vyzerá ako seriózna správa, určená do vašich rúk, ide stále o spam: reklamnú ponuku ste si nevyžiadali. Argument, že ide o ponuku na spoluprácu, tu neobstojí – v prípade záujmu o spoluprácu by mala prvá správa obsahovať iba žiadosť a konkrétnu ponuku produktov alebo služieb by mala spoločnosť zaslať až po vyžiadaní adresáta. Polemika sa vedie aj v prípade, že niekto hromadne rozosiela napríklad žiadosť o pomoc chorému. V drvivej väčšine prípadov ide o nevyžiadanú poštu, ktorá môže niektorých adresátov obťažovať, no takéto e-maily sa, samozrejme, tolerujú. Používatelia si často mýlia so spamom informačné e-maily od prevádzkovateľov freemailových služieb. Takmer každá freemailová služba však v podmienkach používania priam vymedzuje právo na zasielanie informačných alebo reklamných e-mailov. Väčšina serióznych freemailových služieb však osobné údaje svojich zákazníkov nikdy nepredá iným firmám.

Slovenské firmy používajú ešte jednu fintu pri odosielaní nevyžiadanej pošty: k svojej činnosti sa otvorene priznajú, priložia reklamný text a e-mail ukončia informáciou: „Ak si neželáte dostávať ďalej naše e-maily, odošlite na adresu XY e-mail s textom Odhlásiť“.

Aj takéto správanie je nelegálne napriek tomu, že dostanete možnosť prijímanie e-mailov zrušiť.

Spam na Slovensku

Na rozdiel od zahraničných používateľov Slovensko ešte nezasiahol problém spamu v plnej sile. Vo svete totiž existujú tisíce spoločností, ktoré sa na rozosielanie spamu špecializujú. Svoje reklamné ponuky odošlú z adresy, za ktorou vzápätí zametú všetky stopy a obťažovaný adresát zostane bez možnosti brániť sa. Slovenskí spameri pracujú v podstatne skromnejších podmienkach a sú aj technicky menej zdatní, nehovoriac o tom, že svoju činnosť podceňujú z právneho hľadiska. Reklamné e-maily väčšinou rozosielajú zo svojich oficiálnych e-mailových adries a o maskovanie sa nesnažia. Ak sa proti ich činnosti ohradíte, buď zahrajú „mŕtveho chrobáka“, alebo vaše pobúrené e-maily ignorujú a vo svojej činnosti pokračujú ďalej. Niektoré spoločnosti však majú toľko slušnosti, že sa ospravedlnia a nevyžiadané e-maily už znova nepošlú. Zatiaľ čo vo svete predstavuje spam vážny problém, na Slovensku existuje niekoľko účinných nástrojov, ako spamerov „klepnúť“ po prstoch.

Základnú ochranu pred spamermi zabezpečuje priamo poskytovateľ internetového pripojenia. Podľa Erika Lehotského, prevádzkového riaditeľa poskytovateľa Slovanet, spoločnosť používa niekoľko špecializovaných programov, ktoré reagujú na známe spamy, ako aj na kľúčové slová. Ich názvy Slovanet odmieta zverejniť, pretože to je súčasťou antispamovej bezpečnostnej politiky. Antispamový softvér využíva medzinárodné databázy, v ktorých sú evidovaní „spameri“ a servery poskytovateľa neprijímajú správy z IP adries evidovaných v týchto databázach. Podobnú ochranu zabezpečujú aj iné spoločnosti, ktoré prevádzkujú e-mailové systémy. Slovenské telekomunikácie napríklad v týchto týždňoch implementujú nový messagingový systém pre zabezpečenie e-mailových služieb. Antispamová politika systému dovolí nastavovať filtre nielen poskytovateľovi, ale aj jednotlivým koncovým zákazníkom a sčasti obmedzí zneužívanie ich počítačov na rozosielanie spamu tretími stranami. Podľa hovorkyne ST Gabriely Nemkyovej však aj naďalej bude v internetovom prostredí časť zodpovednosti ponechaná na koncovom zákazníkovi, aby sám vedel zabezpečiť svoje počítače proti zneužitiu na rozosielanie spamov, resp. aby spamy neinicioval. Spoločnosť Euroweb používa aj ďalší nástroj – detekciu tzv. Open Relay Serverov, teda servery, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené proti preposielaniu nevyžiadaných e-mailov. Euroweb takéto servery blokuje filtrami a klienta upozorní na nedostatky v konfigurácii. Spoločnosť reaguje aj na sťažnosti zákazníkov o nevyžiadaných správach a kontaktuje správcov serverov, z ktorých správa prišla.

Účinné spôsoby, ako sa brániť

Najjednoduchším, no väčšinou málo účinným spôsobom je zaradiť adresu spamera do tzv. black listu priamo vo svojom počítači. Dnes už každý program na prijímanie a odosielanie e-mailov dokáže vytvoriť zoznam adries, z ktorých prestane doručovať poštu. Spameri však väčšinou rozosielajú svoje e-maily vždy z inej adresy, takže vám neostane nič iné, ako black list neustále aktualizovať. Platí to opäť prevažne v slovenských podmienkach, pretože spameri v zahraničí nevyžiadanú sprá- vu nikdy neodošlú dvakrát z tej istej adresy.

Máloktorý používateľ na Slovensku vie, že rozosielaním nevyžiadanej pošty jej odosielateľ porušuje zákon č. 147/2001 o reklame. V paragrafe 3, bode 6 sa hovorí: „Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.“

Každý odosielateľ nevyžiadanej pošty teda priamo poruší zákon o reklame a musí rátať so sankciami. Poškodený užívateľ má niekoľko možností, ako ďalej reagovať. Nad dodržiavaním zákona o reklame bdie Slovenská obchodná inšpekcia (www.soi.sk). Na jej adresu môžete zaslať podnet na prešetrenie. Ak sa činnosť spamera preukáže, môže dostať pokutu až do výšky 2 000 000 korún, pričom zákon myslí aj na také spoločnosti, ktoré nevyžiadanú reklamu rozosielajú sústavne. Po preukázaní opodstatnenosti podania SOI vždy informuje navrhovateľa o výsledku prešetrenia. Za prvý polrok 2002 dostala SOI päť podnetov na prešetrenie vo veci rozposielania nevyžiadanej pošty, v dvoch prípadoch začala správne konanie, tri prípady ešte neboli prešetrené. V oboch prípadoch, kde správne konanie už prebieha, rozosielali nevyžiadané e-maily cestovné kancelárie.

Ak sa cítite konaním spamera poškodení natoľko, že chcete prípad riešiť na súde, môžete naň podať žalobu. Je to síce krajné riešenie, no zákon stojí na vašej strane.

Riešenia, ktoré sme popísali, môžu spamerovi riadne znepríjemniť život, no existuje ešte jedno jednoduché riešenie, ako ho obmedziť v jeho činnosti: nahlásiť jeho nelegálnu činnosť poskytovateľovi internetového pripojenia. G. Nemkyová zo Slovenských telekomunikácií nám potvrdila, že vo všeobecných obchodných podmienkach pri poskytovaní služieb existujú postihy za rozosielanie nevyžiadanej pošty. Spoločnosť má podľa spomínaných všeobecných obchodných podmienok právo zákazníkovi dočasne zastaviť služby, až do odstránenia príčiny.

V spoločnosti Slovanet majú opatrenia voči klientom, ktorí rozosielajú nevyžiadanú poštu, odstupňované. Ak spam rozposiela úmyselne, spoločnosť klienta upozorní na nevhodnosť jeho správania. Ak spam rozposiela neúmyselne z nezabezpečeného servera, ktorý zneužíva tretia osoba, upozorní klienta na technické nedostatky. Ak klient v činnosti pokračuje, spoločnosť mu môže dočasne zablokovať odosielanie pošty a ak sa uvedené problémy opakujú vo väčšom meradle, pristúpi k radikálnemu kroku – vypovedaniu zmluvy a odpojeniu od siete. Podľa informácií E. Lehotského sa v Slovanete už takýto prípad vyskytol.

Bojovať proti spamu teda na Slovensku ešte nie je márne. Prostriedky, ktoré bežným používateľom poskytuje legislatíva, ale aj obchodné podmienky poskytovateľov pripojenia na internet sú v rukách postihnutých často silným obranným nástrojom. Treba len vedieť, ako ho využiť.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 938
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 111
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 237
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 130
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 384
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 985
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 329
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 993
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 544
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 425

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

TECH

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Neprehliadnite tiež

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

Nový výskum kostí mastodonta môže prepísať históriu človeka

Kontroverzný výskum tvrdí, že Ameriku osídlili predkovia ľudí o 100-tisíc rokov skôr ako sa doteraz myslelo.

Osobný asistent Amazonu začne pomáhať s výberom outfitov

Alexa už nebude spracovávať iba zvuk, ale aj obraz.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop