„Ak sa štáty v Durbane nedohodnú na spoločných krokoch, bude takmer nemožné udržať globálne otepľovanie pod kritickou hranicou," hovorí Alexander Ege z európskej pobočky Climate Action Network. Zastupuje tam vyše sedemsto mimovládnych organizácii z celého sveta.
Aké sú očakávania mimovládnych organizácii od summitu?
„Požadujeme predĺženie Kjótskeho protokolu o päť rokov, namiesto navrhovaných ôsmich. Krajiny by tak museli znížiť svoje emisie za kratší čas. A tie, ktoré dohodu ešte nepodpísali, by sa mali zaviazať k rozhodnutiam do budúcnosti.
Napríklad USA hovoria o tom, že príjmu právne záväzky až v roku 2020. Mimovládne organizácie sa teda pýtajú, čo sa dovtedy zmení. Prečo by sme mali čakať a dúfať, že o sedem rokov (dva roky trvá, kým opatrenia vstúpia v platnosť - pozn. red.) sa dohodneme, keď sa nemôžeme dnes?“
Čo navrhujete?
"Ak Spojene štáty neplánujú podpísať žiadnu dohodu, prečo by mali sedieť za rokovacím stolom a rokovať o tom, ako by mal protokol vyzerať? Najmä ak ich návrhy smerujú k tomu, aby ho oslabili. Brzdia tak všetkých ostatných. Preto požadujeme, aby opustili loď.“
Spojene štáty spolu s Čínou sú zodpovedné za štyridsať percent svetovej produkcie skleníkových plynov. Obe krajiny však avizovali, že protokol nepodpíšu, kým ho nepodpíše ten druhý. Viete si predstaviť dohodu bez týchto partnerov?
„Potrebujeme aspoň jednu z týchto krajín. Na rozdiel od USA si však vieme predstaviť, že Čína dohodu podpíše. Ak chceme predísť nebezpečným klimatickým zmenám, potrebujeme z Durbanu dobrý výstup.
Inak bude takmer nemožné udržať nárast priemernej teploty na Zemi pod hranicou dvoch stupňov Celzia, ktorú odborníci považujú za kritickú. Po jej dosiahnutí už totiž bude klimatická zmena nepredvídateľná. Ak sa politici rozhodnú pohnúť dopredu a nechať USA za sebou, ešte stále môžeme zabrániť otepleniu o viac ako dva stupne.“
Prečo európski politici doteraz Spojene štáty nevylúčili?
„Problémom je, že únia nie je vnútorne jednotná. Najmä krajiny ako Poľsko alebo Veľká Británia vždy berú na USA ohľad. Jednou z hlavných podmienok Číny je, aby aj USA prijalo medzinárodné záväzky a podieľalo sa na znižovaní emisií. No ak chce Čína patriť medzi svetových lídrov, nemala by vyčkávať.“
Jedným z argumentov Číny a Indie je, že emisie by mali znižovať najmä vyspelé krajiny, ktoré sú za znečistenie zodpovedné.
„Rozvojové či rozvinuté krajiny - na Zemi žijeme spolu. Všetci by sme preto mali prijať zodpovednosť a dospieť ku globálnej dohode. Aj preto chceme, aby únia prijala ambicióznejšie záväzky.
Na to, aby zredukovala emisie o dvadsať percent do roku 2020, nemusí vďaka finančnej kríze a následnému poklesu spotreby v tejto chvíli urobiť takmer nič. Súčasné ciele nestačia. Požadujeme preto redukciu emisii v rámci Európy aspoň o tretinu.“
Minulý týždeň rokovali najmä experti a mimovládky, začiatkom tohto týždňa do Durbanu prileteli politickí zástupcovia krajín. Aký je aktuálny stav na rokovaniach?
„Momentálna situácia nie je veľmi pozitívna. Napriek našim snahám to vyzerá, že Kjótsky protokol predĺžia o osem rokov. Krajiny, ktoré Kjótsky protokol ratifikovali, tak budú mať na znižovanie emisii o tri roky viac.
Ďalšie štáty ako India alebo Čína, ktoré ho zatiaľ nepodpísali, môžu prijať právne záväzky až v roku 2019. V pondelok však prileteli ministri a práve oni sú tými, ktorí majú mandát na to, aby rozhodli.“
Aktivisti nazvali klimaticky summit COP17 (Conference of the Parties) konferenciou znečisťovateľov (Conference of Polluters).
„Environmentálne mimovládne organizácie majú na týchto rokovaniach naozaj silného protivníka, a to sú bohaté záujmové skupiny - napríklad uhoľného či oceliarskeho priemyslu. Ich ciele sú úplné iné ako budovanie udržateľnej spoločnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov.
Kanada je toho príkladom. Naša organizácia udeľuje každodenné ocenenie „Fosília dňa" za najhoršie kroky na rokovaniach za posledných dvadsaťštyri hodín. Kanada je na čele rebríčku, získali ich už 11. Na druhom mieste sú Spojené štáty. COP je však jediným priestorom, kde majú všetky krajiny, vrátané afrických, rovnaký hlas.“
Zástupcovia afrických štátov vyhlásili, že neopustia konferenciu bez toho, aby došlo k dohode.
„Nebude to Európa ani Spojene štáty, kto doplatí na klimatické zmeny. Práve africké krajiny, Latinská Amerika či Ázia nemajú kapacity na riešenie dôsledkov záplav, extrémnych horúčav, dezertifikácie, nedostatku potravín. Ak zástupcovia jednotlivých strán v sobotu ráno vyjdú z rokovacích miestnosti bez relevantnej dohody so silnými záväzkami, bude to horšie než sa nedohodnúť vôbec.“
Na predchádzajúcom summite sa strany dohodli na vytvorení Zeleného klimatického fondu, ktorý bude riešiť následky klimatických zmien. Je to posun od prevencie k zachraňovaniu už napáchaných škôd?
„Fond by mal riešiť predchádzanie klimatickej zmene, napríklad znižovaním produkcie skleníkových plynov, ale aj adaptovanie sa na zmeny, ktoré nastali alebo nastanú. Je doplnením Kjótskeho protokolu.
Na rokovaniach v Durbane riešime štruktúru tohto fondu a spôsob, ako ho do roku 2020 naplniť sto miliardami dolárov. Bez takéhoto fondu bude distribúcia finančných prostriedkov na riešenie následkov klimatickej zmeny ponechaná len na rozhodnutiach národných vlád. Dôležité je aj to, aby za fond zodpovedal COP, a nie Svetová banka.“
Autorka je koordinátorka programu Mladi reportéri pre životné prostredie.
