ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to jeden z najväčších strojov, aké kedy ľudstvo postavilo.
Veľký hadrónový urýchľovač Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa ukrýva pod zemou neďaleko Ženevy a v jeho 27-kilometrovom tuneli vedci skúmajú, z čoho sa vlastne skladá celý náš svet.
Jedným z dôvodov takéhoto ohromného experimentu je pritom aj objavenie takzvaného Higgsovho bozónu, častice, ktorá vysvetľuje, prečo majú veci okolo nás hmotnosť.
V odborných kruhoch sa začalo šepkať, že fyzici naň konečne narazili.
Prečítajte si rozhovor s časticovým fyzikom Dušanom Brunckom. V CERN-e pracuje na experimente ATLAS.
Únik z CERN-uZatiaľ to nazvime šumy. Na viacerých blogoch zameraných na časticovú fyziku sa v posledných dňoch objavili správy, že vedci pracujúci na experimentoch CMS a ATLAS v CERN-e mohli naraziť na zvláštnu anomáliu.
Fakty
Higgsov bozón
Je to hypotetická elementárna častica, ktorej existenciu predpovedá štandardný model.
Pomenovaný je podľa britského teoretického fyzika Petra Higgsa.
Je nevyhnutnou súčasťou takzvaného Higgsovho mechanizmu, ktorý vysvetľuje, ako väčšina elementárnych častíc nadobúda hmotnosť.
Pri hmotnosti okolo 125 gigaelektrónvoltov sa objavil signál, ktorý by mohol znamenať existenciu Higgsovho bozónu alebo nejakej inej, dosiaľ neznámej častice.
Ak by to bola pravda, neznamenalo by to len, že vedci konečne narazili na poslednú časticu predpovedanú takzvaným štandardným modelom. Pri tejto hmotnosti by to bola zároveň veľmi silná podpora pre existenciu inej hypotézy – pre supersymetriu.
Tá vysvetľuje náš vesmír o čosi zložitejšie než najviac rozšírený a stovkami pozorovaní potvrdený model.
Otázne však je, či náhodou aj nie presnejšie.
„Môžem potvrdiť, že tieto informácie pochádzajú z CERN-u, no presného autora úniku nepoznám,“ hovorí pre SME český teoretický fyzik Luboš Motl.
Práve jeho blog o úniku údajov z európskej organizácie informoval. Správy naznačujú, že stopy po nejakej častici videli dva nezávislé detektory.
„Ak by išlo o dôsledok rovnakých fyzikálnych javov, experimentálny dôkaz o existencii Higgsa s hmotnosťou 125 GeV by bol asi 99,998 percenta.“
Zaznie takmerNiektorí z oslovených fyzikov špekuláciu o náznaku objavu Higgsovho bozónu odmietli komentovať.
„Komentovanie špekulácií a blogov, ktoré zjavne len pár dní predchádzajú zverejneniu dôležitého vedeckého výsledku, za ktorým sú roky práce tisícok vedcov, považujem za neprofesionálne, neetické a škodlivé,“ odpísal priamo z CERN-u teoretický fyzik Tomáš Blažek z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
CERN totiž už na budúci utorok zvolal seminár, na ktorom by mal odbornú verejnosť informovať o najnovšom postupe pri hľadaní Higgsovej častice.
Riaditeľ organizácie Rolf Heuer údajne v e-maile vedcom tvrdí, že o definitívnom objave či neexistencii Higgsovho bozónu sa však ešte nebude dať hovoriť.
Mohlo by to znamenať, že na časticu vedci už narazili, no podľa pravidiel časticovej fyziky to stále ešte nemožno vyhlásiť za oficiálny objav.
„Môžeme len usudzovať, že niečo zaujímavé sa tam povie, inak by seminár nezvolávali,“ hovorí fyzik Vlado Černý. „Ale nedá sa usúdiť, či Higgs bol takmer objavený, alebo takmer vyvrátený. Myslím si, že jedno z týchto takmer tam odznie.“
Vzrušujúca budúcnosť?Možno ešte dôležitejšie než objav Higgsovho bozónu by však bolo, ak by táto častica naozaj mala hmotnosť okolo 135 GeV.
Tá je totiž akousi hranicou medzi supersymetriou a štandardným modelom časticovej fyziky.
„Keď bude zverejnený objav Higgsa s hmotnosťou zhruba 125 GeV, plus-mínus 10 GeV, bude to potvrdenie predpovede najvážnejšieho kandidáta na novú teóriu,“ zdôrazňuje Blažek.
To by pre Veľký hadrónový urýchľovač i pre experimentálnu fyziku znamenalo vzrušujúcu budúcnosť. Zrejme by jestvovalo množstvo častíc, ktoré sa dosiaľ nepodarilo objaviť.
