Tá myšlienka je stará ako samo ľudstvo. Predstava, že za týmto lesom musia jestvovať aj ďalší ľudia. Za tamtým morom ďalšia civilizácia. A za touto planétou planéta, ktorá tiež ukrýva život. Možno dokonca inteligentný.
Vesmír je zrejme príliš veľký na to, aby v ňom život vznikol iba raz. Ak v ňom navyše platia všeobecné prírodné zákony, prečo by sme mali byť zrovna my tou výnimkou? Nepravidelnosťou?
Za hľadaním vzdialených svetov je aj táto túžba. Nielen po samotnom poznaní, ale aj po objave vesmírnych susedov.
Preto množstvo ľudí tak fascinujú exoplanéty. A neskôr správne veľké exoplanéty pri svojich hviezdach. Ešte neskôr s podmienkami vhodnými pre život. A nakoniec, ktovie...
Keď sa v noci zahľadíte na oblohu, možno tam uvidíte množstvo drobných bodiek. Skoro pri každej krúžia planéty, celé planetárne systémy.
Naša Zem už nie je výnimočná plochá doska. Nekrúti sa o okolo nej Slnko, neleží v strede Galaxie, nie je dokonca ani v jedinej vesmírnej galaxii.
Bolo by čudné zostať jediným, občas inteligentným, a vždy na seba odkázaným druhom. Desí nás táto predstava.
