HOUSTON, BRATISLAVA. Veľa o nej nevieme. Netušíme, ako presne vyzerá, či má, alebo nemá pevný povrch, či na nej tečie voda a či sa na póloch ukrývajú ľadové čiapočky. Vieme vlastne relatívne málo.
Leží asi šesťsto svetelných rokov ďaleko, obieha okolo hviezdy, ktorá sa podobá na naše Slnko, je väčšia ako Zem, má priemernú teplotu okolo 21 stupňov a rok na nej trvá zhruba 290 dní.
Aj napriek tomu ide o jeden z najzaujímavejších astronomických objavov tohto roka. Vesmírne observatórium Kepler Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) totiž objavilo vzdialenú exoplanétu, ktorá leží v obývateľnej zóne.
Kepler-22b je tak prvou potvrdenou planétou krúžiacou okolo hviezdy typu G. Toto slnko je však o čosi chladnejšie a menšie, ako náš žltý hviezdny trpaslík.
Prečo hľadáme druhú Zem? Prečítajte si komentár.
Vianočná planéta
Obývateľná zóna je vzdialenosť od materskej hviezdy, v ktorej môže na povrchu planéty jestvovať voda v kvapalnom skupenstve.
Dosiaľ sme objavili niekoľko planét v tejto zóne, zväčša však išlo o exoplanéty na jej okraji - u nás sú to napríklad Venuša a Mars. Navyše, väčšinou sa jedná o planéty pri červených trpaslíkoch. V prípade slávnej Gliese 581 g dokonca ani nevieme, či naozaj jestvuje.
Prípad planéty Kepler-22b je iný. Pozorovanie amerického kozmického lovca planét potvrdili aj ďalekohľady na Zemi.
„Pri objave tejto planéty sa na nás usmialo šťastie," hovorí vo vyhlásení NASA William Borucki, vedúci výskumník misie.
„Prvý tranzit sme zachytili len tri dni po tom, ako sme vesmírnu loď vyhlásili za schopnú vykonávať vedecké operácie. A tretí tranzit sme pozorovali počas minuloročných prázdnin."
Aj preto vedci exoplanétu premenovali na Vianočnú planétu.
Lovci mimozemšťanov
Astronómovia ešte nevedia, či planéta má aj pevný povrch. Je to však pravdepodobné.
„Je veľká šanca, že je kamenná," hovorí pre magazín Science Borucki. „Môže mať aj množstvo stlačeného ľadu či globálny oceán. No v našej slnečnej sústave takéto planéty nemáme."
Kepler-22b je pritom len jednou z nových planét, ktoré observatórium Kepler objavilo. O ostatných však zatiaľ vedci hovoria len ako o kandidátoch na exoplanéty.
Podľa plánovanej štúdie v odbornom magazíne The Astrophysical Journal teleskop objavil 2326 kandidátov. Viac ako dve stovky sú podobne veľké ako Zem, 680 sú takzvané superzeme, cez tisíc sa približuje Neptúnu. Ďalšie dve stovky pripomínajú Jupiter a päťdesiatpäť exoplanét je ešte väčších.
Dôležitejšie je však zistenie, že najmenej 48 planét leží v obývateľnej zóne. A desiatka z nich je veľká asi ako naša vlastná planéta.
„Môžeme si predstaviť, že na ktoromkoľvek z týchto 48 kandidátov v obývateľnej zóne, prípadne na ich mesiacoch, môže jestvovať život," dodáva pre časopis Borucki.
Práve na tieto exoplanéty sa teraz chce zamerať inštitút SETI, ktorý sa zaoberá hľadaním stôp po inteligentnom mimozemskom živote. Nasmeruje k nim svoje teleskopy.
„Ale stále nevieme, či Zem ako ju poznáme a život, ako ho poznáme, sú veľmi nezvyčajné alebo veľmi bežné," hovorí pre Science Jill Tarterová zo SETI.
Druhé Zeme
Objav exoplanéty Kepler-22b však ešte neznamená, že sme objavili druhú Zem. Objavili sme skôr sesternicu, planétu, ktorá sa z objektov vo vzdialených planetárnych sústavách najviac na našu materskú planétu podobá.
Nájdenie „druhej Zeme“ je však podľa odborníkov veľmi blízko.
„Kepler-22b je zásadný míľnik v hľadaní dvojičky Zeme," hovorí pre Space.com Douglas Hudgins, vedec pracujúci na misii Kepler.
Vedci sa chcú teraz zamerať práve na exoplanéty, ktoré by boli nielen v obývateľnej zóne, ale boli aj rovnako veľké ako naša planéta. Máme dôvod veriť, že práve tam sa môže ukrývať život.
Ako Kepler objavuje planéty?
Najskôr sa pátra po prechode popred hviezdu. Potom to treba overiť.
1. Na palube vesmírneho observatória je iba jediný prístroj - fotometer, ktorý je nasmerovaný na hviezdnu oblasť medzi súhvezdiami Labuť a Lýra. V tejto oblasti sleduje zhruba 150-tisíc hviezd.
2. Skúma hviezdy a pátra po drobnej zmene ich jasnosti. Tú spôsobuje prechod planéty popred kotúč hviezdy. Môže ísť aj o zmenu na úrovní 0,01 percenta.
3. Kepler potrebuje pozorovať najmenej tri takéto tranzity, aby vedci začali objekt považovať za kandidáta na planétu.
4. Zo zmeny v zdanlivej hviezdnej veľkosti materského slnka dokážu astronómovia vyrátať veľkosť exoplanéty, z doby medzi tranzitmi dobu obehu a vzdialenosť od hviezdy. Následne dokážu odhadnúť aj priemernú teplotu na planéte.
5. Kandidáta na exoplanétu musia potvrdiť ďalšie, nezávislé pozorovania. Tie vykonávajú ďalšie teleskopy.
6. V prípade exoplanéty Kepler-22b to bol napríklad aj infračervený Spitzerov vesmírny ďalekohľad.
tp, wikipedia, nasa
