PARÍŽ, BRATISLAVA. Dosiaľ to bola iba hypotéza. Síce veľmi pravdepodobná, no ľudstvo potrebovalo najväčší a najdlhší výlet vo svojich dejinách, aby ju dokázalo potvrdiť.
Sonda Voyager totiž dokázala existenciu žiarenia, ktoré v našej vlastnej galaxii ukazuje na hviezdne škôlky, teda oblasti, kde sa rodia a rastú mladučké slnká ďaleko od našej vlastnej slnečnej sústavy.
Toto žiarenie zo Zeme nevidno. Americká sonda k tomu potrebovala odletieť až na úplný kraj nášho planetárneho systému. Až tam jej Slnko prestalo prekážať.
Ďaleko vo vesmíre
Dve sondy odštartovali v roku 1977.
Skúmali Jupiter, Saturn, Urán aj Neptún.
Nachádzajú sa pri konci slnečnej sústavy, skúmajú tam svoje okolie.
Objavili magnetické bubliny a teraz aj žiarenie galaxie.
„Voyager, našťastie, prechádza hraničnou oblasťou,“ hovorí pre magazín Nature astronómka Rosine Lallementová z parížskej Diderotovej univerzity.
Práve ona vyvinula metódu, ako osobité ultrafialové žiarenie Mliečnej cesty, takzvané Lymanove-alfa emisie, rozoznať od slnečného.
Potrebovala však údaje, ktoré by pochádzali z relatívne veľkej vzdialenosti od našej hviezdy.
A práve tie priniesli staručké americké sondy Voyager, ktoré sa dnes nachádzajú ďaleko za Plutom a letia preč zo slnečnej sústavy. V naj-bližších rokoch by ju dokonca mali úplne opustiť.
„Toto žiarenie pritom ukazuje na miesta, kde sa rodia mladé, horúce hviezdy.“
Prvý raz
Takéto hviezdy sa nachádzajú v oblasti, kde ultrafialové svetlo rozbíja atómy vodíka na elektróny a protóny. Keď sa pri chladnutí oblasti znovu spájajú, vzniká špecifické žiarenie s istou vlnovou dĺžkou.
To sa deje aj v iných galaxiách, tie sa však od nás vzďaľujú dostatočne rýchlo na to, aby sa tieto vlnové dĺžky dokázali posunúť. Vďaka tomuto posunu dokážeme podobné žiarenie odlíšiť od vplyvu našej vlastnej hviezdy.
Paradoxne sme tak existenciu zvláštneho žiarenia poznali zo vzdialených galaxií, ale pri Mliečnej ceste sme zostávali slepí.
„Toto je prvý raz, keď sme toto žiarenie zachytili,“ hovorí pre odborný magazín astrofyzik Bill Sandel. „Teraz dokážeme porovnať modely so skutočnými výsledkami.“
Vedcom by to malo pomôcť pri vysvetľovaní vzniku hviezd a celých planetárnych systémov.
