Čo sme si všimli
Už to tu bolo veľakrát. Vraj sme konečne objavili spôsob, ako predpovedať zemetrasenia. Vraj treba pozorovať zvieratá, ktoré to dokážu.
Keby to však aj dokázali, dôležitá otázka zostáva: čo si tieto zvieratá všimli?
V prípade ropúch neďaleko talianskej L'Aquily v roku 2009 to mohla byť zmena chemického zloženia vody v oblasti. Na takúto zmenu sú žaby obzvlášť citlivé. +Čítajte viac na BBC
Ako vyzerá hviezda tesne predtým, ako vybuchne? Dosiaľ sme mali modely, no žiadne pozorovania.
Astronómovia si však vďaka trojročnému sledovaniu oblohy všimli, že sa jedna z hviezd vo Vírovej galaxii v súhvezdí Poľovné psy začína správať zvláštne. A krátko nato sa z nej stala supernova.
Vedcom by toto pozorovanie mohlo pomôcť predpovedať, kedy vzdialená hviezda vybuchne. +Čítajt viac na Daily Telegraph
Svet sa otepľuje. Na tom by sme sa mohli zhodnúť, menej však už na príčinách. Podľa článku v Nature Geoscience môže v posledných desaťročiach za tento fenomén aj príroda, ale nie zásadne. Až 74 percent pozorovaného otepľovania vzniká vplyvom ľudskej činnosti.
Švajčiarski vedci na to prišli použitím novej metódy, pomocou ktorej sledovali pôvod a toky tepla na našej planéte. Ich výsledky sa bohužiaľ zhodujú s predchádzajúcimi modelmi a pozorovaniami. +Čítajte viac na Nature
O čom sme písali
V juhoafrickom Durbane sa zišli politici i aktivisti, aby sa rozprávali o boji proti zmenám klímy a o predĺžení Kjótskeho protokolu.
Klimasummit minulý pondelok pritom ešte ani poriadne nezačal, a už sme mohli vravieť o fiasku. Kanada pravdepodobne od protokolu odstúpi, rozmýšľajú o tom ďalšie krajiny, chudobné štáty protestujú a tichomorské hovoria o katastrofe.
V čase globálnej krízy akoby každý zabudol myslieť viac ako na štyri roky vopred. +Čítajte viac
V boji s HIV mohlo dôjsť k zásadnému prelomu. Genetici vyvinuli metódu, ktorá zaručovala myšiam stopercentnú ochranu pred nakazením vírusom.
Problém je „iba" maličký - ide o zásah do genómu organizmu, ktorý si následne sám dokáže produkovať proti HIV protilátky.
Je otázne, či niekto podobný zásah do ľudskej DNA niekedy povolí. Vedci skúmajúci embryonálne kmeňové bunky by vedeli rozprávať. +Čítajte viac
Ako vyzeral život pred 500 miliónmi rokov? A ako ho vieme pozorovať?
Dobrým nástrojom sú skameneliny. Ukazujú nám, že takýto pradávny život tiež prechádzal dramatickými fázami, v ktorých boli všetky pozemské systémy prepojené. +Čítajte viac
Čo robí kvantový chemik? Ako sa odhadujú budúce vlastnosti látok ešte skôr, ako ich vôbec stvoríme? A načo sú nám pri chémií aparáty matematiky a fyziky?
Aj na takéto otázky nám odpovedal ďalší zo šikovných slovenských vedcov, teoretický chemik Jozef Noga. +Čítajte viac a pozrite si video
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
