Washington 30. júla (TASR) - Vedcom skúmajúcim Alzheimerovu chorobu sa vďaka transatlantickej spolupráci podarilo "nahliadnuť" do mozgu pacientov s touto chorobou.
Pohľad do mozgu s využitím najnovšej technológie bol prekvapujúci: mozog pacientov s Alzheimerovou chorobou údajne žiari ako ohňostroje počas osláv Dňa nezávislosti, zatiaľ čo mozog zdravých pacientov pripomína skôr zátišie namaľované tlmenými farbami.
Aj keď tento objav nie je priamou liečbou Alzheimerovej choroby, umožňuje vedcom prvý raz presne testovať a určiť pôsobenie novej či existujúcej liečby.
O novom objave informoval na tlačovej konferencii William Thies, viceprezident Alzheimerovej asociácie pre medicínske a vedecké záležitosti. Nedokázal zakryť nadšenie a vyhlásil, že objav "urýchli rozvoj nových spôsobov liečby Alzheimerovej choroby".
Na vzrušujúcom objave sa podieľal medzinárodný tím výskumníkov z University of Pittsburgh z Pennsylvánie a Uppsala University PET Center zo Švédska. Spoločnými silami sa im podarilo objaviť špeciálnu látku, ktorá identifikuje a označuje škrobový povlak a miesta s nahromadeným škrobom - tieto miesta sú považované za hlavnú príčinu straty pamäti, zmätenosť a demenciu, čo sú prejavy Alzheimerovej choroby.
Mnoho pripravovaných liekov na Alzheimerovu chorobu sa zameriava práve na škrob, a to na základe teórie, že ak by sa podarilo zablokovať škrob, vývin choroby by sa spomalil alebo zastavil. Až doteraz však neexistoval spôsob na určovanie vplyvu liekov na nahromadený škrob, či na sledovanie zlepšujúceho stavu pacientov - stav mozgu sa posudzoval až pri pitve.
Injekčným vstreknutím špeciálnej látky s názvom Pittsbuburghská zlúčenina B (PIB) a následným nasnímaním mozgu pomocou pozitrónovej tomografie (PET) vedci dokážu identifikovať miesta, kde škrob napadol mozog, ako aj jeho množstvo v jednotlivých oblastiach mozgu. Tento škrob je "neviditeľný pre ľudské oko a nevidno ho ani pod mikroskopom," povedal William Klunk, ktorý na tlačovej konferencii reprezentoval pittsburghský tím.
Nová zlúčenina sa na škrob "nalepí" a viditeľne tak označí miesta, kde je kumulovaný. Vývoj tejto látky trval niekoľko rokov, pretože musela spĺňať niekoľko prísnych kritérií: musela byť schopná preniknúť do mozgu, viazať sa len na škrob a byť netoxická.
Po vydarených pokusoch na myšiach vedci pred piatimi mesiacmi pomocou novej látky nasnímali mozog prvého pacienta, zatiaľ však len v rámci vedeckých pokusov.
Vedci konštatovali, že s pomocou tejto metódy by mohli pacientov identifikovať veľmi skoro - škrob sa v ich mozgu začína hromadiť už desať rokov pred prvými príznakmi Alzheimerovej choroby.
