O čom rozprávajú skameneliny?

Život vzdialený 500 miliónov rokov prechádzal dramatickými fázami, v ktorých boli všetky pozemské systémy prepojené. Tak ako dnes.

Fosílie ulitníkov majú trinásť miliónov rokov.(Zdroj: SHANAN PETERS)

Väčšina našich znalostí o minulosti života na Zemi pochádza z fosílií. Nakoľko však tieto skamenené zvyšky dávnych organizmov odrážajú reálne udalosti?

Zachytávajú aspoň to podstatné, čo ovplyvňovalo a ovplyvňuje rozmanitosť živých foriem? Alebo ide skôr o čiastkový záznam, z ktorého sa veľká časť navždy stratila?

„Táto otázka siaha až do čias Darwina, ktorý sa snažil z fosílneho záznamu pochopiť, čo nám hovorí o histórii života na Zemi,“ povedal Shanan Peters, geológ z univerzity vo Wisconsine-Madisone.

Článok pokračuje pod video reklamou

Britský prírodovedec sa nakoniec musel s nekompletnosťou fosílneho záznamu vyrovnať, no dnešní vedci sú na tom oveľa lepšie: „V skutočnosti nám skameneliny môžu povedať veľmi veľa,“ tvrdí Peters.

Aj keď vzhľadom na svoju podstatu nikdy nebudú kompletné, lebo sa mohli uchovať iba v priaznivých podmienkach, možno z nich poskladať reálny obraz toho, čo sa na Zemi v dávnych epochách naozaj udialo.

Aký bol život v mori

V práci, ktorú publikoval týždenník Science, preskúmal Peters s kolegom Bjartem Hannisdalolom z Bergenskej univerzity v Nórsku evolúciu morského života v uplynulých 500 miliónoch rokov.

Štúdium zachovaných paleontologických nálezov a analýza dostupných dát ukázali, že rozhodujúcim faktorom tejto evolúcie boli popri zmenách výšky hladiny aj zmeny chemického zloženia oceánov.

Čiže o počte živočíšnych druhov, ktoré žili v oceáne, rozhodovalo množstvo a dostupnosť troch základných chemických prvkov: uhlíka, kyslíka a síry. So zmenami v kolobehu uhlíka, kyslíka alebo síry prichádzali aj dramatické zmeny v živočíšnej ríši.

„Táto štúdia umožňuje lepšie pochopiť, ako môžu terajšie zmeny životného prostredia ovplyvniť dnešnú a budúcu biodiverzitu,“ konštatovala Lisa Boushová, programová riaditeľka americkej Národnej vedeckej nadácie, ktorá sa podieľala na financovaní výskumu.

Do prirodzeného kolobehu rozhodujúcich chemických prvkov totiž čoraz viac zasahuje človek. Napríklad spaľovaním uhlia pridávame do ovzdušia nielen skleníkový plyn oxid uhličitý, ale aj oxid siričitý.

Ten sa v pôde mení na sírany (pre rastliny jedovaté), v ovzduší z neho vznikajú sulfidy alebo kyselina sírová, veľmi nepríjemná zložka kyslého dažďa.

Tieto koralovce žili na Zemi pred 450 miliónmi rokov, no ich nálezy sú hojné.

Obdobie po kambrickej explózii

Štúdia pokrýva rozhodujúcu časť obdobia nazývaného fanerozoikum, ktoré sa datuje od udalosti, známej ako kambrická explózia. Zjednodušene povedané, práve v kambriu sa na Zemi začala epocha rozvinutého života, ktorá trvá dodnes. Vtedy sa relatívne rýchlo zrodilo približne sto živočíšnych kmeňov, preto vedci hovoria o explózii.

Dnes z nich zostala približne tretina a väčšinu poznáme iba vďaka zachovaným fosíliám. Našli ich na najrôznejších miestach ľudia, často označovaní ako čudáci pre svoju záľubu trpezlivo skúmať s geologickým kladivkom v ruke staré horniny a usadeniny.

„Nepoznám nič vzrušujúcejšie ako držať v rukách 500 miliónov rokov starý kameň, vytesať z neho skamenelinu neznámeho tvora a predstavovať si pradávny svet, v ktorom vtedy žil,“ poznamenal na margo paleontologickej práce v teréne americký geológ J. D. Macdougall, autor knihy Stručné dejiny planéty Zeme: kameň a život, oheň a ľad.

Umožňujú reálnu predstavu

Kompletná predstava pradávneho sveta, ako si ju vo svojich hlavách utvárajú geológovia či paleontológovia, môže byť pre dobrodružnejšie nátury trochu fádna. Treba však povedať, že aj vedecký obraz dávnej minulosti obsahuje dostatočne dramatické udalosti.

Sú medzi nimi trebárs účinky globálnych zmien klímy, výbuchov vulkánov alebo pohybov kontinentov, prípadne opakujúcich sa záplav vrátane zmien v chemickom zložení atmosféry či oceánov.

Práve takýto pohľad umožnil autorom štúdie hlbšie preniknúť do reálnych vzťahov medzi vtedajšou biodiverzitou a kamenným svedectvom, ktoré po sebe život zanechal. Mohli tak lepšie prerozprávať príbeh, ktorý zachytávajú fosílie a ktorý zdôrazňuje previazanosť fyzikálnych, chemických a biologických procesov.

„Všetky pozemské systémy sú prepojené,“ povedal Peters. „Keď narušíme jednu vec, súčasne tým ohrozujeme aj niečo iné. Preto je dôležité pochopiť, ako narušením trebárs uhlíkového cyklu môžeme ovplyvniť budúcnosť biodiverzity planéty.“

Hory v Montane zachytávajú zmeny v úrovni morskej hladiny.

Hlavný zdroj: webové stránky americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poukázali na spornú Foraiovu poľovačku, úrady im nechcú vrátiť revír

Okrem bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej do revíru chodí strieľať aj Róbert Veselka, konateľ jednej z firiem zo zdravotníckej skupiny Medirex.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Hybridy klamali, majú oveľa vyššiu spotrebu

Ako hybridy nešetria palivo tak, ako sľubovali.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Prípad poľovníkov ilustruje, aké ťažké je byť smelým zajkom

Byť odvážnym kritikom je ako kráčať po povrchu Mesiaca.

Neprehliadnite tiež

Na Univerzite Komenského vznikne laboratórium s európskym výskumom

Výskum sa zameria na konverziu a uskladňovanie energie.

Zvykli sme si na lacné potraviny, podľa vedcov je s tým koniec

Klimatická zmena ohrozuje potravinovú bezpečnosť.

Lajka, Belka, Strelka. Hrdinské psy, ktoré razili cestu ľuďom do vesmíru

Lajka bola prvým živým tvorom na obežnej dráhe. Vrátiť sa nemala.

Začala sa modernizácia Veľkého hadrónového urýchľovača

Práce na významnom rozšírení sa začali v piatok na švajčiarsko-francúzskom pohraničí.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  3. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete?
  8. Za mliečnou revolúciou bude stáť aj krava Blažena Bzovícka
  9. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  10. Na bicykli po Burgenlande
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 48 338
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 15 221
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 14 775
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 9 853
  5. Ako si znížiť náklady na bývanie a vyhnúť sa nedoplatkom? 9 223
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 8 400
  7. Volkswagen je vďaka bonusom dostupnejší 7 428
  8. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 7 241
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 189
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 765