SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

O čom rozprávajú skameneliny?

Život vzdialený 500 miliónov rokov prechádzal dramatickými fázami, v ktorých boli všetky pozemské systémy prepojené. Tak ako dnes.

Fosílie ulitníkov majú trinásť miliónov rokov.Fosílie ulitníkov majú trinásť miliónov rokov. (Zdroj: SHANAN PETERS)

Väčšina našich znalostí o minulosti života na Zemi pochádza z fosílií. Nakoľko však tieto skamenené zvyšky dávnych organizmov odrážajú reálne udalosti?

Zachytávajú aspoň to podstatné, čo ovplyvňovalo a ovplyvňuje rozmanitosť živých foriem? Alebo ide skôr o čiastkový záznam, z ktorého sa veľká časť navždy stratila?

„Táto otázka siaha až do čias Darwina, ktorý sa snažil z fosílneho záznamu pochopiť, čo nám hovorí o histórii života na Zemi,“ povedal Shanan Peters, geológ z univerzity vo Wisconsine-Madisone.

Skryť Vypnúť reklamu

Britský prírodovedec sa nakoniec musel s nekompletnosťou fosílneho záznamu vyrovnať, no dnešní vedci sú na tom oveľa lepšie: „V skutočnosti nám skameneliny môžu povedať veľmi veľa,“ tvrdí Peters.

Aj keď vzhľadom na svoju podstatu nikdy nebudú kompletné, lebo sa mohli uchovať iba v priaznivých podmienkach, možno z nich poskladať reálny obraz toho, čo sa na Zemi v dávnych epochách naozaj udialo.

Aký bol život v mori

V práci, ktorú publikoval týždenník Science, preskúmal Peters s kolegom Bjartem Hannisdalolom z Bergenskej univerzity v Nórsku evolúciu morského života v uplynulých 500 miliónoch rokov.

Štúdium zachovaných paleontologických nálezov a analýza dostupných dát ukázali, že rozhodujúcim faktorom tejto evolúcie boli popri zmenách výšky hladiny aj zmeny chemického zloženia oceánov.

Skryť Vypnúť reklamu

Čiže o počte živočíšnych druhov, ktoré žili v oceáne, rozhodovalo množstvo a dostupnosť troch základných chemických prvkov: uhlíka, kyslíka a síry. So zmenami v kolobehu uhlíka, kyslíka alebo síry prichádzali aj dramatické zmeny v živočíšnej ríši.

„Táto štúdia umožňuje lepšie pochopiť, ako môžu terajšie zmeny životného prostredia ovplyvniť dnešnú a budúcu biodiverzitu,“ konštatovala Lisa Boushová, programová riaditeľka americkej Národnej vedeckej nadácie, ktorá sa podieľala na financovaní výskumu.

Do prirodzeného kolobehu rozhodujúcich chemických prvkov totiž čoraz viac zasahuje človek. Napríklad spaľovaním uhlia pridávame do ovzdušia nielen skleníkový plyn oxid uhličitý, ale aj oxid siričitý.

Ten sa v pôde mení na sírany (pre rastliny jedovaté), v ovzduší z neho vznikajú sulfidy alebo kyselina sírová, veľmi nepríjemná zložka kyslého dažďa.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto koralovce žili na Zemi pred 450 miliónmi rokov, no ich nálezy sú hojné.

Obdobie po kambrickej explózii

Štúdia pokrýva rozhodujúcu časť obdobia nazývaného fanerozoikum, ktoré sa datuje od udalosti, známej ako kambrická explózia. Zjednodušene povedané, práve v kambriu sa na Zemi začala epocha rozvinutého života, ktorá trvá dodnes. Vtedy sa relatívne rýchlo zrodilo približne sto živočíšnych kmeňov, preto vedci hovoria o explózii.

Dnes z nich zostala približne tretina a väčšinu poznáme iba vďaka zachovaným fosíliám. Našli ich na najrôznejších miestach ľudia, často označovaní ako čudáci pre svoju záľubu trpezlivo skúmať s geologickým kladivkom v ruke staré horniny a usadeniny.

„Nepoznám nič vzrušujúcejšie ako držať v rukách 500 miliónov rokov starý kameň, vytesať z neho skamenelinu neznámeho tvora a predstavovať si pradávny svet, v ktorom vtedy žil,“ poznamenal na margo paleontologickej práce v teréne americký geológ J. D. Macdougall, autor knihy Stručné dejiny planéty Zeme: kameň a život, oheň a ľad.

Skryť Vypnúť reklamu

Umožňujú reálnu predstavu

Kompletná predstava pradávneho sveta, ako si ju vo svojich hlavách utvárajú geológovia či paleontológovia, môže byť pre dobrodružnejšie nátury trochu fádna. Treba však povedať, že aj vedecký obraz dávnej minulosti obsahuje dostatočne dramatické udalosti.

Sú medzi nimi trebárs účinky globálnych zmien klímy, výbuchov vulkánov alebo pohybov kontinentov, prípadne opakujúcich sa záplav vrátane zmien v chemickom zložení atmosféry či oceánov.

Práve takýto pohľad umožnil autorom štúdie hlbšie preniknúť do reálnych vzťahov medzi vtedajšou biodiverzitou a kamenným svedectvom, ktoré po sebe život zanechal. Mohli tak lepšie prerozprávať príbeh, ktorý zachytávajú fosílie a ktorý zdôrazňuje previazanosť fyzikálnych, chemických a biologických procesov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Všetky pozemské systémy sú prepojené,“ povedal Peters. „Keď narušíme jednu vec, súčasne tým ohrozujeme aj niečo iné. Preto je dôležité pochopiť, ako narušením trebárs uhlíkového cyklu môžeme ovplyvniť budúcnosť biodiverzity planéty.“

Hory v Montane zachytávajú zmeny v úrovni morskej hladiny.

Hlavný zdroj: webové stránky americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.

Podcast Dobré Ráno.
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 150
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 690
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 698
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 431
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 256
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 878
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 861
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 427
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 579
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 558