DURBAN, BRATISLAVA. Ako fiasko to vyzeralo ešte skôr, než delegáti začali vôbec rokovať. Najskôr v juhoafrickom Durbane zabíjalo počasie, potom zástupcovia krajín z celého sveta čakali na meškajúceho prezidenta.
Napokon prišlo vyhlásenie Kanady, že žiadne ďalšie obmedzujúce záväzky nechce a na budúci mesiac odstúpi od Kjótskeho protokolu. V ňom sa krajiny zaviazali, že budú znižovať emisie skleníkových plynov, a bojovať tak proti svetovej klimatickej zmene .
Prežitie krajín
Postoj Kanady prekvapením nie je. Kjótsky protokol, ktorý prestane platiť na budúci rok, krajina nikdy nedodržiavala. Jeho záväzkami sa neriadili ani najväčší globálni znečisťovatelia ako Spojené štáty alebo Čína.
Aj ďalšie štáty však začínajú uvažovať, že od dohody odstúpia. Hovorí sa o Japonsku a Rusku.
„Pre väčšinu ľudí v rozvíjajúcom sa svete a v Afrike je pritom klimatická zmena otázkou života a smrti,“ zdôrazňoval podľa BBC prezident Juhoafrickej republiky Jacob Zuma. „Krajiny by sa preto mali povzniesť nad národné záujmy.“
Problém s jedlom
Viaceré štáty tvrdia, že otepľovanie a zmena klímy môžu mať pre ne katastrofálne následky. Hroziť majú extrémy počasia, vysušovanie pôdy a ešte väčší nedostatok pitnej vody.
Na problémy pritom upozorňuje aj OSN. Aktuálna správa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo hovorí, že do roku 2050 budú musieť farmári vyprodukovať o 70 percent viac potravín, ak chcú nakŕmiť odhadovaných deväť miliárd obyvateľov planéty.
Už v súčasnosti sa však údajne obrába takmer všetka využiteľná pôda.
