Čo sme si všimli
Väčšina z nás tuší, že výška je do veľkej miery dedičná. Dosiaľ sa však nepodarilo objaviť gény, ktoré by za to boli zodpovedné. Alebo by ju určovali aspoň do významnej miery.
Tím amerických genetikov teraz naznačuje, že sme možno hľadali zle. Nemali by sme údajne hľadať univerzálny „výškový gén", ale skôr sa pozrieť na kopírovanie.
Ak dochádza k chybe a kópií je primálo, vo výsledku to má vplyv na výšku. V skratke (a pri veľmi veľkom zjednodušení) by to znelo nejako nasledujúco: máte kratšiu DNA, budete krpatý. +Čítajte viac na Daily Telegraph
Keby ste chceli nájsť mimozemšťanov, kam by ste sa pozreli? Táto otázka nie je až taká absurdná, ako na prvý pohľad vyzerá. Dnes poznáme zhruba sedemsto exoplanét, pár vhodných kandidátov by sme našli dokonca aj v našej slnečnej sústave.
Vedci však teraz navrhli dva nové indexy, ktoré by vhodné miesta vo vesmíre pomohli vybrať. Prvým je „podobnosť Zemi" a druhým „obývateľnosť planéty". Neprekvapí, že favoritmi v prvom sú Gliese 581 g aj Mars, v druhom zase Saturnov mesiac Titan a Jupiterova Európa. +Čítajte viac na BBC
Násilie je rovnako staré ako ľudstvo. Pravdupovediac, násilie je pravdepodobne podstatne staršie ako celé ľudstvo, no teraz archeológovia objavili dosiaľ najstaršie stopy po takom ľudskom násilí.
Zhruba pred dvestotisíc rokmi utrpel vtedajší obyvateľ Číny zranenie, keď do jeho spánku narazil nejaký neznámy tupý objekt. Prežil a zranenie sa na radosť paleontológov zahojilo. +Čítajte viac na BBC
O čom sme písali
Kedysi ich bolo deväť, potom osem. No možno sa raz budeme učiť o nejakom inom čísle. Počet planét v našej slnečnej sústave totiž mohol byť pred miliardami rokov iný.
Nová hypotéza opierajúca sa o počítačové modely napríklad hovorí, že kedysi dávno sme mohli mať väčší počet joviálnych planét. Jupiter ich však po vzájomnej interakcii vyslal preč z nášho planetárneho systému. +Čítajte viac
Niektoré druhy vtákov odlietajú do letných krajín. Aspoň by mali.
Vedci však zistili, že klimatické zmeny zasiahli aj do tejto prirodzenej migrácie niektorých vodných druhov. Tie odkladajú zimné sťahovanie, pretože majú dostatok potravy. +Čítajte viac
Môže (a nemusí) to byť jedna z budúcnosti liečby. Dosiaľ sú to však len veľmi drahé experimenty a klinické pokusy s neistým výsledkom.
Preto sa jedna z kľúčových spoločností rozhodla nepokračovať v pokusnej bunkovej terapii s pomocou embryonálnych kmeňových buniek. +Čítajte viac
Máme aj dobrú správu. V ďalšom z nedeľných rozhovorov so šikovným slovenským vedcom sme sa stretli s virologicčkou a molekulárnou biologičkou Silviou Pastorekovou.
Rozprávala nám aj o tom, že liek na istú formu rakoviny obličiek založený na základnom výskume práve jej tímu, je už v poslednej fáze klinických testov. A o pár rokov by sa mohol dostať k pacientom. +Čítajte viac a pozrite si video
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
