Call of Duty: Modern Warfare 3 - jednosmerka výbuchov

Prečo meniť niečo, čo funguje? Presne tohto hesla sa už roky poctivo drží spoločnosť Activision, ktorá každoročne vsádza na osvedčené značky. Séria Call of Duty je neustále trasúcim sa zlatým oslíkom.

Prečo meniť niečo, čo bez väčších problémov funguje? Presne tohto hesla sa už roky poctivo drží spoločnosť Activision, ktorá každoročne vsádza na osvedčené značky. Séria Call of Duty je neustále trasúcim sa zlatým oslíkom. To, že sa v podstate už piaty rok po sebe nič významné nezmenilo, je výsledkom toho, čo ľudia-hráči chcú a vydavateľ je schopný a ochotný im tento produkt ponúknuť. Jednoduchú koridorovú akciu, v ktorej to vybuchuje ako o dušu, naskriptované scény vytvárajú zaujímavé momentky a hráč sa tak cíti ako v poriadnom hollywoodskom trháku, kde hlavný hrdina zachráni svet v tej najposlednejšej sekunde, s vypätím posledných síl a... a samozrejme nesmie chýbať bravúrne orchestrálna hudba, víťazná cigara po záverečnom rošambe a sem tam sa obrazom mihne i vejúca americká vlajka. Presne to je Call of Duty už niekoľko rokov, podséria Modern Warfare napriek patosu dokázala ale vždy zaujať.

Tretí diel Modern Warfare nevznikal v rukách pôvodných tvorcov série (Infinity War) - na prvý pohľad to ale v podstate ani neuvidíte. Neuveriteľne rýchle tempo je ešte viac dvíhané do výšin striedaním prostredí. Akcia je to neuveriteľne pružná a ak sa necháte zlákať svetlom na konci tunelu, adrenalín vám bude pri zúrivých prestrelkách doslova striekať cez póry tela. Je to však dvojsečná zbraň. V podstate sme si každú situáciu užili, no okamžite dodávame, že sme už všetko videli. Ani v jednom jedinom momente sme sa nedočkali čohokoľvek originálneho - to by ešte nevadilo. Ale ani prekvapujúceho, zapamätateľného. Nech si vezmeme ktorúkoľvek konkurenciu od Medal of Honor cez Battlefield 3 alebo dokonca v podstate priemerný Homefront, všade sme si našli svoj menší raj. Call of Duty: Modern Warfare 3 ponúka až toľko výbuchov, demolácie, až vytvára často neprehľadnú naháňačku.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Ono nie, že by Modern Warfare 3 neohromilo. Vždy je fajn pozerať sa na naskriptovanú monumentálnu scénu a následne napríklad prechádzať práve spadnutým mrakodrapom, no čisto subjektívne musíme hodnotiť, že v hre vás nič nenadchne. Je to krásna jazda po horskej dráhe. Raz sa pomaličky plížite hore, stealth spôsobom likvidujete nepriateľov bez spozorovania (všetko sú však skripty, aby nedošlo k omylu a nemysleli ste si, že dostanete nebodaj slobodnú vôlu kedy a ako konať), následne sa strhne taká trma-vrma, až vás svišťanie striel okolo hlavy prinúti skloniť si hlavu i pred obrazovkou. To celé je fajn, streľbu a pochod vpred si užívate presne tak, ako sme všetci zvyknutí, avšak momenty ohúrenia sa vytratili, respektíve sú zatopené niekde v podzemí, pretože sme už všetko videli. A je tu jednoducho tých výbuchov a všetkého okolo príliš mnoho.

Presne taká je strieľačka z vlastného pohľadu Modern Warfare 3. Ponúka zážitok presne v štýle, ktorý je dobre známy a bojí sa experimentovať. V podstate je základným piliérom hrateľnosti bežať dopredu (respektíve tým jemne vlniacim sa tunelom) a strieľať po všetkom možnom. Umelá inteligencia vsádza skôr na kvantitu ako kvalitu, no neznamená to, že by boli nepriatelia absolútne slepí. Ak sa bezhlavo ukazujete vo voľnom priestranstve, veľmi skoro o tú hlavu i prídete. Klasický spôsob pobehovania, rýchlej streľby v dávkach a ukrývanie sa za prekážkami (je možné si nielen pokľaknúť, ale aj plaziť sa) je najúčinnejší. Takmer vždy postupujete kolektívne a vaši kamaráti sa dokážu aj trafiť, no spoliehať sa na nich nemôžete. Nekonečné vlny valiacich sa nepriateľov sú chvalabohu minulosťou, respektíve sme ani raz nepostrehli, že by nás niečo umelo navádzalo k tomu, aby sme sa presunuli na miesto, ktoré zabezpečí zastavenie nepriateľského ataku. Nebudeme rátať momentky, kedy vám hlas vo vysielačke vykrikuje, že už len 30 sekúnd musíte vydržať pod nepriateľským náporom a dorazí pomoc. Hneď niekoľko týchto sekvencii nedosahuje úroveň jednej pasáže z Medal of Honor. Žiaľ.

Krátkosť kampane nebudeme hre príliš vyčítať, veď tých približne 5 hodín (ak ste hrou prebehli za dve hodiny, pokojne sa pochváľte, ste super, ale niektorí ľudia si chcú hru aj trochu užiť, keď za ňu už zaplatili) je presne takým časom, kedy pri hre ešte vydržíte, baví vás a momentom, kedy na otravné a neustále sa opakujúce herné prvky začnete nadávať. To, že záver má do poriadneho vyvrcholenia trilógie ďaleko, zistíte sami a darmo plakať nad rozliatym mliekom. To, že sa samozrejme nevyhnete srdcorevúcim scénam, berieme všetci ako samozrejmosť. Proste to tak byť musí, niekto tu brnká na citlivú strunu, ale má rozladenú gitaru. To, keď maminka Bambiho zomiera, je smutné a všetci svorne plačeme (a kto nie, je bezcitný barbar), pri tomto už len čakáme, kedy môžeme strieľať ďalej, lebo niekto nám tu fňuká nad smrťou panáka, ktorých je okolo vás milión plus päť. Toľko k emóciám okolo príbehu a hry. V Call of Duty každý z hrdinov pôsobí len ako meno, nie ako charakter - a to napriek tomu, že nás sprevádzajú týmto explozívnym dobrodružstvom od začiatku.

Aha, vy chcete i príbeh: Hlavný zloduch Makarov sa rozhodol rozpútať svetovú vojnu, Rusko napadne USA (to len na oko, všetko to spíska tento beťár), takže svet je v plameňoch. Eiffelovka padne, Berlín padne, New York vyzerá ako v najkrajšom sne teroristov - no proste neporiadok ako sa patrí. A treba zachrániť svet, treba zachrániť ruského prezidenta, potom kódy k odpáleniu jadrových hlavíc, ďalej aj dcéru prezidenta a nezívajte toľko, viac vám neprezradíme, aj tak viete dopredu, že Makarov napokon bude musieť pykať. Strieľate, strieľate a strieľate, na zemi je už toľko panákov a prázdnych nábojníc, že scéna z Horúcich výstrelov vyzerá ako trápna napodobenina. Všetko sa deje rýchlo, akčne, tak ako sa na poriadny herný blockbuster patríl. Ale nečakajte ani nič viac. Skromne by vedľa FPS mohol vzniknúť podžáner “callofduty-ovina”. Netvrdíme, že to nie je zábavné, len je to niekedy už monotónne a unavujúce.

Technické spracovanie žiaľ ťahá Modern Warfare 3 k priemernosti. Dlhé roky používaný engine - a nech je akokoľvek vylepšený - proti dnešnej konkurencii jednoducho nemá žiadnu šancu. Pomerne priemerná miera grafických efektov, dnes už obyčajné ničenie objektov a fyzikálny engine, nijak nevynikajúce animácie pohybov, slabšia kvalita jednotlivých textúr - to je samozrejme len časť všetkých pochybností o tom, či má séria Call of Duty ešte šancu zaujať. Na grafike samozrejme neleží bremeno zodpovednosti z výsledného dojmu, no dokáže ho výrazne ovplyvniť. Veď si postavte pri seba Battlefield 3, Crysis 2 alebo Killzone 3, Halo 3: Reach.... nechceme uprednostňovať platformu, vydavateľa a ani značku - Call of Duty vyzerá úplne obyčajne. Keď padá mrakodrap v Battlefielde 3 a Modern Warfare 3, je to odlišný zážitok. Rozhodne však oceňujeme ozvučenie hry: vynecháme hrdinské melódie. Tie akoby vypadli z ktoréhokoľvek amerického filmu a buď ich akceptujete alebo vám z nich je zle. Miera hluku pri streľbe je vynikajúca, miesi sa s výkrikmi a výbuchmi. Nie je to síce Battlefield 3, avšak podobný rachot by sme už zrejme neprežili. Alebo naši susedia.

Tak ako sme hodnotili zvlášť single a multiplayerovú časť Battlefieldu 3, postupujeme rovnako i Modern Warfare 3. Konečný verdikt zverejníme o týždeň, otestovať multiplayer predsa len zaberie viac času. Príbehová kampaň nás v podstate nesklamala, na druhú stranu však ani príliš neohúrila. Je to cesta plná výbuchov a skriptov. Dobre sa na to pozerá, dobre sa to dokonca i hrá, no závan nostalgického spomínania vo vás zanechá nepríjemné pocity. Ide len o ďalšie pokračovanie, využívanie toho, čo fungovalo minule. A predminule a predpredminule a tak ďalej. Navyše technické spracovanie jednoducho zaspalo dobu. O to primárne nejde, avšak každý ďalší ročník zo série Call of Duty nám príde už tak trochu zbytočný. Ale Modern Warfare 3 nie je len o príbehovej kampani: po dohraní skúste (i solo možnosť) Special Ops mód, no o tom až nabudúce. Singleplayer Modern Warfare 3 je dobrý, no predchodcov v žiadnom prípade neprekonáva a technicky nevládze. Ak potrebujte číslo, cez sedmičku by sa MW3 len s kampaňou nedostal.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 972
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 901
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 763
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 385
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 275
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 148
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 723
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 645
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 499
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 230

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.