Počas jedného dňa (larva muchy), niekoľkých týždňov (myš) alebo mesiacov (človek) sa vajíčko rozrastie na množstvo buniek, ktoré utvoria všetky potrebné orgány a časti tela.
Sú ich milióny či miliardy, v prípade človeka bilióny. Všetky vyrástli z jedinej zárodočnej kmeňovej bunky, čiže oplodneného vajíčka, ktoré je pre budúci organizmus jediným stavebným materiálom.
Zázračné vlastnosti
Kmeňové bunky pochádzajúce z embrya a neskôr z vyvíjajúceho sa plodu majú okrem toho ešte niekoľko ďalších zázračných vlastností. Dokážu napríklad pomôcť pri oprave chorého srdca matky, ktorá nosí nový život.
Ako ukázal výskum z Lekárskej fakulty nemocnice Mount Sinai v New Yorku, embryá myší uvoľňujú cez placentu do krvného obehu fetálne kmeňové bunky, ktoré sa usadzujú v srdci.
Tím vedený kardiologičkou Hinou Chaudhryovou vypestoval myších samcov, ktorých bunky označil zelenou fluoreskujúcou bielkovinou. Tieto bunky preto vedci mohli po oplodnení normálnej myši ďalej sledovať.
Keď vyvolali v tele tehotných myší srdcový záchvat, po dvoch týždňoch našli v ich poškodenom srdcovom tkanive fluoreskujúce bunky, pochádzajúce z embryí. Tieto bunky urýchlili rekonvalescenciu tým, že sa zmenili na nové funkčné srdcové bunky vrátane buniek vytvárajúcich cievy.
Chaundryová predpokladá, že v tomto prípade funguje evolučný mechanizmus, pri ktorom plod podporuje svoje vlastné prežitie tým, že chráni matku.
Objav môže vysvetliť doteraz záhadnú skutočnosť, prečo sa spontánne uzdraví až polovica žien, ktoré trpeli počas tehotenstva alebo krátko po pôrode na srdcovú slabosť.
„Toto je prvá štúdia, ktorá presvedčivo ukázala, že fetálne bunky obsiahnuté v placente sa podieľajú na oprave srdca,” povedal Jakub Tolar z Minnesotskej univerzity v Minneapolise, ktorý riadi tamojší výskum lekárskych postupov, založených na využití kmeňových buniek.
Neobmedzený zdroj
Pretože bunky možno ľahko získať z placenty a s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvolávajú odmietavú imunologickú reakciu, mohli by fungovať ako perspektívny neobmedzený zdroj kmeňových buniek, slúžiacich na opravu poškodeného srdca.
To však nie je všetko. Predchádzajúce štúdie ukázali, že fetálne bunky sa podieľajú taktiež na oprave ďalších orgánov: prenikajú do pečene, obličiek alebo pľúc matky a usadzujú sa aj v jej mozgu.
Slúžia dokonca ako prevencia rakoviny prsníka, lebo ženy, ktoré porodili dieťa, majú v porovnaní s bezdetnými nižšie riziko vzniku tejto zhubnej choroby.
„Hlavný smer výskumu kmeňových buniek sa doteraz príliš nezaoberal fetálnymi bunkami v matkinom organizme,“ povedala Diana Bianchiová z Tuftsovej univerzity v Bostone. „Dúfam, že táto elegantná štúdia o ne znova vyvolá záujem.“
Výskum trvá pol storočia
Možnosť uplatniť kmeňové bunky vrátane embryonálnych pri liečbe ľudí vedci skúmajú vyše pol storočia. Sprevádzajú ju spory o etiku použitia buniek z embryí, ktoré zostali po asistovanej reprodukcii, no väčšinu vedcov aj tak fascinuje ich zázračná schopnosť meniť sa na akékoľvek tkanivo v organizme.
A nejde už iba o teoretizovanie. Biotechnologická spoločnosť Advanced Cell Technology koncom roku 2010 oznámila, že získala súhlas oficiálneho orgánu FDA, americkej Správy potravín a liečiv, že môže použiť embryonálne kmeňové bunky pri liečbe zriedkavej formy slepoty, Stargardtovej makulárnej dystrofie, ktorá sa zvyčajne začína už v mladosti. V USA na ňu trpí asi 25-tisíc ľudí.
Pokusy na myšiach a potkanoch ukázali, že po injekcii embryonálnych kmeňových buniek do očí sa začali vytvárať odumreté bunky pigmentového epitelu sietnice bez nežiaducich vedľajších účinkov, napríklad nádorov.
Prví dvaja nemenovaní dobrovoľníci podstúpili liečbu v júli uplynulého roku, keď tím Stevena Schwartza zo špecializovaného pracoviska Kalifornskej univerzity vstrekol do ich očí 50-tisíc embryonálnych buniek.
V prípade predpokladaného potvrdenia bezpečnosti tohto postupu ho budú americkí vedci skúšať aj na mladších pacientoch, aby zabránili ich oslepnutiu. Zažiadali aj o licenciu na využitie embryonálnych kmeňových buniek pri liečbe vekom podmienenej degenerácie makuly, ktorá v USA a Európe postihuje okolo 30 miliónov ľudí.
Geron končí
Azda najslávnejším človekom s poranenou miechou bol filmový superman Christopher Reeve, veľký propagátor využitia embryonálnych buniek v medicíne (zomrel v roku 2004). Experimentálnu liečbu však ako prvý v USA podstúpil 21-ročný študent z Alabamy Timothy J. Atchison v októbri 2010, krátko po tom, čo ochrnul pri dopravnej nehode.
Stav Atchisona je nádejný, rovnako ako stav ďalších troch pacientov. Spoločnosť Geron však napriek tomu pred niekoľkými dňami oznámila, že s pokusmi liečiť miechu pomocou embryonálnych buniek končí.
Ohlásila tak koniec doteraz najrozsiahlejšieho liečebného programu svojho druhu na svete; ďalší ľudia na vozíku, zapojení do skúšok, nateraz stratili šancu na plnohodnotnejší život.
„Geron bol priekopníkom; skutočnosť, že na svojej ceste nezostal, je veľkým sklamaním. Verejnosť teraz potrebuje útechu, že toto neznamená koniec jednej éry,” povedal Dusko Ilic z londýnskej King's College London, kde sa zaoberá možnosťami využitia kmeňových buniek v lekárstve.
Geron sa rozhodol pre ústup z ťažko vybojovanej pozície iba pre finančné problémy, nie preto, že by zlyhala liečebná metóda.
Spoločnosť nemala dosť peňazí na to, aby naďalej pokračovala vo výskume lekárskeho využitia kmeňových buniek a súčasne hľadala nové terapie rakoviny.
Jej vedúci predstavitelia sa preto rozhodli, že naďalej svoje sily sústredia iba na onkologickú problematiku.
Hlavný zdroj: New Scientist
