V sobotu vyštartovala najdôležitejšia vesmírna misia roka. NASA ide hľadať na Mars základné stavebné kamene života.
HOUSTON, BRATISLAVA. Vezmite bežné mestské vozidlo. Pridajte kolesá z terénneho džípu, napchajte doň takmer päťkilovú plutóniovú batériu a desiatku supermoderných vedeckých prístrojov.
Potom celý kolos za viac ako dve miliardy dolárov poskladajte, natlačte do rakety a vystreľte. Poletí na Mars.
Práve tam v sobotu poobede odštartovala misia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Mars Science Laboratory vezie na červenú planétu dosiaľ najväčší, najpokročilejší a najambicióznejší rover v histórii kozmonautiky.
Jeho cieľom nie je málo: má ukázať, či a kde boli na Marse podmienky vhodné pre život a či sa tam stále nenachádzajú jeho stavebné kamene. K objaveniu samotných mimozemšťanov nás to priblíži len na drobný krôčik.
Vhodné prostredie
Mars je zvláštna planéta. Dnes vyzerá ako miesto, kde by nik nechcel žiť. Je studená a suchá, prašný povrch zväčša príliš kyslý a toxický na to, aby tam mohli prežívať nejaké organizmy. Lenže Mars v minulosti mal a miestami stále má tečúcu vodu.
Poznáme ľadové plochy, kvapalné jazerá sa môžu ukrývať pod povrchom. A z našej planéty vieme, že extrémofily - neuveriteľne odolné mikróby, dokážu prežívať aj v nehostinných podmienkach. Teoreticky aj na štvrtej planéte slnečnej sústavy.
Rover Curiosity (zvedavosť), ako vozidlo NASA nazvala šiestačka Clara Ma z Kansasu, život hľadať nebude. Vedci sú o trošku skromnejší. Misia má vyriešiť záhadu, prečo sme na vzdialenej planéte objavili metán.
Ten by mal vďaka Slnku veľmi rýchlo miznúť, preto sa niektorí domnievajú, že čosi ho do atmosféry Marsu dodáva. A na Zemi to sú nielen kravy, ale aj mikroorganizmy.
„Je to také malé chemické laboratórium,“ opisuje Curiosity pre BBC planetárny geológ John Grotzinger podľa ktorého potrebujeme najskôrnájsť prostredie vhodné pre život.
Posledná misia?
Objaviť život vo vesmíre nie je jednoduché a pritom na Marse sa nám to možno podarilo. V 70. rokoch pristáli na planéte sondy Viking a jeden z experimentov ukázal anomáliu.
Po pridaní živín do pôdy na Marse sa uvoľnil oxid uhličitý. Keď sa pôda zahriala, neuvoľnil sa. To naznačuje prítomnosť mikróbov a metabolizmu. Experiment však nebolo možné overiť.
Najjednoduchšie by bolo poslať na Mars prístroje schopné skúmať DNA. Alebo priviesť z planéty vzorky naspäť na Zem. Na to však Američania nemajú peniaze a Curiosity môže byť na dlhú dobu pre rozpočtové škrty posledná ambiciózna misia NASA.
