Bola to zvláštna doba. A v nej následne aj malá revolúcia. Prevládala náboženská dogma o stvorení sveta, spoločnosť bola silno obmedzená rasovými a spoločenskými predsudkami.
Zrazu však prišla kniha s hypotézou, ktorá hovorila o premenách alebo vývine jedného druhu na iný pomocou prirodzeného výberu (prežitie silnejšieho).
Táto kniha ukázala, že evolúcia zo spoločného predka je základným vedeckým vysvetlením pestrosti prírody, vyvolala debaty v celom západnom svete.
Svetu sa nepáčilo nielen Darwinove napádanie kreativistickej náboženskej dogmy, ale aj jeho tvrdenie, že človek sa vyvinul z primátov. Darwinovi oponenti preto tohto vedca často výsmešne zobrazovali ako čiastočnú opicu.
Otvorený rasizmus
V devätnástom storočí, v čase vrcholenia imperialistických aktivít západných mocností, panoval v spoločnosti konsenzus, ktorý dnešný moderný človek vníma ako elitársky a rasistický.
Tento fakt ovplyvňoval bohužiaľ aj myslenie tak progresívnych ľudí, medzi ktorých patril napríklad Darwin.
Mnohí čitatelia si zo školy určite pamätajú grafy symbolizujúce vývin človeka z primátov, na začiatku ktorého je opica chodiaca po štyroch končatinách a na konci vzpriamený človek.
V rámci rasových predsudkov a stereotypov 19. storočia však tieto grafy ako predposledný vývojový článok zobrazovali ryšavého ľudského predka, ktorý sa vyvinul z ešte menej vyvinutého predka s čiernou farbou pokožky.
Paradoxne, dobový stereotyp človeka s ryšavými vlasmi označoval ľudí pochádzajúcich z Írska, alebo Škótska, čo posúvalo už aj národnú identitu na úroveň rasy.
Technologická a vojenská dominancia západných mocností totiž živila mylné myšlienky o privilegovanej bielej rase, o ktorej sa aj napriek jeho odporu voči otrokárstvu aj sám Darwin vyjadroval ako o „vyvinutejšej“.
Vedec sa domnieval, že napríklad africkí domorodci boli iba akýmsi medzičlánkom stupňa vývoja medzi človekom a primátmi.
Niektoré tvrdenia, že silnejší druh prežije, ako aj jeho delenie ľudských rás na vyšší a nižší stupeň vývoja zhrnuté pod názvom „sociálny darwinizmus“, neskôr okrem Britov zneužíval aj Hitlerov nacistický režim v rámci ich rasovo-diskriminačnej propagandy.
Eugenika
Moderná veda dokázala, že v tomto bode sa Darwin mýlil, pretože nerozpoznal rozdiel medzi technologickým vývojom spoločnosti a biologickým vývojom jednotlivca..
Pre úplnosť však treba podotknúť, že tento negatívny aspekt evolučnej teórie bol poznamenaný ďalším vedným odborom zvaným eugenika, ktorý v 19. storočí po prvýkrát predstavil svetu Darwinov príbuzný, britský vedec Sir Francis Galton.
Niektorí vedci boli ešte v devätnástom storočí presvedčení, že existujú aj zločinecké, alebo robotnícke rasy. Táto teória mala okrem nacistického Nemecka svoje obete žiaľ napríklad aj v USA, kde v období medzi rokmi 1902 – 1964, ako „nositeľov defektných dedičných znakov“ nedobrovoľne sterilizovali desaťtisíce epileptikov, mentálne postihnutých, ako aj väzňov.
Pohľad naspäť
Samozrejme, z pohľadu dnešného spoločensky a sociálne civilizovaného človeka sa ľahko kritizujú viac ako 150 rokov staré a svojou dobou poznačené názory.
Darwinowa evolučná teória bola dôležitým krokom v sociálno-spoločenskej evolúcii spoločnosti tak, ako ním bolo neskôr aj feministické hnutie za emancipáciu žien, ktoré zase vo svojom rannom období nebralo do úvahy napríklad práva homosexuálov.
Azda by stálo za zamyslenie, že ako sa budú na dnešné pokrokové názory pozerať študenti sociálnych vied o ďalších 150 rokov.
Autor: Juraj Benda
