Poľskí vývojári z Techlandu mali možnosť prepracovať sa do prvej vývojárskej ligy, no ponúknutú príležitosť sami odkopli nevedno kam. A nik nebude po nej pátrať, hľadať ju, zbytočne zabíjať čas. Sériu Call of Juarez pochovali narýchlo zbuchnutým The Cartel (viete, také opriem ťa o stenu vzadu za kulturákom na dedinskej diskotéke a potom sa o 9 mesiacov čudujem), prekvapujúco oživené Dead Island - a to neskutočne vynikajúcim trailerom, ktorý ste určite videli, ale si ho teraz pozrite ešte raz, kuk nižšie - bolo jednoducho až príliš mŕtve. Skúste posúdiť sami: koľko talentu je nutné na pokazenie skvelého nápadu otvoreného sveta dovolenkovej destinácie kdesi v Karibiku, kde sa po prehýrenej noci prebudíte do krajiny plnej nemŕtvych a s RPG prvkami sa snažíte prežiť, vylepšovať svoje schopnosti, pomáhať ostatným preživším?
Strašne veľa, v Techlande sa taký jeden dobrák našiel a všetko to niekoľkoročné úsilie úspešne sabotoval. Máme tu teda nejaký ten krásny ostrov, kde na piesočnej pláži dávajú na obdiv svoje zvodné telá ženské krásavice sŕkajúce džús, svalnatí junáci sa čľapkajú v priezračnej vode a všetci sa večer zídu na parkete. Náš hrdina to na miestnej tancovačke mierne prehnal s alkoholom a ráno sa prebudí nie s jednou, ale celým stádom orangutánov na hlave. To však nie je ešte nič proti tomu, keď zistí, že z prekrásnej dovolenky sa stala nočná mora. Takmer zo všetkých živých sa stali nemŕtvi. Na výber dostaneme štyroch hrdinov so svojou nie práve najjagavejšou minulosťou, mierne odlišnými vlastnosťami (výdrž, zdravie...) a hor sa do sveta, kde sa pádlo a hasák nepoužívajú na pôvodné učely, lež nimi rozdávate predvianočnú nádielku zombíkom.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Dalo by sa skromne poznamenať, že Dead Island je také hack&slash z vlastného pohľadu, kde sú nepriatelia výhradne z rodu nemŕtveho a vy beháte sem a tam podľa toho, kto a čo od vás chce. Nič nové, proste taký Skyrim, len kulisy sú odlišné. Teda na prvý pohľad. Ono však v momente, kedy začnete nasávať omamnú atmosféru, vypláva na povrch kruté zistenie: máme tu krajinku, ktorá je síce pekná, to áno, slnečná, to áno, ale zároveň sa zaseknete o kadejakú blbosť. A potom tu máme tých zombíkov, to áno, máme ich radi, to áno a je ich teda dostatok, to áno. A to je všetko. Baviť vás to bude tak hodinu. Dve, nech nežerieme. Chodenie podľa strašne mätúceho GPS je postupom času únavné, mnohým úlohám chýba potrebná hĺbka, dialógy s postavami sú plytké ako tanier na pizzu. Atmosféra tak začne nie pokrivkávať, ono jej niekto amputoval obe nohy a teraz sa torzo telíčka zúfalo plazí po zemi a snaží zaujať aspoň vnútornosťami vyvrhnutými niekde v pozadí. Nefunguje to.
Zistíte totiž, že mlátiť nepriateľov rôznymi predmetmi je zábava príliš krátkodobá. Zbrane sa ničia, takže aj s nimi jednáte opatrne. To potom radšej používate kopanec pravou nohou: tresk, tresk, tresk. Je to síce vzhľadom na spôsobené poškodenie najslabšia zbraň, avšak munícia je nekonečná, všakže, a naši hrdinovia majú dolnú končatinu tak svalnatú, že ňou dokážu manévrovať neuveriteľne rýchlo a nekonečne dlho bez akejkoľvek únavy. Ako taký Šebo, len na rozdiel od nášho ostrostrelca sa aj trafíte správne. Kopete ako o dušu, ak chcete, tak niekoho bacnete po hlave násadou na metlu, trubkou, baseballovou pálkou, bodnete nožom, zarežete sekáčikom na kosti a podobne. Zbrane musíte ale opravovať, aktívnym používaním sa totiž ničia až po totálnu likvidáciu, kedy je nepoužiteľná. Je možné ich vylepšovať, takže prísť o predmet, do ktorého ste investovali nejakú finančnú čiastku, nie je najlepšie. V jednotlivých táboroch nájdete obchodníkov, bežných ľudí zadávajúcich vám úlohy, cestou zbierate nové zbrane a predmety, z ktorých ich vyrábate (náhrada za loot, zo zombíkov predsa len málokedy vypadne kladivo) a podobne. Nič novátorské, postupne monotónne však rozhodne.
Možno sa to zdá ako nemožné, avšak po hodinách hrania je stereotyp už pomaly neúnosný. Simulátor turistiky sa prejavuje i tak, že na respawnujúcich sa zombíkov naokolo hodíte bobek a k cieľovému bodu prešprintujete, nechajúc bandu tackajcúcich sa grázlov za sebou. Zábava graduje, tak aspoň raz za čas niekoho kopnete do rozkroku, veď skúsenosti sa zídu vždy. Za získané experience body (zabíjanie zombíkov, splnenie úlohy) si pri postupe o úroveň vyššie (level zombíkov rastie s tým vašim, takže slabí nebudú nikdy a túto idiotskú vlastnosť hry musel priniesť znovu samotný diabol) dostanete bodík, ktorý pridelíte k vlastnostiam. Tých je viac než päť, takže premýšľate, kde si o niekoľko percent prilepšíte. Výdrž zbraní, väčšia účinnosť, rýchlejšia obnova staminy, viac priestoru v inventári? A mnoho ďalšieho. Body pchať do čoho rozhodne je, výsledok i mierne postrehnete, avšak zábava ako v iných RPG to nie je. Likvidovanie nepriateľov nemá potrebný spád, nie je zábavné, prostredie sa príliš nemení.
Stačilo by aktívnejšie zapojiť rozprávanie, spraviť hranie viac osobnejšie, prípadne súboje animálnejšie. Nepomáha ani možnosť zamerania na hlavu či končatiny. Ak sa k vám nepriateľ dostane nebezpečne blízko, je náročné mieriť presne a rýchlo a radšej sa utiahnete k praktike útočenia prostým klikaním. Neskôr sa po splnení niekoľkých úloh dostanete i k vozidlu. Nasleduje ďalšie sklamanie: ovládanie je tak neprirodzené a toporné (hlavne zatáčanie), že sa s nimi budete skôr trápiť ako baviť. Navyše je engine hry neskutočne obmedzujúci, kadejaká prkotina vozidlo zastaví, zasekávate sa. Akoby tu autá (rôznorodosť je samozrejme na bode mrazu, interiér je len kulisa) boli len preto, že niekto dostal dobrý nápad, tak sa to sem picne, veď to hre ublížiť nemôže. Priemernej hre to ani neublíži. Podobne by sme mohli pokračovať cez krkolomný inventár, ktorý pre PC nie je príliš prispôsobený požiadavkám user-friendly ovládania.
Engine hry už veľmi dobre poznáme. Hoci Chrome piatej generácie nie je konkurenciou ani pre Unreal Engine 3, má svoje klady. Dokáže spracovať pomerne bohaté a pestré exteriéry, často je však zbytočne pužitý blur a pastelové farby. Chýbala nám akákoľvek zmena prostredia, fyzikálny engine, všetko bolo ak prizvárané, takže by nič ani naša nemenovaná menšina nič nepokradla. Zvuky nevybočujú z priemeru, postupne vám všetko to ochkanie, hundranie a výkriky začnú liezť krkom a ostatnými telesnými otvormi. Hudba je tak decentná, že ju decentne ohodnotíme ako vec, ktorá tam vraj niekde je, už o nej niekto čosi povedal, no v praxi je tak zastrčená v pozadí, že nám neostava nič iné, než spomínať na skvelý trailer. Nie, že by nám to všetko vadilo, pri skvelej hrateľnosti by sme to s privretými očami prehliadali, ale keď nás akčné pobehovanie nebaví, engine nás obmedzuje, nič nedrží pokope atmosféru, dá sa kopnúť do všetkého.
Dead Island vám vydrží desiatky hodín - len súdruhovia urobili chybu v tom, že vás to prestane baviť omnoho skôr, než začnete zdarne finišovať. Je to beh na dlhé trate, ktorý momentálne v tvrdej konkurencii neobstojí. Ako hra za polovičnú cenu bežného nového projektu by bol pomer výkonu a ceny adekvátny. Len jej dávkovanie je nutné obmedziť na hodinku denne. Dead Island tak predstavuje jedno obrovské sklamanie z nevyužitého potenciálu, ktorý nám otvorený a lákavý svet na papieri vývojári ponúkali. Nemŕtvi sú fajn, akčný žáner je fajn, otvorený svet je fajn, nenápadné RPG prvky sú fajn, avšak zmiešané dokopy pod šéfkuchárskou vareškou Techlandu je to len nevýrazný guláš.
