Vtáky majú svoj Facebook

Samotársky vtáčí druh, akým je naša krakľa belasá, sa rozhoduje podľa podobných informácií, aké sa v ľudskom svete šíria cez Facebook či Twitter.

(Zdroj: AUTOR)

Pre človeka je dnes veľmi dôležité byť informovaný. Napríklad o tom, ako sa darí jeho blízkym, priateľom alebo hoci aj neznámym ľuďom z blízkeho okolia.

Sociálne informácie zaujímajú vedcov aj v živočíšnom svete. Výskum priniesol už viaceré fascinujúce náhľady do komplikovaného sveta zdanlivo jednoduchých aktivít. Vyplýva z neho, že potreba, ktorá u človeka vyzerá skôr ako zábava, je medzi živočíchmi adaptáciou, ktorá rozhoduje o ich prežití.

Signály do okolia

Všetky informácie o sebe, ktoré pred svojím okolím neskrývame, sa stávajú verejným majetkom. Tieto informácie sú pre druhých nepochybne atraktívne. Napríklad aj preto, že poskytujú spoľahlivejší obraz o kondícii jedinca a prostredia, v ktorom žije.

Jednou z kategórií sú signály, ktoré živočích vysiela do okolia zámerne, napríklad preto, aby získal partnera alebo odstrašil prípadného soka.

Každý živý organizmus však do svojho bezprostredného okolia nepretržite vysiela tok informácií aj bez toho, aby to bol jeho zámer.

Špehujú susedov

Výskumy správania vtákov ukázali, že neskúsené mladé jedince si vyberajú lokalitu, kde sa budú v nasledujúcom roku reprodukovať, svojským spôsobom: v čase neprítomnosti svojich vtáčích susedov „špehujú“, ako vyzerajú ich hniezda, či sú v nich mláďatá a koľko ich je.

Tie lokality, kde sa vtákom darí vychovať viac potomstva, v nasledujúcom roku častejšie obsadzujú nové páry. Naopak, lokálne nižšia reprodukčná úspešnosť rodín nielen zníži pravdepodobnosť, že sa nové páry začlenia, no zvýši aj pravdepodobnosť, že vtáky z pôvodnej skupiny emigrujú.

Niektoré lokality majú jednoducho príliš zlú „povesť“ na to, aby prilákali nové mladé páry.

Výskum španielskych kolonizátorov

Slovenskí zoológovia zo SAV a ich španielski kolegovia z Ústavu pre výskum púštnych zón (CSIC) sledujú krakľu belasú už niekoľko rokov.

info
Fakty
Krakľa belasá

Je rozšírená hlavne v južnejších a teplejších častiach Európy. Na Slovensku hniezdi len v oblasti Dolného Považia.

Vyhľadáva rozmanité biotopy s rozptýlenou stromovou vegetáciou, solitérni, lesíkmi a s dostatkom potravných možností.

Prísne sťahovavý druh, k nám prilieta v druhej polovici apríla do mája.

Hniezdi v dutinách starých stromov, lesíkoch, remízkach a solitéroch, využíva aj búdky.

Živí sa veľkými druhmi hmyzu, krtonôžkami, kobylkami, cvrčkami, chrústmi aj drobnými stavovcami, hrabošmi, obojživelníkmi a i.

Odlieta v auguste - októbri.

Zimuje južne od Sahary, v južnej a juhovýchodnej Afrike.

Od 70. rokov zaznamenala jej populácia razantný pokles, na Slovensku je až na hranici vyhynutia.

Hlavné príčiny ohrozenia sú strata pestrosti biotopov, intenzívne poľnohospodárstvo, zánik pasienkov a chemizácia (negatívne vplýva na potravnú základňu) a strata hniezdnych možností.

Výskum prebiehal v pomerne nehostinných podmienkach polopúšťovej oblasti na juhovýchode Španielska. Vedci pravidelne zaznamenávali, ako sa obsadzovali prirodzené dutiny v stromoch. Potom začali postupne vyvesovať búdky a testovali, či a ako sa bude nový priestor kolonizovať.

Tamojšia vtáčia populácia podobne ako u nás zápasí s poklesom stavov a geografickým trieštením. Tím preto potešilo, že miestna populácia sa po piatich rokoch približne zdvojnásobila. Práve vďaka tomu, že kolonizovala dovtedy neobývané okrajové časti.

Zohrávali v procese rolu aj sociálne informácie, alebo bol výber stanovíšť náhodný?

Ak sa zameriame na osud čerstvo vyvesených búdok, vyzeralo to, že skôr než „povesť“ lokality zohrávala úlohu príťažlivosť susedov. Krakle si na hniezdenie vyberali nenáhodne miesta bližšie k dutinám, z ktorých sa v predchádzajúcom roku podarilo vyviesť viac mláďat.

Užitočné kopírovanie

Kopírovanie tohto modelu sa preto javí ako užitočné v prípade relatívne osamelo hniezdiacich kraklí, ktoré obyčajne začínajú s rozmnožovaním až v treťom roku života. Dovtedy trávia veľa času práve zhromažďovaním informácií o úspechu iných kraklí.

Sociálne informácie sú nutné aj pri ochrane na prvý pohľad nespoločenských druhov živočíchov, sú totiž nevyhnutnou súčasťou životného prostredia.

Keby sa táto informačná sieť narušila, napr. územným roztrieštením populácie, pre rozhodnutia organizmov by to mohlo mať ešte závažnejšie dôsledky ako zhoršovanie fyzických vlastností ich prostredia.

Autor pracuje na Ústave zoológie SAV.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 718
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 161
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 298
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 161
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 627
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 501
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 786
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 601
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 926
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 982

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop