Pre človeka je dnes veľmi dôležité byť informovaný. Napríklad o tom, ako sa darí jeho blízkym, priateľom alebo hoci aj neznámym ľuďom z blízkeho okolia.
Sociálne informácie zaujímajú vedcov aj v živočíšnom svete. Výskum priniesol už viaceré fascinujúce náhľady do komplikovaného sveta zdanlivo jednoduchých aktivít. Vyplýva z neho, že potreba, ktorá u človeka vyzerá skôr ako zábava, je medzi živočíchmi adaptáciou, ktorá rozhoduje o ich prežití.
Signály do okolia
Všetky informácie o sebe, ktoré pred svojím okolím neskrývame, sa stávajú verejným majetkom. Tieto informácie sú pre druhých nepochybne atraktívne. Napríklad aj preto, že poskytujú spoľahlivejší obraz o kondícii jedinca a prostredia, v ktorom žije.
Jednou z kategórií sú signály, ktoré živočích vysiela do okolia zámerne, napríklad preto, aby získal partnera alebo odstrašil prípadného soka.
Každý živý organizmus však do svojho bezprostredného okolia nepretržite vysiela tok informácií aj bez toho, aby to bol jeho zámer.
Špehujú susedov
Výskumy správania vtákov ukázali, že neskúsené mladé jedince si vyberajú lokalitu, kde sa budú v nasledujúcom roku reprodukovať, svojským spôsobom: v čase neprítomnosti svojich vtáčích susedov „špehujú“, ako vyzerajú ich hniezda, či sú v nich mláďatá a koľko ich je.
Tie lokality, kde sa vtákom darí vychovať viac potomstva, v nasledujúcom roku častejšie obsadzujú nové páry. Naopak, lokálne nižšia reprodukčná úspešnosť rodín nielen zníži pravdepodobnosť, že sa nové páry začlenia, no zvýši aj pravdepodobnosť, že vtáky z pôvodnej skupiny emigrujú.
Niektoré lokality majú jednoducho príliš zlú „povesť“ na to, aby prilákali nové mladé páry.
Výskum španielskych kolonizátorov
Slovenskí zoológovia zo SAV a ich španielski kolegovia z Ústavu pre výskum púštnych zón (CSIC) sledujú krakľu belasú už niekoľko rokov.
Fakty
Krakľa belasá
Je rozšírená hlavne v južnejších a teplejších častiach Európy. Na Slovensku hniezdi len v oblasti Dolného Považia.
Vyhľadáva rozmanité biotopy s rozptýlenou stromovou vegetáciou, solitérni, lesíkmi a s dostatkom potravných možností.
Prísne sťahovavý druh, k nám prilieta v druhej polovici apríla do mája.
Hniezdi v dutinách starých stromov, lesíkoch, remízkach a solitéroch, využíva aj búdky.
Živí sa veľkými druhmi hmyzu, krtonôžkami, kobylkami, cvrčkami, chrústmi aj drobnými stavovcami, hrabošmi, obojživelníkmi a i.
Odlieta v auguste - októbri.
Zimuje južne od Sahary, v južnej a juhovýchodnej Afrike.
Od 70. rokov zaznamenala jej populácia razantný pokles, na Slovensku je až na hranici vyhynutia.
Hlavné príčiny ohrozenia sú strata pestrosti biotopov, intenzívne poľnohospodárstvo, zánik pasienkov a chemizácia (negatívne vplýva na potravnú základňu) a strata hniezdnych možností.
Výskum prebiehal v pomerne nehostinných podmienkach polopúšťovej oblasti na juhovýchode Španielska. Vedci pravidelne zaznamenávali, ako sa obsadzovali prirodzené dutiny v stromoch. Potom začali postupne vyvesovať búdky a testovali, či a ako sa bude nový priestor kolonizovať.
Tamojšia vtáčia populácia podobne ako u nás zápasí s poklesom stavov a geografickým trieštením. Tím preto potešilo, že miestna populácia sa po piatich rokoch približne zdvojnásobila. Práve vďaka tomu, že kolonizovala dovtedy neobývané okrajové časti.
Zohrávali v procese rolu aj sociálne informácie, alebo bol výber stanovíšť náhodný?
Ak sa zameriame na osud čerstvo vyvesených búdok, vyzeralo to, že skôr než „povesť“ lokality zohrávala úlohu príťažlivosť susedov. Krakle si na hniezdenie vyberali nenáhodne miesta bližšie k dutinám, z ktorých sa v predchádzajúcom roku podarilo vyviesť viac mláďat.
Užitočné kopírovanie
Kopírovanie tohto modelu sa preto javí ako užitočné v prípade relatívne osamelo hniezdiacich kraklí, ktoré obyčajne začínajú s rozmnožovaním až v treťom roku života. Dovtedy trávia veľa času práve zhromažďovaním informácií o úspechu iných kraklí.
Sociálne informácie sú nutné aj pri ochrane na prvý pohľad nespoločenských druhov živočíchov, sú totiž nevyhnutnou súčasťou životného prostredia.
Keby sa táto informačná sieť narušila, napr. územným roztrieštením populácie, pre rozhodnutia organizmov by to mohlo mať ešte závažnejšie dôsledky ako zhoršovanie fyzických vlastností ich prostredia.
Autor pracuje na Ústave zoológie SAV.
Autor: Radovan Václav
