Príbehovej kampani a technickému spracovaniu jednej z najočakávanejších hier tohto roka, sme sa venovali nedávno, teraz nastal čas ponoriť sa do multiplayerových bitiek. To, že sa hra v podstate podarila a aj kampaň napriek jemnému vykračovaniu po vychodených hodníčkoch naskriptovaných záchranách sveta nás bavila, teda už viete. A vyzerá to nádherne, o tom niet pochýb. Konkurenčné Call of Duty: Modern Warfare 3 si jednoducho v tomto prípade ani nekopne, avšak na druhú stranu už na hranie potrebujete trochu výkonnejší hardvér, ktorým nemusia disponovať masy hráčov bažiacich práve po ďalšom a ďalšom Call of Duty. Ale dosť bezvýznamného a detinského postrkovania a vyplazovania jazykov, pred nami je multiplayer Battlefieldu 3, ktorý rozhodne za to stojí. Za čo? Za tie peniaze.
PREČÍTAJTE SI RECENZIU SINGLEPLAYERU K HRE BATTLEFIELD 3
Už pri hraní kampane ste si istotne povšimli virtuálne rozhranie Battlelog: potrebujete ho k spusteniu kampane (objavili sa už aj externé aplikácie, ktoré vám túto stránku nespustia), ale zároveň ide o príjemné a prehľadné spracovanie profilu hráča. Nielenže vidíte všetky možné i nemožné štatistiky, ale zároveň i postupy hrou, dosiahnuté úspechy, progres v jednotlivých abilitách, čo sa snažíte získať, ktorý cieľ splniť, dosiahnuť pre isté vylepšenie a podobne. Niekomu môže tento spôsob komunikácie produktu s hráčom vadiť, avšak nám prišiel ako nekonfliktný, pomerne komfortný a prehľadný. Podobným spôsobom sa už dávnejšie vydal napríklad i Blizzard (Battle.net), Activision taktiež experimentuje s Call of Duty (Elite je však platená služba). Funguje to a neotravuje nás to, tak neprotestujeme.
Výber módov je už klasikou, pričom môžete pokojne na celé mesiace zostať pri “battlefieldovskom” Conqueste, s ktorým prišiel prvý diel. Orientácia Battelfieldu na multiplayer je zrejmá už od prvého dielu. Charakteristické črty si séria udržala doteraz. Používajú sa pomerne rozsiahle mapy. V PC verzii sa na jednej môže stretnúť až 64 hráčov, a to je už riadne mela, z ktorej sú zážitky diametrálne odlišné od bežného TDM s maximálne 16 hráčmi. Všetko je situované prevažne do exteriérov, prípadne s budovami, do ktorých je možné vstúpiť, avšak primárne sa hrá na “vojnu” väčších rozmerov. Rôznorodé prostredie a jednotlivé mapy si rozoberieme na inom mieste. Dôležitou súčasťou hrateľnosti je totiž vojenská technika nachádzajúca sa vo vašich základniach. Nie je to samoúčelné, rozlohou sú mnohé mapy skutočne obrovské a behať po nich pešo, je často utrpenie. Navyše, a to teraz úprimne: ak sa s revom rozbehnete s pištoľou v ruke na tank, ktorého pomaly otáčajúca sa hlaveň neveští nič dobré, je lepšie vsadiť si na železné monštrum. Žiariaci chrup vojakov verzus 125 mm patróna letiaca mu do úsmevu, je problém ľahko rozlúsknuteľný, všakže.
Proti sebe stoja vždy dve armády: americká a ruská. Na výber sú rôzne módy, pričom žiadna extrémna novinka medzi nimi nie je, vôbec to však nevadí, ide o osvedčené klasiky, ktoré fungujú na výbornú. Team Deathmatch netreba nikomu predstavovať, dve skupiny hráčov si idú po krku a zabíjajú sa. 
Rush (rozdelený pre veľké skupiny hráčov - až 64 pre PC, resp. 24 pre herné konzoly - a malý, štyria na štyroch) je famózny vo svojej jednoduchosti. Jeden tím má za úlohu brániť pozíciu, druhý naopak útočí a snaží sa ju zabrať - charakterizácia vo veľmi skromnej podobe (nebudeme vám rozprávať o tiketoch, M-COMoch a pod.), avšak zábava je to napriem počiatočnému váhaniu príjemná. Rush exceloval v Bad Company 2, tu k nemu nemáme výhrady. Conquest je už klasikou: zaberiete územie, súperovi sa odčítajú tikety, podobne ak zabijete nepriateľa. Kto má viac obsadených základní, dáva súperovi viac na frak, pretože mu rýchlejšie ubúdajú tikety. Nejde o to len získať pod svoju kontrolu danú časť mapy, ale ju aj udržať, brániť, nedovoliť súperovi likvidovať vás príliš často... Ak sa na mape stretne 64 hráčov a aspoň čiastočne spolupracujú, je to zážitok, ktorý v tak surovej hrateľnosti nenájdete nikde inde, len v Battlefielde.
K dispozícii sú štyri povolania, špecializácie. Samozrejme tu nájdeme mnoho štatistík, levelovanie po týchto triedach, všeobecne, odomknutie novej výbavy a podobne. Medik (Assault Class) je skvelý bojovník, dokáže vám pod nohy hodiť lekárničku (rýchlejšie vám nabieha zdravie) a taktiež vás môže oživiť defibrilátorom. Inžinier (Engineer Class) vie ako sa drží zbraň, zvládne majstrovanie s hasákom, s ktorým napríklad opraví poškodený tank a v jeho výbave nájdete pancierovú päsť. Tou sa predsa len lepšie mieri na súperovo vozidlo, než automatom. Klasický vojak (Support Class) je pre tím potrebný pre jeho podporu, keďže dokáže rozdávať muníciu a na záver tu je tradičný sniper (Recon). Každá trieda je prístupná i pre nováčikov, spoločne tvoria tím, v ktorom nenájdete slabšie alebo menej využívanejšie povolanie. Len sa s nimi treba naučiť kooperatívne pracovať, čo žiaľ robí problém mnohým hráčom. Uvidíte to napríklad po začatí hry, kedy bezhlavo nasadnú do tanku alebo iného prostriedku a nečakajú na ostatných, sami sa vrhajú napr. na obsadzovanie územia.
Mapy, ako sme už spomínali, sú nesmierne rozmanité. Zatiaľ ich je síce len 9, no s DLC Back to Karkland sa ich počet rozrastie o ďalšie štyri. Caspian Border predstavuje klasiku: čiastočne zalesnené exteriéry s niekoľkými budovami v rozsiahlej krajine. Už teraz musíme pripomenúť, že mapy nie sú v žiadnom prípade zrkadlovo zhodné pre každú stranu, čo kedysi bývalo zvykom. Na Damavand Peak si zas užijete base jumpy (zábava pri Rush, kedy sa útočníci rodia zo vzduchu), teheránsky Grand Bazaar je skvelou kombináciou všetkých prvkov. Svoje miesto si tu nájde každé povolanie, máte tu budovy, priestranstvá... zaujímavý všehochuť, kde útok môže prísť z ktorejkoľvek strany, boj o vlajky pri Conqueste je neuveriteľne tuhý. Nasledujú rozsiahle mapy ako Kharg Island, Noshahr Canals s vysokou dostupnosťou vojenskej techniky, takže sa neustále bojuje i vo vzduchu a dané úrovne sa odlišujú situovaným miestom, spoločnú majú obrovskú komplexnosť. Seine Crossing nám dovoľuje užiť si bojovú vravu v uliciach veľkomesta (no hádajte ktorého), Operation Metro nás nenechá vystúpiť zo stanice metra, takže pri väčšom počte hráčov to vyzerá ako na jatkách. Tehran Highway - preložiť si to dokážete sami a úžasné spojenie dialničného obchvatu a menších budov naokolo je jednoducho v tme odlišným zážitkom. Jednou z najväčších máp, kde dominuje vojenská technika, je do Iránu zasadená Operation Firestorm.
Mapy sú skutočne navrhnuté vynikajúco, hlavne pre väčšie množstvo hráčov. Skvele vyvážené zbrane, polovania, zlepšovanie vlastného vojaka - to všetko je krásne a vynikajúco vyzerá aj hra. Do dokonalosti singleplayeru má samozrejme ďaleko, avšak konkurenciu s prehľadom valcuje. Pomáha jej v tom zjednodušený Frostbite Engine 2.0 simulujúci zničiteľné prostredie. Vrátila sa možnosť zaľahnutia (prone), sniperi sú ľahšie odhaliteľní, pretože ak použijú mierenie cez optiku (min. 6x), zapne sa im i baterka, ktorú je ľahko uvidieť. Poteší respawn nie je len na základni, ale aj mieste, kde sa nachádza váš kamarát zo skupinky (váš tím je rozdelený na niekoľko skupiniek po 2-4 hráčoch). Takticky sa dá použiť tzv. suppressive fire supluje nepresnú streľbu vedľa nepriateľa, kedy jeho videnie znížené a neobnovuje sa mu zdravie. Taktiež “zdravie vozidiel” sa doplňuje samovoľne (po klesnutí pod 75%), no nesmierne pomaly, inžinier je teda stále nesmierne potrebný. Zaujímavosťou je nie likvidácia, ale zníženie mobility napr. tankov na nulu, kedy je pohyb vylúčený, streľba z veže možná je, no čo je najvýhodnejšie: žiadny respawn na súperovej základni. Poteší voľba mód streľby pri určitých zbraniach, ktorá tým pádom nie je daná vývojármi nastálo a kopec ďalších drobností.
Komunita okolo Battlefieldu 3 stále žije, zápasy sa hrajú kedykoľvek a kdekoľvek, stačí si vybrať, pričom sa môžete pripojiť cez quick match, vyhľadať si server podľa rôznych kritérií. Všetko to je prehľadné, chyby sú pravidelne opravované, hranie zábavné. Teda v rámci možností. Niekedy totiž kazia virtuálne prestrelky samotní hráči, no s tým sa nedá nič urobiť, base camp otravuje len pri menšom počte hráčov, výrazne silnejšie tímy s prevahou sú počas danej mapy mierne (a v rámci možností i férovo) znevýhodnené, aby slabšia skupina nezostala uväznená na svojej základni pod neustálou paľbou a všadeprítomnou smrťou. Battlefield 3 je zdatnou konkurenciou oproti Call of Duty a ponúka v podstate iný zážitok z hrania multiplayeru. Smrť si vás nájde veľmi ľahko, musíte sa kryť, používať bojovú techniku a plánovať svoj postup precíznejšie, hráči-runneri tu nemajú na ružiach príliš ustlané.
Práve preto milujeme multiplayer Battlefieldu. Je skvelý, je zábavný, vydrží na nesmierne dlhú dobu (žiadne rank-rank, skok-skok po úrovniach ako besné zajace v CoD), je vizuálne príťažlivý a vyvážený. Sú tu drobnosti, ktoré zdravo nasrdia, ale pocit zo streľba a celá tá atmosféra má osobnejšiu príchuť. A tie čísla v hodnotení si berte ako chcete, ideme dať ešte jednu hru. Teda možno dve. Maximálne tri. Ale napríklad pol dňa dovolenky a bolo by čo robiť celý víkend... dobre, nezdržujte, máme tu ešte rozrobenú prácu.
