JERUZALEM, BRATISLAVA. Izraelskí archeológovia potvrdili pravosť výnimočného križiackeho nápisu v arabčine spred 800 rokov, ktorý sa našiel v Tel Avive. Ide o jediný križiacky artefakt v tomto jazyku, aký sa kedy našiel na Blízkom východe.
Nápis nesie meno rímskeho cisára Fridricha II. z rodu Hohenštaufovcov (1220-1250) a je datovaný rokom "1229 od vtelenia nášho Pána Ježiša Mesiáša". Šedý mramorový podklad objavili pred rokmi v stene budovy v Tel Avive, neďaleko prístavu Jaffa.
Nápis bol starší
Pôvodne si odborníci mysleli, že nápis pochádza z mladšieho osmanského obdobia a preto mu nevenovali veľa pozornosti. Až keď ho začali lúštiť, zistili, že siaha až do križiackej éry.
Fridrich II., ktorý viedol šiestu križiacku výpravu (1228-1229), dal opevniť hrad v Jaffe. Podľa profesora Mošeho Šarona z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme dal cisár vytesať na jeho hradbách dva nápisy, jeden v latinčine a druhý v arabčine - ten, ktorý sa zachoval podnes.
"Arabský nápis navrhli Fridrichovi zástupcovia alebo dokonca sám cisár," povedal Šaron, citovaný agentúrou DPA. "Ani jeden križiacky vládca nezanechal v arabčine nič podobné."
Nápis je takmer neporušený a zahŕňa celý zoznam titulov náležiacich Fridrichovi II. vrátane titulu "kráľ Jeruzalema".
Osvietený kráľ
Fridrich II. bol vo svojej dobe výnimočný svojim zhovievavým prístupom k moslimom a rešpektovaním islamskej civilizácie. Bol značne vzdelaný, pričom plynulo ovládal aj arabčinu.
Jeho najdôležitejším úspechom počas križiackej výpravy bolo práve prevzatie správy nad Jeruzalemom od egyptského sultána Malika al-Kámila. Išlo o výsledok mierovej dohody, ktorú podpísali obaja vládcovia v roku 1229.
Napriek exkomunikácii pápežom Gregorom IX. Fridrich sám seba korunoval v Bazilike Svätého hrobu za jeruzalemského kráľa.
