V Maďarsku boli viacerí vedci dlho presvedčení, že pred príchodom ich predkov na našom území neexistovala žiadna veľká civilizácia. Paradoxne to bol maďarský kňaz, ktorý si na prechádzke ako prvý náhodou všimol pozostatky veľkého valu.
Keď slovenskí archeológovia pred pár rokmi začali neďaleko obce Bojná pri Topoľčanoch kopať, zistili, že val obkolesoval veľké hradisko. Nakoniec sa ukázalo, že išlo o miesto porovnateľne dôležité ako vtedajšia Nitra, takže bolo jasné, že ide o mimoriadne veľký archeologický objav.
„Všetci vedci krútili hlavou, že to, čo sme tu schopní nájsť za rok, nenájdu u nich hádam za desať,“ hovorí archeológ Karol Pieta.
Hradisko v Bojnej zaniklo okolo roku 920 po Kristovi v osudnej bitke, po ktorej všetci obyvatelia buď zomreli, alebo odišli žiť inam.
Vyrovnali sa Nitre
Vezieme sa po lesnej ceste a zrazu spomedzi stromov vystúpia dva ohromné valy. Vchádzame do najväčšieho zachovaného náleziska histórie Slovanov na Slovensku.
Mohutným valom ohraničená časť lesa je dlhá asi šesťsto a široká takmer tristo metrov. Opevnenie bolo miestami až osem metrov vysoké, po prekonaní prvého valu čakal na nepriateľa ešte druhý. Najmasívnejšie opevnenie bolo nasmerované na západ, útoky tu teda zrejme čakali z Považia či z Moravy.
Vladár nesedel na jednom tróne, neustále cestoval medzi Bojnou a Nitrou.
„Knieža vždy musel chodiť kontrolovať svojich kamarátov či bratancov, z ktorých ho vlastne každý mohol vystriedať,“ hovorí Pieta.
Obávaní bojovníci
Slovanskí bojovníci boli obávaní v celej Európe. Železo vedeli kuť lepšie ako Rimania, jazdili na koňoch, neskôr používali prilby.
Veľká vojenská sila z nich nikdy nevznikla, bránili tomu časté malicherné spory medzi jednotlivými náčelníkmi. Ak však niekam vtrhli, zajatých upaľovali či narážali na koly. „My sme si zvykli na to, že vládneme cudzím krajinám, a nie aby niekto iný vládol nad našou,“ odpovedali raz Slovania vodcovi Avarov, čo si ich chcel podmaniť.
Ich najpoužívanejšie zbrane boli kopije a šípy napustené jedom. Okovy, ktoré nasadzovali na krk otrokom, našli aj v Bojnej. Slovania však neboli otrokári v pravom slova zmysle a napríklad na poľnohospodárstvo ich nepotrebovali.
„Najlepší obchod bol aj vtedy s ľuďmi a obchodovali s nimi aj Slovania,“ vysvetľuje Pieta.
Fantastické nálezy
V Bojnej sa dá veľa vecí vidieť aj dnes. Časť odkopaných valov, kusy vstupnej brány, zhromažďovacej budovy či základy domčekov, kde sa vyníma aj vtedajšia pec. Práve v jednej takejto peci sa našla odseknutá hlava ženy.
Iný fantastický nález sa podaril nedávno. Našiel sa hrob mladej, približne osemnásťročnej kňažnej či možno manželky náčelníka. Archeológovia tak usudzujú z umiestnenia hrobu či z množstva predmetov, ktoré v ňom objavili
„Pozrite sa, ešte stále v stene vidieť pozostatky drevenej podlahy,“ približuje jeden z mužov, ktorí chodia z obce pomáhať kopať. Aj v októbri ich okolo hrobu a na ďalších miestach pracovalo osem.
Jeden ukazuje črepiny zrejme z vázy, iný zase približuje, ako podľa neho vyzerala neďaleká mohyla. Celkovo sa v Bojnej našlo viac ako tritisíc predmetov.
Predtým mnohé veci ponachádzali domáci pri prechádzkach v lese, veľa ich ukoristili hľadači a vykrádači. Vďaka súkromným nadšencom sa časť z nich podarilo odkúpiť späť. Mnohé sú dnes v malom obecnom múzeu.
Plakety Indiana Jonesa
„Máme tu napríklad výbavu jazdca na koni, časti mečov, strelky šípov,“ približuje Renáta Kramárová, vedúca kultúrneho strediska v Bojnej a sprievodkyňa v obecnom múzeu. „Takto zase vyzerali pracky do opaskov, každý poriadny bojovník taký musel mať,“ ukazuje Kramárová.
Existovala tu aj šperkárska dielňa. „Pozlátené predmety sú aj dôkazom prítomnosti slovanskej elity, dokonca sa našlo kovanie zapínania z knihy.“
Nástroje zostali aj po bežných ľuďoch, akými boli poľnohospodári či kováči. „Našli sa viaceré kováčske vyhne, kde sa spracovávalo železo z neďalekých rudných ložísk. Svedčia o tom ťažobné jamy v okolí hradiska,“ približuje Kramárová.
Najvýznamnejším nálezom je doteraz šesť pozlátených plakiet, ktoré boli súčasťou prenosného oltára. Našli sa po častiach a až neskôr ich zreštaurovali. Prvé kúsky vypátrali hľadači.
„Predstieral som záujem o kúpu plakiet a tak som sa zoznámil s ich majiteľom. Dodnes nevieme, či ich našiel, alebo ich nejako získal. Oficiálna legenda bola, že to mal od otca,“ spomína Pieta a scénu opisuje ako z filmu o Indiana Jonesovi.
„Ja som si dal podmienku, aby mi ukázal, kde sa to našlo. Ukázal, ale potom nejako zistil, kto som. Vytiahol som mobil a hovorím mu: Buď polícia, alebo dohoda. Chvíľu váhal, my sme boli traja, on bol jeden,“ spomína Pieta.
Plakety sú dnes veľkým symbolom našej histórie. V súťaži o návrh slovenskej stoeurovej mince až osemnásť autorov použilo motív plakety z Bojnej.
Originály majú priemer 15 až 19 centimetrov a sú na nich anjelské bytosti s krídlami a latinské texty. Teda dôkaz, že stredoeurópski Slovania používali písmo pred príchodom Cyrila a Metoda.
A nálezy pokračujú. „Vlani sa zase našlo veľmi vzácne kovanie pošvy meča zdobené letiacimi dravými vtákmi v striebre,“ približuje Pieta.
Čo sa však ešte nepodarilo nájsť, je cintorín. Veľké osady, v ktorých bývali tisíce ľudí, zostávajú zatiaľ bez pohrebiska.
Sídlo Germánov
V budúcnosti by tu chceli mať archeopark, no dnes sa sem dostanete len komplikovane, hoci cez hradisko vedie náučný chodník. Treba prebrodiť potok, ak by sem chcela väčšia výprava napríklad školákov, autobus sa nemá kde otočiť a musí kilometre cúvať.
Výpočet archeologicky zaujímavých lokalít v Bojnej sa nekončí. „Na vedľajšom kopci bolo zrejme veľmi významné sídlo germánskeho veľmoža z piateho storočia,“ približuje Pieta.
Slovanov v týchto miestach teda predbehli o nejakých 300 až 400 rokov. „To miesto bolo obývané poslednými Germánmi, ktorí odišli a uvoľnili tak počas sťahovania národov miesto Slovanom,“ dodáva Pieta.
Zatiaľ tam však veľmi nekopali, nie je za čo.
