Rusi chcú trofej z ďalekého mesiaca

Z Bajkonuru má odštartovať misia, ktorá pristane na mesiaci Marsu. A potom sa z Phobosu vráti so vzorkami späť na Zem.

Marsov mesiac Phobos.(Zdroj: NASA)

MOSKVA, BRATISLAVA. Akoby sa páchateľ vracal na miesto činu. Miesto, ktoré ho straší v snoch, pri ktorom si potrebuje dokázať, že naň má, že môže preniknúť až k cieľu, že dokáže vykonať všetky naplánované akcie.

Nejako takto vyzerá ruské a predtým sovietske dobýjanie Marsu. Červená planéta, ktorá ľudstvo fascinuje už tisícročia, akoby bola pre ich kozmický program zakliata.

Koncom 80. rokov Sovieti stratili na ceste k Marsu či jeho mesiacom misie Phobos 1 aj 2. V roku 1996 k planéte ani neodštartoval ambiciózny Mars 96, ktorému sa po zlyhaní nosného stupňa nepodarilo opustiť obežnú dráhu Zeme.

A odvtedy pätnásť rokov Rusi na inú planétu neleteli. Až dodnes.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Tam a zasa späť

Phobos-Grunt odštartuje v utorok v noci z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Je to pritom relatívne lacná a zároveň veľmi riskantná misia.

Kým Američania či Európa potrebujú stovky miliónov až miliardy dolárov, Rusi si vystačia so zhruba 160 miliónmi, za ktoré postavili stroj, čo má na marťanský mesiac Phobos nielen doletieť, ale na ňom dokonca pristáť, odobrať vzorky pôdy a vrátiť sa s nimi späť na Zem.

Čosi podobné sa podarilo pred desaťročiami s Mesiacom a nedávno sa vrátila aj japonská sonda Hajabusa, ktorá priniesla vzorky z planétky Itokawa.

Vedci však teraz chcú zistiť, z čoho sa skladá Phobos a či na ňom neobjavia organické zlúčeniny alebo stopy z Marsu, ktoré by boli pozostatkami po divokej minulosti planéty pred štyrmi miliardami rokov.

Otázne tiež je, či sa na Phobose nenachádza ľad alebo nejaké stopy vody, ktoré by mohli poslúžiť budúcim astronautom. Vďaka slabučkej gravitácii by totiž mesiac bol ideálnym miestom na základňu pre ďalšie misie.

Viac než podobné špekulácie je však dôležitá otázka, či sa vôbec podarí vzorky s Phobosu priviezť späť. Ak všetko pôjde dobre, sonda by sa mala vrátiť niekedy v roku 2014.

„Tá misia je obrovská výzva,“ hovorí pre Discovery News riaditeľ projektov americkej spoločnosti Planetary Society Bruce Betts, ktorej experiment misia k Phobosu povezie rovnako tam i späť.

Vďaka nemu chcú astrobiológovia preskúmať, či let k vzdialenému kozmickému telesu prežije jedenásť organizmov zo Zeme a či je možné, aby život mohol prísť na našu planétu prostredníctvom asteroidu či kométy.

Okrem experimentu LIFE a sondy, ktorá na Phobose pristane, letí aj čínsky orbiter. Ten nesmeruje k asi k 27-kilometrovému mesiacu planéty, ale priamo k Marsu. Číňania chcú vďaka vesmírnej lodi Jing-chuo 1 dva roky skúmať povrch planéty, jej magnetické pole či atmosféru.

Záhadné mesiace

Vesmírny výlet k mesiacu Phobos možno nie je taký zaujímavý ako prípadná misia, ktorá by priniesla vzorky pôdy priamo z Marsu.

„Tu je takmer nemožné, aby sonda priniesla fragmenty obsahujúce život či aspoň stopy po ňom,“ hovorí pre magazín Nature astrochemička Meenakshi Wadhwa. Vedcov však už roky fascinuje pôvod Phobosu i jeho dvojičky Deimos.

Nik totiž presne nevie, ako sa čudné telesá pri Marse objavili. V porovnaní s naším Mesiacom sú príliš malé, a preto zrejme nie sú pozostatkom po obrovskej zrážke Marsu s nejakým iným telesom. Pravdepodobne nejde ani o jadrá protoplanét, ktoré sa nestihli vyformovať.

Najpravdepodobnejšia sa javí hypotéza, že ide o asteroidy zachytené gravitáciou planéty, no s vysvetlením nesúhlasia všetci odborníci.

„Je to hádanka, ktorej nik dobre nerozumie,“ dodáva pre Discovery planetárny vedec Brett Gladman. „To ich robí takými zaujímavými.“

ico

NASA posiela vozidlo

K Marsu letí aj americký rover Curiosity. Preskúma podmienky vhodné na život.

BRATISLAVA. Sme vo vesmíre sami? Jedna z najstarších otázok človeka možno nemá ďaleko k odpovedi.

Pred sto rokmi sme ešte netušili, že vo vesmíre jestvujú iné galaxie. Dnes vieme o siedmich stovkách svetov, ktoré obiehajú okolo hviezd, a o ďalšej viac než tisícke tušíme. Sme si istí, že na Marse boli kedysi dávno moria a podmienky na vznik života možno lepšie, než mala Zem.

Stále však nemáme dôkaz, že na Marse život bol. Okrem ruskej sondy na Phobos tento mesiac štartuje aj americký rover Curiosity, ktorý nadväzuje na úspešné Spirit a Opportunity, a bude skúmať, či na Marse boli, alebo stále sú podmienky vhodné pre mikróby. Samotné organizmy by však ešte nemal odhaliť.

Kým však ruská misia stála zhruba 160 miliónov dolárov, odhaduje sa, že NASA investovala do vývoja misie Mars Science Laboratory viac ako dve miliardy dolárov.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  4. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  5. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  6. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  7. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  8. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  9. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 693
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 507
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 817
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 670
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 813
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 343
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 131
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 643
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 023
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 672

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.

KOMENTÁRE

Mihál a jeho kontext

Malichernosť a oproti princípu, má svoj étos – Slovensko oslobodené od Fica.

Neprehliadnite tiež

Na internete treba klamať, ochránite svoje dáta

Nezmyselné odpovede na bezpečnostné otázky vás môžu ochrániť pred prienikmi.

Umelá inteligencia sa sama naučila programovať

Programátori o prácu neprídu, múdre stroje im umožnia vyvíjať zložitejšie programy.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

V Disney vymysleli miestnosť, v ktorej sa elektronika nabíja bez káblov

Nové nabíjanie funguje podobne ako WiFi, stačí byť v dosahu novej technológie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop