SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Rusi chcú trofej z ďalekého mesiaca

Z Bajkonuru má odštartovať misia, ktorá pristane na mesiaci Marsu. A potom sa z Phobosu vráti so vzorkami späť na Zem.

Marsov mesiac Phobos.Marsov mesiac Phobos. (Zdroj: NASA)

MOSKVA, BRATISLAVA. Akoby sa páchateľ vracal na miesto činu. Miesto, ktoré ho straší v snoch, pri ktorom si potrebuje dokázať, že naň má, že môže preniknúť až k cieľu, že dokáže vykonať všetky naplánované akcie.

Nejako takto vyzerá ruské a predtým sovietske dobýjanie Marsu. Červená planéta, ktorá ľudstvo fascinuje už tisícročia, akoby bola pre ich kozmický program zakliata.

Koncom 80. rokov Sovieti stratili na ceste k Marsu či jeho mesiacom misie Phobos 1 aj 2. V roku 1996 k planéte ani neodštartoval ambiciózny Mars 96, ktorému sa po zlyhaní nosného stupňa nepodarilo opustiť obežnú dráhu Zeme.

A odvtedy pätnásť rokov Rusi na inú planétu neleteli. Až dodnes.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Tam a zasa späť

Phobos-Grunt odštartuje v utorok v noci z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Je to pritom relatívne lacná a zároveň veľmi riskantná misia.

Kým Američania či Európa potrebujú stovky miliónov až miliardy dolárov, Rusi si vystačia so zhruba 160 miliónmi, za ktoré postavili stroj, čo má na marťanský mesiac Phobos nielen doletieť, ale na ňom dokonca pristáť, odobrať vzorky pôdy a vrátiť sa s nimi späť na Zem.

Čosi podobné sa podarilo pred desaťročiami s Mesiacom a nedávno sa vrátila aj japonská sonda Hajabusa, ktorá priniesla vzorky z planétky Itokawa.

Vedci však teraz chcú zistiť, z čoho sa skladá Phobos a či na ňom neobjavia organické zlúčeniny alebo stopy z Marsu, ktoré by boli pozostatkami po divokej minulosti planéty pred štyrmi miliardami rokov.

Otázne tiež je, či sa na Phobose nenachádza ľad alebo nejaké stopy vody, ktoré by mohli poslúžiť budúcim astronautom. Vďaka slabučkej gravitácii by totiž mesiac bol ideálnym miestom na základňu pre ďalšie misie.

Viac než podobné špekulácie je však dôležitá otázka, či sa vôbec podarí vzorky s Phobosu priviezť späť. Ak všetko pôjde dobre, sonda by sa mala vrátiť niekedy v roku 2014.

„Tá misia je obrovská výzva,“ hovorí pre Discovery News riaditeľ projektov americkej spoločnosti Planetary Society Bruce Betts, ktorej experiment misia k Phobosu povezie rovnako tam i späť.

Vďaka nemu chcú astrobiológovia preskúmať, či let k vzdialenému kozmickému telesu prežije jedenásť organizmov zo Zeme a či je možné, aby život mohol prísť na našu planétu prostredníctvom asteroidu či kométy.

Okrem experimentu LIFE a sondy, ktorá na Phobose pristane, letí aj čínsky orbiter. Ten nesmeruje k asi k 27-kilometrovému mesiacu planéty, ale priamo k Marsu. Číňania chcú vďaka vesmírnej lodi Jing-chuo 1 dva roky skúmať povrch planéty, jej magnetické pole či atmosféru.

Záhadné mesiace

Vesmírny výlet k mesiacu Phobos možno nie je taký zaujímavý ako prípadná misia, ktorá by priniesla vzorky pôdy priamo z Marsu.

„Tu je takmer nemožné, aby sonda priniesla fragmenty obsahujúce život či aspoň stopy po ňom,“ hovorí pre magazín Nature astrochemička Meenakshi Wadhwa. Vedcov však už roky fascinuje pôvod Phobosu i jeho dvojičky Deimos.

Nik totiž presne nevie, ako sa čudné telesá pri Marse objavili. V porovnaní s naším Mesiacom sú príliš malé, a preto zrejme nie sú pozostatkom po obrovskej zrážke Marsu s nejakým iným telesom. Pravdepodobne nejde ani o jadrá protoplanét, ktoré sa nestihli vyformovať.

Najpravdepodobnejšia sa javí hypotéza, že ide o asteroidy zachytené gravitáciou planéty, no s vysvetlením nesúhlasia všetci odborníci.

„Je to hádanka, ktorej nik dobre nerozumie,“ dodáva pre Discovery planetárny vedec Brett Gladman. „To ich robí takými zaujímavými.“

ico

NASA posiela vozidlo

K Marsu letí aj americký rover Curiosity. Preskúma podmienky vhodné na život.

BRATISLAVA. Sme vo vesmíre sami? Jedna z najstarších otázok človeka možno nemá ďaleko k odpovedi.

Pred sto rokmi sme ešte netušili, že vo vesmíre jestvujú iné galaxie. Dnes vieme o siedmich stovkách svetov, ktoré obiehajú okolo hviezd, a o ďalšej viac než tisícke tušíme. Sme si istí, že na Marse boli kedysi dávno moria a podmienky na vznik života možno lepšie, než mala Zem.

Stále však nemáme dôkaz, že na Marse život bol. Okrem ruskej sondy na Phobos tento mesiac štartuje aj americký rover Curiosity, ktorý nadväzuje na úspešné Spirit a Opportunity, a bude skúmať, či na Marse boli, alebo stále sú podmienky vhodné pre mikróby. Samotné organizmy by však ešte nemal odhaliť.

Kým však ruská misia stála zhruba 160 miliónov dolárov, odhaduje sa, že NASA investovala do vývoja misie Mars Science Laboratory viac ako dve miliardy dolárov.

Tomáš Prokopčák

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mars, NASA, Curiosity (rover), Opportunity (rover), Hajabusa 2, JAXA, Misie na Mars
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková a podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.

Jakub Filo.

Neprehliadnite tiež

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu našli mikroplasty

Himaláje sú z klimatického a ekologického hľadiska málo preskúmanou oblasťou.

Čakanie v rade na vrchol Mt. Everestu 22. mája tohto roku.

V Pompejach našli zachované pozostatky dvoch ľudí (fotogaléria)

Vedci sa domnievajú, že išlo o otroka a bohatšieho muža.

V Pompejách našli zachovalé pozostatky dvoch ľudí.