Najväčšie zachované nálezisko slovanského hradiska z čias Nitrianskeho kniežatstva skúmajú pri Bojnej v Topoľčianskom okrese len pár rokov. Hoci tam v deviatom storočí bývali tisíce Slovanov, takmer tisícsto rokov zostalo skryté. Hovorí archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Najbližšie víkendové vydanie denníka SME prinesie aj veľkú reportáž z náleziska v Bojnej.
Čím je nálezisko v Bojnej také významné?
„Toto miesto má veľkú výhodu, že tu už nikto nikdy viac nesídlil. V celej aglomerácii. Archeológovia vedia, že najlepšie môžu skúmať tie objekty, ktoré v minulosti neboli narušené. Bratislava či Nitra sú klasickým príkladom toho, že ďalšia zástavba, samozrejme, ničí to predchádzajúce. V týchto určite významných centrách nemáme toľko pamiatok ako sa za krátku dobu podarilo objaviť v Bojnej. V lesoch tu všetko zostalo ležať, tak ako to bolo opustené v čase zániku. Bratislavské Staré Mesto napr. stojí na keltskom oppide, ale nachádzame z neho už len torzá v suterénoch a pivniciach.“
V Bojnej hovorím o nálezoch z ktorého obdobia?
„Ak by sme to rozdelili na osobnosti, tak najskôr bol Pribina, potom Svätopluk, potom jeho synovia. Z pribinovskej etapy máme síce veľa nálezov, ale zatiaľ žiadne domy či hradby, ale musia tam byť. Nachádzame len tie posledné z rozhrania 9. a 10. storočia, ktoré zhoreli, keď sídlo bolo zničené, asi Maďarmi.“
Aký je najvýznamnejší nález?
„Zrejme súbor medených pozlátených plakiet. Koncentrujú sa v nich viaceré nadčasové hodnoty. Majú aj estetické hodnoty symbolu, Slovensko má veľmi málo takých symbolov ako je napríklad v Čechách prilba sv. Václava či iné. My máme Blatnický meč v Budapešti, ale veľa ďalších symbolov naozaj nemáme. Na plaketách sú nápisy, a ide vlastne o prvé písmo našich národných dejín. Tiež sme tu našli zvon. V celej Európe sú takéto štyri a my tu máme jeden celý a tri ďalšie v úlomkoch.“
Je toto vnímanie rozšírené?
„Nedávno bolo dvadsať návrhov na zlatú stoeurovú mincu, osemnásť autorov z dvadsiatich použili motívy z Bojnej. Sú to nové veci a rovnako aj dostatočne výtvarne zaujímavé. Plakiet je až šesť, tak sa rýchlo neopozerajú, ako možno krížik z Mače, ktorý už predávajú na každom jarmoku. Vlani sa napríklad našlo veľmi vzácne kovanie pošvy meča zdobené letiacimi dravými vtákmi v striebre. Bude určite ďalším nálezom, ktorým sa môžeme chváliť. V týchto dňoch sa zase rozhoduje, či sa pripraví ďalšia výstava, tentoraz vo Vatikáne, ktorá by mala súvisieť aj s výročím príchodu Cyrila a Metoda do našich krajín. Ak sa tento projekt uskutoční, tak to bude zase len potvrdenie toho, že význam Bojnej je naozaj nadnárodný, v tom najlepšom slova zmysle aj národný.“
Video Slovenského národného múzea
Kedy Slovania do Bojnej prišli a čo tu robili?
„Niečo vieme, mnohé zatiaľ nie. Vždy poukazujem na to, že takýto výskum je desaťročia trvajúci proces celej skupiny bádateľov. Už dnes vieme, že ide o ohromnú aglomeráciu opevnení z rovnakej doby. Nie je to jednorázová záležitosť, čo sme si mysleli na samom začiatku. Uvažovali sme, že to boli len vojenské pevnosti, ktoré vznikli v čase núdze. Hradisko či valy máli vnútorný vývoj, ktorý trval najmenej stodvadsať rokov, ide o dlhodobú záležitosť.“
Kedy bolo osídlenie založené?
„Zatiaľ ideme odzadu dopredu, teda od zničenia postupujeme k jeho založeniu či vzniku. Už máme dva krajné body, teda bod zničenia niekedy začiatkom desiateho storočia a máme aj prvú osadu ľudí, ktorí vlastne objavili význam tohto miesta z hľadiska rudného bohatstva a možno aj jeho komunikačnú, strategickú hodnotu.“
Založenie pripadá niekde na koniec ôsmeho storočia?
„Asi aj skôr. Nemáme úplne presné údaje, pohybujeme sa len v úrovni archeologických materiálových analýz. Určite však ideme hlboko do ôsmeho storočia, pohybujeme sa okolo rokov 700, 750 a koniec spadá niekedy do rokov 900 až 920.“
Ale prečo sa toto nálezisko podarilo objaviť až tak neskoro?
„Je to paradoxný príbeh, ale veľmi výstižný a povedal by som veľmi ľudský. Archeológovia kopali na rôznych miestach a pod nosom mali takéto významné nálezisko. Asi nemali šťastie. Pikantériou Bojnej je aj to, že také veľké objavy už dnes veľmi nebývajú. Dá sa to porovnať napríklad s moravskými Mikulčicami či Starým Městom, ktoré sú známe už viac ako sto a skúmajú ich šesťdesiat rokov.“
Ako sa podarilo Bojnú objaviť?
„Prvým objaviteľom bol maďarský kňaz na odpočinku Ľudovít Némethy. Patril k školským bratom, učiteľom stredných škôl. Némethy sa nadchol valmi, ktoré tu videl a vlastne ich skúmal ako prvý. V roku 1906, v dobe totálnej maďarizácie, pozoruhodne vyšiel jeho článok. Nálezisko vyhodnotil ako slovanské opevnenie, ako jedno zo sídiel praobyvateľov tohto kraja pred príchodom Maďarov. Vtedy sa veci vnímali podobne ako dnes pred Kristom a po Kristovi. Vtedy to bolo po príchode a pred príchodom Maďarov.“
Čo moderný výskum?
„Od roku 1906 do roku 1962 sa vlastne nič nedialo. Potom prišiel smolný výskum v roku 1962, ktorý nič nepriniesol. Žartom hovorím, že to bol najpozoruhodnejší výskum, pretože sa im podarilo nič nenájsť. Toto nálezisko je neuveriteľne bohaté na všetky nálezy. Odborníci, ktorí sa tu pravidelne dvakrát do roka schádzajú z okolitých krajín, znovu a znovu hovoria, že je to absolútne unikátne nálezisko, kde sa dá za rok nájsť toľko, čo sa inde hľadá možno desať rokov.“
Valy, ktoré aj dnes dokumentujú sídlo Slovanov.
Aktuálne sa tu kope od roku 2007?
„Áno. Dva roky predtým sme tu sondovali a udržiavali to v tajnosti. Bol to trošku taký vedecký marketingový ťah, že sme s tým nevychádzali ani pred odbornú, ani pred laickú verejnosť, pretože sme potrebovali súrne získať prostriedky. Vtedy ich nemala ani akadémia, ani náš ústav, nikto nemal peniaze na veľký výskum. Trvalo to až do objavenia Bojnej, keď sa nám podaril prielom, keď vlády pochopili, že peniaze, ktoré takýto výskum stojí, prinášajú v mnohých oblastiach dnes možno ešte nedocenené prínosy.“
Plakety našli hľadači pokladov
Akú úlohu zohrali súkromní hľadači?
„Všetko negatívne môže mať aj pozitíva. Veď oni objavili aj známe plakety, aspoň časť z nich. Ten príbeh bol dobrodružný: predstieral som, že som záujemca o ich kúpu, a tak som sa zoznámil s ich majiteľom. Dodnes nevieme, či ich našiel, alebo získal inak. Oficiálna legenda bola, že ich mal od otca.“
Ako ste ich získali?
„Dal som si podmienku, aby mi ukázal miesto, kde sa našli, čo aj urobil. Potom však nejako zistil, kto som. Vytiahol som však mobil a hovorím mu, že polícia alebo dohoda. Chvíľu váhal, my sme boli traja, on bol jeden. Vtedy toto miesto bolo aj tak pre vykrádanie stále udržiavané v hlbokej ilegalite. Začali sme ho odborne skúmať a časti vzácnych plakiet sme našli na pôvodnom mieste. Neskôr sa reštaurovali vo Viedni a v Mainzi v Nemecku. Ten vykrádač tomu teda napomohol, kus však pochopiteľne aj zničil. Zachránili sme však artefakty neoceniteľnej národnej hodnoty, ktoré by inak skončili v súkromných rukách.“
Bolo ich tu viac? Dnes už nechodia?
„Samozrejme, miestni rozprávajú, že to tu bolo ako na perzskom trhu. Hradisko bolo plné hľadačov. Dnes už si toľko netrúfnu. Občas sa objavia pokusy, ale kamaráti lesáci a poľovníci im nedajú šancu. Keď sa niečo deje, už vedia, že nemajú volať mne, ale policajtom. Bežne sa kontrolujú značky áut, ktoré stoja pri lese, ak huby nerastú.“
Bojná teda v minulosti významom konkurovala napríklad Nitre?
„Vždy sa ma pýtajú, že ty si z Nitry a ako to, že rozprávaš čosi o nejakej konkurencii. Je to smiešne. Potom bežia titulky, že Nitru prekonala Bojná a podobne. Takto sa to brať nedá. Už len preto, že vládnutie vtedy vyzeralo inak.“
Ako?
„Možno ten istý Pribina a ten istý Svätopluk tam nesedeli na akomsi stolci. Všetci vládli tak, že si kontrolovali svoj „revír“ a s veľkou družinou neustále krúžil po jeho teritóriu. Samozrejme, museli zamestnávať profesionálnych bojovníkov, a tak každý rok museli vyraziť na nejakú výpravu. V kronikách je to krásne zachytené, každý rok sa bojovalo. A keď dobojovali a prišla žatva, tak išli požať a potom zase obchádzali panstvá. Bojovalo sa, keď krajina obschla, kone sa mohli napásť a už nebol hlad. Z jari boli často aj väčší páni hladní. Vtedy sa nič nedalo kúpiť, všetko sa len dopestovalo, alebo niekomu zobralo.“
Hradby v Bojnej vyzerajú monumentálne.
„Sú úžasné, konštrukčne jedny z najväčších, aké poznáme. Tiež svedčia o tom, že tam nešlo len o nejaký dočasný útulok, rovnako tamojšie obrovské brány, ktoré bezpochyby mali aj potrebnú reprezentatívnu funkciu. Inak sa, s čapicou v ruke, vstupovalo do takejto monumentálnej brány než do bežného vchodu.“
Koľko v Bojnej bývalo ľudí?
„Možno tisíce. Zvyčajne si ľudia hľadali útočiská v lese, ale nie vždy sa dalo všetko skryť a bežať so ženami a deťmi, a týždne sa tam skrývať nebolo ľahké. Práve na toto slúžili veľké pevnosti, o tie sa bojovalo. Každý dal do toho všetko, aby ich ubránil alebo dobyl.
Boli v tých miestach Slovania prví?
„Na druhom hradisku, vlastne na vedľajšom kopci, bolo ešte skôr iné sídlo. Zrejme významné sídlo germánskeho veľmoža z piateho storočia. Oproti Slovanom o nejakých 300 až 400 rokov skôr. Rovnako je aj odtiaľ množstvo zaujímavých vecí. To miesto obývali poslední Germáni, ktorí odišli a uvoľnili počas sťahovania národov miesto Slovanom.“
Archívne video z roku 2007
Posledným nálezom je hrob mladej ženy
Nedávno ste našli osamotenú mohylu, možno náčelníka a jeho manželky.
„Z nejakých dôvodov tam tie dve mohyly postavili, a prečo? Faktom je, že šľachta sa nikdy nepochovávala na cintorínoch. Všetky lepšie rody mali svoje cintoríny. Dnes už takmer všetky zanikli, pretože ich občania vyrabovali. Všetko odniesli, mramor, tehly. Napríklad Liptov bol takýmito skupinkami hrobov doslova posiaty. Zemanov nikdy nepochovali medzi sedliakov. Podobne to vyzerá aj v prípade bojnianskych mohýl, kde mohli byť pochovaní príslušníci spoločenskej elity.“
Predpokladali ste, že by tam niečo mohlo byť, alebo to bola náhoda?
„Treba spomenúť môjho mladého poľského kolegu, ktorý pomáhal hroby skúmať, volá sa Zbygniew Robak. Odkryli sme štvrť malej mohyly, kde sa nakoniec našiel hrob. Metodicky sme to prekopávali. Skončili sme na žltej hline a mali sme pocit, že pod násypom, podobne ako väčšej, symbolicky nasypanej mohyle hrob nebude. Prekopali ešte asi 20 centimetrov a nižšie sa ukázala tmavá zem výplň hrobu. Ako z učebnice sa nám ukázal obrys rakvy a už sme vedeli, že je dobre.“
Ako sa zachovala mohyla s telom ženy?
„Zvyčajne sa veko preborí a tie kolmé steny samozrejme vydržia dlhšie. Rovnako to bolo aj tu. Na kostre ležali dosky z veka truhly a, samozrejme, ešte pod ňou boli spodné dosky. Hrob bol naozaj starostlivo vybudovaný. Na dne bola dosková podlaha a na ňu postavili rakvu. Rakvy vtedy neboli štandardné.“
Čo by sa mohlo podariť nájsť v blízkej budúcnosti?
„Máme rozbehnutý projekt hľadania pohrebiska. Z iných nálezísk vieme, že hroby nie sú nikdy ďalej ako kilometer od hradiska, pochod s nebožtíkom nebol jednoduchý. Často to bývalo ako rituál, na príklad sprievod cez potok, akoby cesta na onen svet. Viera kedysi bola oveľa živšia. Podľa stanoveného modelu v krajine pomocou geofyziky hľadáme, kde by ten cintorín mohol byť.“
Ako bude nálezisko v Bojnej vyzerať o 50 rokov?
„Dúfajme, že lepšie ako napríklad v Mikulčiciach či maďarskej obci Zalavár. Prepojenie s turizmom, s prezentáciou vedy s národnou osvetou. Každý národ musí investovať do takýchto vecí, aby neskončil tým, že sa hádame, či sme starí Slováci alebo nie. To je hlúpe slovíčkárenie. Toto sú však historické fakty, ktoré nepustia, aj niektorí maďarskí bádatelia potom nebudú obchádzať tému slovanských kniežatstiev predarpádovského obdobia. Tak by sa malo postupovať, nie pľuvať na seba cez hranice a tešiť sa, že my máme pána Slotu a vy máte pána Duraya. Veď ak by nebolo jedného, nebolo by druhého.“
Nálezisko ešte ako predseda vlády navštívil aj Robert Fico.
Ako sa k výskumu stavia obec?
„Nevie si ho vynachváliť. Mám aj nie veľmi dobré skúsenosti z iných nálezísk, kde sa nám nie vždy dobre darilo vytvoriť si zázemie. Tu dedina tým žije, pretože takto našla svoju identitu. Starosta hovorí, že nič lepšie sa nemohlo stať, že on ide niekde na úrad a tam všetci: Á, Bojná, to viem, čítali sme. A už je to o inom a toto tu ľudia vysoko ocenia. Oni sa tiež pýtajú, načo tie staré železá, tie hlinené hrnce, načo to je a trochu aj oprávnene. Ale teraz, keď vidia, že z toho má obec profit, že hovorí: Ja som z Bojnej a počuli ste, čo sme tam našli, tú mladú náčelníčku.“
Ukazujú sa aj politici
Ako je to s financovaním takéhoto výskumu?
„Prvé záchranné lano priniesla dotácia vlády. Neskôr sa to trošku inštitucionalizovalo, akadémia dostala prostriedky na špeciálne výskumy. Vlani sa mi podarilo získať trojročný projekt vedy a výskumu.“
Pochopili politici, že takéto niečo je dôležité?
„Myslím, že áno. Napríklad bývalý premiér Róbert Fico to naozaj prežíval, ale aj minister Daniel Krajcer. Bez nejakých tlačeniek som mu napísal list, že bude komisia a volali mi z ministerstva, že čo to je. Pýtali sa, akej politickej príslušnosti je starosta, tak som im položil telefón, že ak to myslia takto, tak to nepotrebujem. Hneď volali znovu, to pomohlo. A keď prišiel Krajcer, tak prvú vetu povedal, že ho nezaujíma, kto je tu starosta, ale výsledky výskumu. Len som mu povedal, že som už vyše roka predsedom jednej z jeho komisií na ministerstve a ešte ma nevidel. Nestíhame, nestíhame, bola odpoveď.“
Venujete sa aj práci v zahraničí, čomu napríklad?
„Expedícia v Kuvajte funguje už dlhšie, práve rokujeme o zmluve na ďalšie obdobie. Jeden výskum sme skončili, práve sa vydávajú prvé publikácie, druhý máme rozrobený. Kopeme niečo veľmi blízkeho Bojnej, preto to aj bolo také zaujímavé. Táto expedícia beží od roku 2004 a pracovali sme tam päť sezón. Vždy kopeme v zime, inokedy sa tam nedá.“
Kde je presne?
„Ten druhý výskum je približne z tohto obdobia 8. až 9. storočia, a je to tiež kresťanská misia. Je to na ostrove Failaka v Perzskom zálive. Tú misiu tam vlastne objavili Francúzi a my sme sa zapojili do výskumu celej osady, ktorú sme zdokumentovali a teraz kopeme palácovú stavbu. Možno sídlo tamojšieho opáta či biskupa.“
