Vývojári z id Softu sú v hernom svete pojmom. Veteráni akčných hier majú vo svojich životopisoch skromne krvou napísané Wolfenstein, Doom a Quake. A to im skutočne stačilo a stačí na nehynúcu slávu. S úctou pokľaknime pri pomníku technologicky dokonalých kúskov, prichádza ďalší adept na zápis do análov. Tých herných. S rešpektom vášnivo klikáte na ikonu s anarchistickým A-čkom, užívate si pôsobivé intro, ocitáte sa v Arche a potom... a potom vám hra spadne. A zas a znovu. Teda ak ju vôbec spustíte. Alebo si ju užívate rýchlosťou 1 fpm (jeden obrázok za minútu). Rage - nech je technologicky s ničím neporovnateľný zázrak, rovnako je i tak chybami zavšivenou hrou, že pred kúpou musíme varovať. I dnes, takmer mesiac po oficiálnom vydaní, nám neustále hra padala, nové ovládače pre grafické karty sú v nedohľadne a id Soft, respektíve jeho šéf, John Carmack, skromne prehlásil, že hra nebola primárne vytváraná pre PC.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Skúšali ste to vypnúť a zapnúť?
Nadávky, hromženie, zúfalstvo a plač. Možno vás bude práve to mátať prvé minúty, hodiny a dni pri nekonečnom reštarte hry, pádoch do operačného systému a podobne. Samozrejme - konzolisti sú za vodou, my sme si zvolili k testovaniu PC verziu i preto, že tú grafickú nádheru si jednoducho nemôžeme nechať ujsť. Aj za cenu dosť vysokú. Technické problémy sprevádzajú Rage neustále. Hoci táto strieľačka z vlastného pohľadu vyzerá úžasne... čo úžasne, ona je proste a jednoducho jedno veľké a orgastické “aaach”, nájdeme hneď niekoľko dôvodov, pri ktorých zdvihneme a varovný prst a povieme, prečo si to s kúpou ešte dobre rozmyslite. Chyby odstránené (raz - aspoň v to všetci dúfame) budú a ich enormné množstvo môžeme pripísať novému enginu id Tech 5 s podporou megatextúr, avšak práve tie môžu kdekoho odradiť a prinútiť k tomu, aby hru zhnusene vrátil a požadoval späť svoje peniaze.
Intro sme videli asi 50-krát (nie, úvodná animácia sa nedá “odklepnúť”, takže ten pekelný meteorit sme preklínali riadne), hra totiž potom sprosto zamrzla, grafické nastavenia nás svojou strohosťou prekvapili, na staršej grafickej karte nám hra bežala lepšie a rýchlejšie (a vôbec bežala) ako na novšej a... tých problémov je toľko, že nám i teraz so železnou pravidelnosťou hra zamrzne pri nahrávaní novej lokácie, resp. loading screene. Je to niečo neuveriteľné, aby bol tak očakávaný projekt zahltený chybami. Možno za to môže Bethesda Softworks, možno id Soft, možno Fico. Nech je to čokoľvek a ktokoľvek, hráč sa chce za svoje peniaze baviť a týmto sa nám Rage automaticko odsúdilo ako hra, ktorá neprejde “osmičkovým” hodnotením.
Bol raz jeden asteroid
Nebudeme ale plakať nad rozliatym mliekom. Všetko ostatné v Rage funguje. A takmer na výbornú, avšak roniť ďalšie slzy nad nevyžitým potenciálom môžeme neskôr. Carmack so svojimi kumpánmi dokázal vytvoriť znovu grafickú modlu, ktorej zrejme ani prvý Crysis nebude môcť konkurovať. Ide však o odlišné strieľačky, hoc porovnávať by sme ich mohl. Môže za to použití prostredie. Zatiaľ čo Crysis nás vodilo po džungli, neskôr zamrznutej, Rage nám predvádza postapokalyptické tango v odvážne rýchlom tempe. K Zemi sa blíži asteroid, ktorý na našej planéte spraví takú paseku, že finančná kríza európskych papalášov trápiť v budúcnosti už ani nemusí. Náraz a už len tma. Prežilo niekoľko ľudí, ktorí boli umiestnení v špeciálnych Archách, zariadeniach, kde mali prečkať nepriaznivé obdobie. Avšak na povrchu si mutácia vykonala taktiež svoje, nie všetci si dokázali nájsť úkryt.
Zničené prostredie vyzerá famózne, Fallout môže tíško závidieť v kúte. Všetko sú to ale iba kulisy pre akčnú hru z vlastného pohľadu, na dobrodružstvá pri skúmaní a putovaní divokou krajinou radšej zabudnite. Začnete sa príliš rýchlo nudiť a nepomôže vám k tomu ani jazdenie rôznymi buginami. Otvorený svet v Pustine slúži len ako miesto, cez ktoré sa musíte presunúť k novej úrovni. Keby sme dostali klasicky za sebou poskladané levely, ani by sa to príliš nelíšilo. Prostredie, minimálne spočiatku, dokáže vytvoriť pôsobivú atmosféru zdevastovaného sveta, takže si pád civilizácie nasávate plnými dúškami. Neskôr však zistíte, že jediné, čo v Pustine nájdete, je... no jednoducho pustina. Zvyšky ľudstva prežívajú na konkrétnych miestach, kde dostávate úlohy, môžete si opraviť alebo vylepšiť svojho štvorkolesového miláčika, nakupujete muníciu a zbrane a občas i prehodíte slovko, dve. Ale inak si dobrodružnejšie povahy s myšlienkou skúmať, odhaľovať a len tak nasávať atmosféru, môžu zvoliť návrat do Falloutu.
Strieľaj, strieľaj, vykrúcaj
Rage je totiž klasická strieľačka od id Softu a hrateľnosťou sa nápadne podobá na ich predošlé projekty. Systém autouzdravovania nájdete i tu, defibrilátor vám dokonca pri smrti umožní vrátiť sa späť (je potrebný určitý čas na jeho znovunabitie), musíte sa ukrývať za prekážky, ale inak to je arkádová akcia ako vyšitá, dokonca zásahové zóny na tele fungujú skôr ako miesto, ktoré uberie nepriateľovi tu menej a tam viac percent z celkového zdravia. Vadiť nám to nemusí, pretože ak už dôjde k boju, nie je vôbec taký akoby spomalený a toporný ako vo Falloute. Rage ponúka neuveriteľne zúrivé prestrelky, ktoré sú doslova animálne a užasne príťažlivé. V rýchlom výbere máte štvoricu zbraní (z inventára kedykoľvek vyberiete ďalšiu) a používate všetky. Je úžasné cítiť silu brokovnice na krátku vzdialenosť, rýchlosť streľby automatickej pušky a podobne. Nezahodíte ani obyčajnú pištoľ, zábavu si užijete s kušou a aby to nebolo málo, do zbrane môžete naládovať rôzne druhy munície. Elektrická šípka, voda a v nej trojica mutantov je tá najlepšia kombinácia, podobne dostanete napríklad extrémne prierazné strelivo atď.
V praxi teda hranie Rage vyzerá tak, že po rozhovore s postavou sa presuniete na niektoré z miest. Väčšina je zdevastovaná, takže nostalgický nádych a spomienky ako zo Stalkera sú na dennom poriadku. Znovu však ide len o kulisy. Aj napriek tomu, že nachádzate rôzne civilné predmety a dokonca z mnohých z nich môžete vyrábať špecialne veci (drvič zámkov na odomykanie dverí, EMP granát, obväzy na zastavenie krvácania,...). Avšak využitie ostatných je minimálne, môžete ich predávať, inak sa vám budú hromadiť v inventári bez obmedzení. Zábavné však je, že sme žiaden nepredali a enormným nedostatkom peňazí sme netrpeli. Menou sú americké doláre, výmenný obchod podľa ceny predmetov nie je v ponuke dňa. Vo vreckách sa vám tak nakopí more predmetov, ktorú sú to len preto, aby to zrejme nevyzeralo až tak pusto. Ale späť k hraniu: dostanete úlohu, ktorej zmysel je takmer vždy jednoduchý. Niekam choď, cestou na koniec to vystrieľaj, na konci niečo vezmi, niekomu niečo daj, s niekam sa porozprávaj, niečo aktivuj a hybaj ho späť pre odmenu. Návraty sa chvalabohu dejú nie cez už raz prechádzané územie, ale skratkou sa dostanete takmer na začiatok celého pachtenia sa. Okrem príbehových misií natrafíte aj na sekundárne úlohy, ani tie nie sú z talónu originálnych či pútavých.
Príliš krásna kulisa
A pritom samotné miesta by k tomu priam zvádzali. Miestni banditi sa usadili v miestnych obytných priestoroch, ohrozujú normálnych ľudí, takže ich treba vyhnať z rajónu. Žiadne vyjednávanie nehrozí, po všetkom musíte strieľať. Vykonáte to, vrátite sa späť do prvej osady, ktorá má typicky “malé” problémy, ale nedokážete sa začleniť do spoločnosti, neviete tomu prísť na chuť, nedá sa ponoriť do príbehu. Ten je totiž spočiatku zaujímavý, rozprávaný je však neuveriteľne plocho. Kedysi Carmack prehlásil, že v akčných hrách je príbeh potrebný ako v porne. A potom bol zadupaný napríklad Half-Life-om. Rage má síce príbeh, no dialógy sú neuveriteľne plytké, prosté, otrepané a ani za nič z nich nesála potrebný chlad zdecimovaných obyvateľov. Nebudete počúvať ich životné príbehy, nebudete pátrať po pôvodoch nešťastia. Dostanete úlohu, tak sa chopíte zbrane a vystrieľate to tam. Rage má skutočne ako príbeh v porne, nič vás neprekvapí, dopredu tušíte, ako to všetko skončí... Ocitnete sa v podzemných staniciach metra, centre kedysi obrovského mesta a jeho budovách (obchodné centrum...), miestnej destilačke, podzemnej studni, ktorú chcú otráviť... tých miest je skutočne mnoho, ich dizajn zaujímavý je, avšak v konečnom dôsledku to budú stále len kulisy k priestorom, cez ktoré musíte prebehnúť a strieľať.
To, že Rage chýba špetka RPG je jednoducho fakt, ktorý treba spomenúť. Voľba konkrétneho žánru ale leží vždy na pleciach vývojárov a neradi hodnotíme štýlom “keby bolo keby”, no potenciál má Rage priam gigantický. Mnohé dvere sa nedajú otvoriť, mnohé miesta lákajú k tomu, aby ste tam mohli spraviť viac, no splníte úlohu a daná lokácia je pre vás pasé. Postupné odhaľovanie určite zapôsobí, avšak ak si už niekto dal námahu s vytvorením tak komplexných exteriérov a interiérov a následne ich zahodil ako “další level v pozadí”, skôr to zabolí a prinúti zamyslieť sa nad tým, ako to mohlo vyzerať, keby pred sebou nemáme iba obyčajnú, arkádovú strieľačku.
Technologický orgazmus
Lenže id Soft bol vždy na tento žáner a vyčítať mu to nemožno. Potom však nemožno očakávať ani to, že sa do hry ponoríme naplno. Jednoducho sa to nedá, neustále nasávate tú krásu okolo, tešíte sa, ale hra vás nasilu postrkuje vpred, aby ste tu toľko nevzdychali a nepozerali s otvorenými ústami. Nasadnete na vlak, z ktorého okna vidíte skutočne krásne miesta a vedeli by ste si v nich predstaviť omnoho väčšiu porciu zábavy. Engine hry je totiž neuveriteľne prepracovaný. Obrázky okolo o ničom v podstate nehovoria, pretože vidieť to v chode (a plynule, 60 fps) je zážitok. Vizuálna stránka id Softu vždy išla, audio je na tom už trochu horšie. Hudbu sme jednoducho takmer nikdy nevnímali a jej dynamickosť bola bola skôr zmätená, pretože sa ozývala v rezkých tónoch i po vyčistení lokácie, často nerobila pozadie pri “pokojných momentoch” a podobne. Dabing nahovorených postáv je kvalitný, no mnoho sa tu nenakecá, ostatné veci zvučia presne tak, ako sa to od AAA titulu očakáva.
Obtiažnosť vo svojej podstate nie je extrémne vysoká, no zdalo sa nám, že protivníci jednoducho vydržia príliš mnoho. Ide síce o ekvivalent k tomu, koľko znesie hráč, ale vždy stojíte proti presile. Systém inventára je desivo chaotický, primárne je tvorený pre herné konzoly, kde je dostatočný, avšak na PC sme čakali niečo viac. Jazdenie na buginách a rôzne preteky okolo sú skôr nutným zlom, než zábavnou vložkou. Doba hrania závisí i na tom, ako sa budete venovať postranným úlohám. I s nimi sa cez 20 hodín dostanete len sťažka, postupne budete navyše viac a viac otupení. Po odchode z mestečka Wellspring do podzemného Subway Town sa to len a len zhorší. Multiplayer tu je, avšak prím rozhodne nehrá.
Postapokalyptické resumé
K Rage musíte pristupovať ako k čisto akčnej hre, ktorou sa prestrieľate. Nič viac, žiadny žánrový zlepenec. Občas síce natrafíte na niekoľko odbočiek, ale tie sú v podstate len miniúrovňami, ktoré musíte vyčistiť. Rage malo neuveriteľný potenciál a dostali sme “len” strieľačku. Nevadilo by to, veď ani Call of Duty či Medal of Honor alebo Homefront a Battlefield nie sú žiadnym prepracovaným dobrodružstvom, kde beháte nahí za svitu luny. Lenže tam dokáže zabrať pohltenie príbehom, atmosférou konfliktu a všetko je vám hádzané pod nohy síce v naskriptovanom, ale pompéznom štýle. Rage je strieľačkou zo starej školy. Síce v atraktívnom prostredí a grafikou tak úžasnou, že budete hladiť so slinkou v kútiku úst obrazovku, no s množstvom chýb. A stále len strieľačkou, na ktorú po dohraní zabudnete a spomeniete si iba na to, že to vyzeralo skutočne nádherne.
