Kúpeme dieťa vo vani, prípadne ho vezmeme na pláž, a tam si ho pre radosť odfotíme, hoci je bez plaviek. Aby sme sa o naše šťastie podelili, zábery zavesíme na web a čakáme pochvalné vzdychy okolia. Tým sa však to, čo sme kedysi držali len doma v albume a ukazovali rodine či známym, dostáva aj na miesta, o ktorých netušíme.
Český portál idnes.cz nedávno poukázal na nebezpečenstvo, ktoré má z tejto ľahkovážnosti vyplývať. Odborníci totiž varujú, že fotografie nahých detí si sťahujú pedofili, vytvárajú z nich série a obchodujú s nimi. A keďže rodičia občas nechávajú na webe aj kontakty na seba, nepriamo tak ohrozujú svojich potomkov, lebo človek nikdy nevie, ktorý deviant sa rozhodne „pohrať sa“ s detským telíčkom aj naživo.
Varuje aj odborník na internet Tomáš Ulej. „Ľudia by naň mali čokoľvek umiestňovať len s vedomím, že to už odtiaľ možno nikdy nezmizne. Obsah síce môžu neskôr zmazať, nik ale nezabráni tomu, aby si ho niekto stiahol a umiestnil inde. V prípade fotiek detí a pedofílie dokonca fungujú automatizované systémy, ktoré také fotky vyhľadávajú a umiestňujú ich na pornografických weboch. Ak sa taká fotka na nejaký dostane, objaví sa aj na ďalších. Pre rodiča už potom niet cesty, ako ju odtiaľ dostať preč.“
Sexuológ a urológ Ivan Kubiš tvrdí, že pedofili sú takmer výhradne muži. Britské výskumy ukazujú, že na štyroch páchateľov zneužitia detí pripadá jedna žena. „Nejde však o pedofilné ženy, teda ženy so sexuálnou poruchou, ale o poruchy zlyhania osobnosti či o citový problém.“
Prečo fotíme nahé deti?
Nájsť na webe fotografie obnažených detí nie je problém, o pár minút sme ich mali desiatky. Aj so zobrazením genitálií. Nedolovali sme na žiadnych nelegálnych a zaheslovaných stránkach, stačili bežné portály, venujúce sa starostlivosti o deti či mamičkám.
Fotografie nahých potomkov si vytvára prakticky každý rodič. Podľa psychológa Richarda Grófa to má svoje racio. „Nahé dieťa evokuje nevinnosť, čistotu, bezbrannosť a prirodzenosť. Väčšina rodičov sa na svoje dieťa rada díva cez túto perspektívu. Sexuálna asociácia pri nahom dieťati napadne len málokomu, takže rodičia to vnímajú ako bezpečné.“
Psychológ hovorí, že verejné publikovanie takých fotografií, najmä spolu s kontaktnými údajmi, zvyšuje riziko, že dieťaťu môže byť fyzicky ublížené. „Hoci ľudia s pedofilnými sklonmi nie sú automaticky násilníci, únoscovia a často neprekročia hranice, sú medzi nimi aj takí, ktorí ich prekročiť neváhajú.“
Gróf ale dodáva, že to netreba dramatizovať, keďže pedofilné sklony má len malé percento bežnej populácie, a ešte menšie percento má k nim pridruženú aj poruchu osobnosti alebo psychiatrickú diagnózu, ktorá ich sebaovládanie znižuje až tak, že v zneužití dieťaťa nevidia problém. „Je len malá pravdepodobnosť, že si z množstva fotiek vyberú práve vašu. Nie je teda dôvod na paniku, ale prečo zbytočne riskovať?“
Kritickejší postoj má sexuológ Ivan Kubiš. „Lovci detskej pornografie majú široký záber. Do fotogalérií, s ktorými obchodujú, alebo si ich vymieňajú na internete, zaraďujú okrem detskej pornografie aj fotografie nahých či polonahých detí z internetu, ktoré tam umiestnili matky v snahe popýšiť sa ratolesťami. Rodičia by však mali deti chrániť a nevystavovať zbytočnému riziku. Vylúčiť, že niekto ich ohrozí, lebo sú ich nahé fotke na webe, sa totiž nedá.“
Podľa sexuológa je proti zdravému rozumu, ak rodičia dokonca zverejňujú aj kontaktné údaje. „V myslení tých matiek asi prevažuje zvrátený hodnotový rebríček internetu, teda zbieranie takzvaných priateľov, chválenie sa intímnymi fotkami samého seba, príbuzných, detí, dovoleniek. Takíto bežní, jednoduchí a často prihlúpli ľudia majú konečne pocit, že sú hviezdy. Skutočné osobnosti však podobné vnucovanie nepotrebujú a súkromie si chránia.“
Pedofila to neprekvapuje
Že niekto vyhľadávajú aj nevinné fotky nahých detí, priznáva aj pedofilne orientovaný bloger s pseudonymom Daniel Liddel. Tvrdí, že nie je fanúšikom publikovania súkromných fotiek, dodáva ale, že „na ich sťahovaní nie je nič nepochopiteľné ani prekvapujúce. Obrázkami si pomáhajú najmä ľudia, ktorí vo svojom živote nemajú možnosť udržiavať kontakt s deťmi. Fotky, o ktorých hovoríme, na webe vyhľadávajú najmä tí pedofili, ktorí nemajú prístup k detskej pornografii – či už preto, že ju nájsť nevedia, alebo sa jej vyhýbajú.“
Liddel však dodáva, že predstava, ako si pedofil pozrie fotky nahých detí na webe a potom bude zisťovať ich skutočnú adresu, aby ich mohol znásilniť, je ešte absurdnejšia, ako keby mal dieťa zbadať na ulici a urobiť to isté. „Robiť z toho hystériu je choré. Prečo sa potom rodičom neradí aj to, nech ich deti chodia po ulici ukryté pod plachtou, aby nevydráždili nejakého mýtického pedofila? Veď vylúčiť sa to nedá, nie? Buďme, preboha, triezvi.“
Sexuológ Ivan Kubiš považuje snahy o romantizáciu myšlienok pedofila či nebodaj ich ospravedlňovanie za nebezpečné. „Nie každý pedofil vie svoje predstavy zvládať, preto je správne skôr neromantické odporučenie návštevy odborníka. Odborník je ten, kto pomáha chorým ľuďom zvládnuť ich choré myšlienky. A skutočný pedofil je chorý.“
Foto ako náhrada za zneužitie
Jeden z argumentov znie, že ak si pedofil prezerá a sťahuje fotografie nahých detí, môže to mať aj pozitívnu stránku, keďže jedinec so zníženou schopnosťou sebaovládania tak môže „vyriešiť svoje chúťky“ bez toho, aby obťažoval skutočné dieťa.
Psychológ Richard Gróf čiastočne súhlasí. „Detské fotky môžu slúžiť na stimuláciu fantázie, ktorá pomáha pri masturbácii. Tá zase neškodne uvoľňuje nazhromaždený sexuálny potenciál. Môže to plniť podobnú funkciu ako erotické obrázky a filmy pre bežných dospelých. Málokto ide vyhľadať a znásilniť obľúbenú herečku len preto, že ju videl nahú, vzrušuje ho a vie kde býva. Ale, samozrejme, raritne sú aj takí.“
Upozorňuje však aj na druhú stranu mince. „Masturbácia pri obrázkoch nahých detí môže posúvať vnútorné hranice. Čo je opakovane dovoľované v našej fantázii, si následne pri vhodnej situácii ľahšie dovoľujeme aj v skutočnom živote. Je tu aj etické hľadisko. Fotky reálnych detí by nemali slúžiť ako objekt sexuálneho uspokojenia.“
Podľa sexuológa Ivana Kubiša neradno zabúdať, že páchateľ sexuálneho deliktu na dieťati nemusí byť pedofil. Štúdie uvádzajú, že ich je medzi nimi do 10 percent. „Deväť desatín páchateľov však trpí poruchou osobnosti, agresiou alebo závislosťou na alkohole. Ide teda o nepravú, situačnú, príležitostnú, alebo incestnú pedofíliu. Vo väčšine prípadov incestu medzi otcom a dcérou je otec len situačným páchateľom, nie pedofilom. Paušálne označovať všetkých páchateľov za pedofilov je preto zavádzajúce.“
Polícia: Neriskujte
Polícia za prvých deväť mesiacov tohto roka odhalila 84 prípadov detskej pornografie, v rovnakom období minulého roka 29. Podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku sa pôvod fotografií v počítačoch páchateľov skúma v každom prípade individuálne, pričom „nie je vylúčené, že môžu pochádzať aj z verejne dostupných zdrojov. Skúma sa aj to, na aký účel slúžia.“
Polícia publikovanie fotografií a videí detí na webe nepovažuje za šťastné. „Neodporúčame dávať tam ani mená rodičov a detí, adresy, kde ich možno zastihnúť, či telefónne kontakty.“ Hovorca tvrdí, že veľa môže prezradiť už fotografia. „Na pozadí sa môžu nachádzať objekty, podľa ktorých je možné identifikovať miesto, kde sa zdržiavame, park, v ktorom sa dieťa hráva a podobne. Fotografie detí by tak mohli byť použité aj na účel, ktorý by rodičom nebol príjemný.“
Karol Sudor
