Kolabujúca planéta a miliarda podvyživených ľudí. Ale aj rastúci priemerný vek a stále menej detí. Taký je svet pre sedem miliárd ľudí.
BRATISLAVA. Sedem miliárd dnes, pätnásť miliárd do konca storočia. Také sú najpesimistickejšie odhady OSN hovoriace o počte ľudí na planéte. Dôsledkom majú byť globálny nárast chudoby, nedostatok jedla i čistej pitnej vody.
Odborné časopisy OSN kritizujú, že jej odhady nevychádzajú zo žiadnych vedeckých analýz a výskumov. A že so svetom to nemusí byť až také zlé.
Za posledných šesťdesiat rokov sa priemerný počet detí na ženu znížil z päť na dva a pol dieťaťa. Priemerná dĺžka života vzrástla zo 48 na takmer sedemdesiat rokov.
Spotreba bohatých
Nie všetky krajiny však môžu hovoriť o posune. Dnes musí polovica obyvateľov planéty vyžiť z menej ako dvoch dolárov denne.
Najchudobnejší ľudia z vidieka sa sťahujú do miest, ktoré najmä v Afrike, Ázii či v Tichomorí rýchlo rastú. Vznikajú rozsiahle špinavé slumy, zväčšuje sa znečistenie.
„850 až 925 miliónov ľudí nemá isté jedlo alebo trpí chronickou podvýživou,“ tvrdí americký denník New York Times.
V Afrike a južnej Ázii trpí nedostatkom jedla každé druhé dieťa a v Africkom rohu pretrváva najhorší hladomor za posledné desaťročia.
„Únik z chudoby a od hladu sa stáva čoraz ťažším vďaka rýchlo rastúcej populácii,“ hovorí aj správa OSN.
Problémom však nie je nedostatok potravy: odhaduje sa, že už dnes dopestujeme dosť obilia na nakŕmenie 11 miliárd ľudí. Časť sa však využíva na kŕmenie dobytka, časť končí v skladoch.
„Väčším tlakom na zdroje na planéte je však nadspotreba relatívne bohatých než preľudnenie chudobných,“ píše britský Daily Telegraph.
„Napríklad najbohatších sedem percent ľudí na svete vypúšťa polovicu emisií oxidu uhličitého.“
Kolaps planéty
Rýchly nárast počtu ľudí na Zemi má však dôsledky nielen pre samotných obyvateľov. Ešte väčšie problémy môže mať samotná planéta a jej ekosystémy.
Odborníci odhadujú, že Zem môže v najbližších desaťročiach čeliť jednému z najhorších vymieraní vo svojej histórii.
Štúdia v magazíne Nature hovorí o šiestom veľkom vymieraní, pričom ohrozená je tretina všetkých druhov. Dôvodom je otepľujúca, hustejšie obývaná planéta.
A to aj napriek tomu, že ak by ste dnešných sedem miliárd ľudí presunuli do Texasu, nebol by zaplnený viac ako mesto New York.
Najväčšie megamestá
Megamestá sú mestské oblasti, ktoré majú viac ako desať miliónov obyvateľov. To najväčšie je v Japonsku.
1. Tokio: 32,5 milióna obyvateľov
Najľudnatejšia mestská oblasť na svete je v Japonsku. A to aj napriek tomu, že v japonskom hlavnom meste pôrodnosť upadá. Každý deň tam prichádza za prácou dva milióny ľudí.
2. Soul: 20,6 milióna
Juhokórejská metropola ide s dobou. Do roku 2015 chce mať všade wifi internet zadarmo. Ani technológie si tam však zatiaľ neporadili s veľkým smogom, znečistením, nedostatkom bytov či preľudnenou mestskou dopravou.
3. Mexico City: 20,5 milióna
Je jednou z finančných metropol strednej Ameriky. Mexické hlavné mesto je však viac známe svojím hustým smogom, ktorý robí toto vysokopoložené mesto niekedy nedýchateľným.
4. New York: 19,8 milióna
Mestská oblasť New York je vôbec prvým megamestom, ktorému sa niekedy hovorí aj hlavné mesto sveta. Sídli tam Wall Street, OSN a jeho obyvatelia rozprávajú okolo 800 rôznymi jazykmi.
5. Bombaj: 19,2 milióna
Finančné hlavné mesto Indie je sídlom Bollywoodu, kde sa vyrába najviac filmov na svete. Odhaduje sa však, že až 60 percent obyvateľov tohto megamesta žije v chudobných slumoch.
Zdroj: Time
