RÍM, BRATISLAVA. Ak to je pravda, ide zrejme o jeden z najzásadnejších vedeckých objavov za posledných sto rokov. Znamenal by, že teórie, ktoré dnes celkom úspešne opisujú svet okolo nás, majú vo svojich základoch veľký problém.
Neplatilo by, že rýchlosť svetla vo vákuu je hranica, ktorú žiadna hmotná častica nemôže prekonať.
Iné energie
Minulý mesiac zverejnili talianski vedci z experimentu OPERA správu, že neutrína pozorované na ich veľkom detektore zrejme túto rýchlosť prekonali. Z viac ako sedemsto kilometrov vzdialeného urýchľovača Super Proton Synchrotron neďaleko Ženevy prileteli o 60 nanosekúnd skôr, ako by to dokázalo svetlo. To by nemalo byť možné.
Fyzici tým zaskočili nielen svet modernej vedy, ale správa sa dostala aj na titulné strany novín a hovorili o nej dokonca ľudia na ulici.
Za približne mesiac od zverejnenia informácie sa navyše objavilo viac ako osemdesiat odborných prác, ktoré sa snažili namerané výsledky vysvetliť, prípadne spochybniť. Ak by totiž namerané výsledky boli správne, einsteinovská fyzika by mohla mať problém.
Komunita časticových fyzikov preto zväčša hovorila o nejakej dosiaľ neznámej systematickej chybe, ktorá výsledky skresľuje. Na pôvodné námietky však vedci z OPER-y dokázali odpovedať.
Objavila sa však teoretická štúdia, v ktorej Sheldon Glashow ukázal, že ak by aj neutrína boli naozaj rýchlejšie ako svetlo, správali by sa inak, ako vedci pozorovali.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa fyzici z talianskeho experimentu rozhodli stiahnuť svoju pôvodnú odbornú štúdia a začali neutrína testovať znovu. No trochu inak.
Kratšie pulzy
Z Európskej organizácie pre jadrový výskum začali do experimentu posielať upravené zväzky častíc, ktoré môžu vedci presnejšie zmerať. Práve superpresné údaje o prijatí a vystrelení neutrín sú kľúčové pri zistení, ako rýchlo dokázali častice preletieť trasu z urýchľovača neďaleko Ženevy do detektorov pod talianskym štítom Gran Sasso.
„V priebehu posledných dní sme začali posielať inú časovú štruktúru lúča do Gran Sassa,“ hovorí pre BBC Sergio Bertolucci, vedecký riaditeľ CERN-u. „To umožňuje OPER-e zopakovať merania a odstrániť možné problémy so systematikou.“
Z CERN-u teraz namiesto dlhších pulzov posielajú do Talianska série kratších. Kým predtým trval prúd častíc zhruba desať mikrosekúnd, teraz ide o nanosekundové pulzy. „Každú neutrínovú udalosť v Gran Sasso tak teraz môžete jednoznačne priradiť k dávke protónov (z ktorých neutrína vznikajú pri zrážke s terčom - pozn. red.) z CERN-u.“
Dôležitými však teraz sú aj nezávislé overenia výsledkov z experimentu OPERA. Budúci rok začnú výsledky detektora testovať ďalšie dva experimenty v Gran Sasso - Icarus a Borexino. Neutrína plánujú pozorovať aj americký experiment Minos a japonský T2K, no na ich zistenia sa bude čakať prinajlepšom mesiace.
