Prečo sú ľudia menej násilní

Známy harvardský psychológ Steven Pinker napísal kontroverznú knihu o tom, že vďaka vláde, vzdelaniu, žurnalizmu a feminizmu žijeme v čoraz bezpečnejšom svete.

Legálne násilie v uliciach Londýna.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP, sxc.hu)

Máme zväčša oprávnený pocit, že svet je plný násilia a krutosti. Z našej pamäti ešte nevymizlo letné vraždenie nórskeho šialenca na ostrove Utöya alebo krvavé potlačenie nepokojov v arabských krajinách, nasledované rovnako krvavou odplatou.

A predsa sa našiel vedec, ktorý mal odvahu vyhlásiť: náš svet už nie je taký násilný, aký býval. Týmto odvážnym mužom je 57-ročný harvardský psychológ Steven Pinker.

Od nepopísanej tabule k anjelom

Experimentálneho psychológa Pinkera doteraz poznali najmä tí, ktorých zaujímajú problémy vzniku a fungovania jazyka alebo záhady ľudskej prirodzenosti.

Jeho knihy Jazykový inštinkt, Ako pracuje myseľ alebo Nepopísaná tabuľa sa stali popularizačnými bestsellermi, ktoré prispeli k tomu, že časopis Time vyhlásil tohto kanadsko-amerického psychológa za jedného zo sto najvplyvnejších mysliteľov roku 2004.

Teraz mu vychádza kniha, názov ktorej je inšpirovaný slovami Abrahama Lincolna. V origináli sa volá The Better Angels of Our Nature: Why Violence Has Declined, teda Lepší anjeli našej prirodzenosti: prečo je násilie na ústupe.

Pinker v nej napríklad tvrdí, že človek má čoraz väčšiu šancu, že skôr než na bojisku alebo ako obeť násilného činu zomrie v mieri, obklopený svojimi blízkymi.

Kam kráča tento svet?

Keď čítame o krvavých vojnách alebo na vlastné oči vidíme svedectvá o šokujúcich zločinoch, logicky sa musíme pýtať, kam tento svet smeruje. Málokedy sa však pýtame, ako zlý bol tento svet v minulosti a koľko násilia sa páchalo napríklad v stredoveku.

Túto otázku si položil autor, ktorého začala zaujímať história násilia od momentu, keď sa dočítal, že v britských mestách 14. storočia sa vraždilo v porovnaní s dneškom až stokrát častejšie.

Pinkera to šokovalo. Podobne ako mnohí z nás podliehal optickému klamu, ktorý nazýva historickou krátkozrakosťou; tá spôsobuje, že udalosti vzdialené v čase vnímame menej jasne.

Stredoveký svet bol preňho romantickou idylkou, v ktorom v láske a mieri spolunažívali pracovití roľníci a čestní rytieri, ktorí ani len netušili, čo sú teroristické útoky alebo streľba do školopovinných detí.

Menej mŕtvych

V knihe Lawrencea Keeleyho z roku 1996 sa Pinker dočítal, že percento obyvateľov, ktorí zahynuli v 19. a 20. storočí vo vojnách aj v tých najviac postihnutých krajinách (Francúzsko, Nemecko) bledne v porovnaní s percentom padlých a smrteľne zranených ľudí v bitkách, ktoré sa odohrávali v spoločnostiach lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.

„Tvrdé“ historické dôkazy, pochádzajúce z archeologických vojnových nálezov, hovoria podľa Pinkera jasnou rečou, rovnako ako písané záznamy o násilí najrôznejšieho druhu.

Porovnanie so súčasnosťou ukazuje, že miera násilia medzi ľuďmi postupne klesá. Autor sa v knihe odvoláva na čísla, ktoré dokumentujú, že napríklad druhá svetová vojna so všetkou svojou krutosťou a nezmyselnosťou bola podľa počtu obetí až deviatou najhoršou katastrofou v dejinách civilizácie.

Jednoduchá odpoveď neexistuje

Na otázku reportéra New Scientist, ako si vysvetľuje pokles násilia, Pinker odpovedal: „Nemyslím, že existuje nejaká jednoduchá odpoveď.

Jednou z príčin je existencia vlády, súdov a polície s monopolom na legálne použitie moci; vláda v sporoch funguje ako rozhodca. Pri porovnaní anarchie so spoločnosťou riadenou vládou vždy zistíte, že vďaka vláde je menej násilia.“

Napríklad pokles násilia v Európe od stredoveku korešponduje s rozširovaním a stabilizáciou monarchií, rovnaký efekt mal prechod od kmeňovej anarchie k prvým štátom.

Dôležitý je aj obchod a výmena tovaru, trebárs už len preto, že mŕtvy človek je vám pri tejto činnosti nanič.

Súčasne sa učíte predvídať potreby a túžby iných ľudí, a ako protipól nadvlády hrubej sily vznikajú vzťahy recipročného altruizmu (čo je obľúbený termín evolučných biológov, ktorí o tejto téme už napísali veľa kníh, výsledkom ktorých je poznanie, že človek sa aj v takej citmi prehustenej oblasti, ako je láska k blížnemu, správa veľmi racionálne).

Medzi ďalšími príčinami poklesu násilia Pinker uviedol rozvoj vzdelania, žurnalizmu, dejepisectva, vedy - a feminizmu. „Podľa všetkých možných kritérií sú ženy menej agresívne pohlavie,“ povedal.

Pinker, samozrejme, ako vedec venujúci sa evolúcii nemá ani tie najmenšie ilúzie o podstate ľudskej prirodzenosti. V našom mozgu sú napokon stále aktívne obvody z mladšej doby kamennej alebo aj staršie, ktoré velia riešiť konflikt prostým násilím a neberú do úvahy niečo, čo dnes nazývame slobodnou vôľou.

Spoločenské mechanizmy, nech už akéhokoľvek druhu, však pôsobia čoraz viac proti týmto inštinktom.

Argument v štýle freakonomics

Jeden zo zaujímavých dôkazov obsahuje iná kniha. Napísali ju Steven Levitt a Stephen Dubner. Volá sa Freakonomics. Skrytá stránka všetkého (v slovenčine ju vydalo Inaque.sk vo vydavateľstve Premedia Group, Bratislava 2011).

Autori píšu, že v 90. rokoch uplynulého storočia v USA stúpala kriminalita tínedžerov takým hrozivým tempom, že prezident Clinton v roku 1995 vyhlásil: „Ostáva nám asi šesť rokov, aby sme tento trend v kriminalite mladistvých zvrátili, inak nastane v krajine chaos.“

No potom sa udial priam zázrak. Do roku 2000 počet vrážd spáchaných tínedžermi klesol o vyše polovicu a celkový počet vrážd v USA bol najnižší za posledných 35 rokov; to isté sa stalo s každým druhom kriminality od ublíženia na zdraví až po krádeže áut.

Príčiny sa hľadali v hospodárskom raste, nových policajných stratégiách, lepších zákonoch kontroly zbraní. Ako ukázali autori, pravda bola skrytejšia: pokles kriminality sa vlastne začal oveľa skôr, už 22. januára 1973, keď Najvyšší súd USA legalizoval potraty.

Znamenalo to, že sa nenarodili milióny nechcených detí z rozvrátených rodín, ktoré mali veľkú „šancu“, že budú vyrastať na ulici a neskôr sa stanú zločincami.

Hlavný zdroj: New Scientist

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 065
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 764
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 882
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 708
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 258
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 127
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 862
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 734
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 360
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 280