Máme zväčša oprávnený pocit, že svet je plný násilia a krutosti. Z našej pamäti ešte nevymizlo letné vraždenie nórskeho šialenca na ostrove Utöya alebo krvavé potlačenie nepokojov v arabských krajinách, nasledované rovnako krvavou odplatou.
A predsa sa našiel vedec, ktorý mal odvahu vyhlásiť: náš svet už nie je taký násilný, aký býval. Týmto odvážnym mužom je 57-ročný harvardský psychológ Steven Pinker.
Od nepopísanej tabule k anjelom
Experimentálneho psychológa Pinkera doteraz poznali najmä tí, ktorých zaujímajú problémy vzniku a fungovania jazyka alebo záhady ľudskej prirodzenosti.
Jeho knihy Jazykový inštinkt, Ako pracuje myseľ alebo Nepopísaná tabuľa sa stali popularizačnými bestsellermi, ktoré prispeli k tomu, že časopis Time vyhlásil tohto kanadsko-amerického psychológa za jedného zo sto najvplyvnejších mysliteľov roku 2004.
Teraz mu vychádza kniha, názov ktorej je inšpirovaný slovami Abrahama Lincolna. V origináli sa volá The Better Angels of Our Nature: Why Violence Has Declined, teda Lepší anjeli našej prirodzenosti: prečo je násilie na ústupe.
Pinker v nej napríklad tvrdí, že človek má čoraz väčšiu šancu, že skôr než na bojisku alebo ako obeť násilného činu zomrie v mieri, obklopený svojimi blízkymi.
Kam kráča tento svet?
Keď čítame o krvavých vojnách alebo na vlastné oči vidíme svedectvá o šokujúcich zločinoch, logicky sa musíme pýtať, kam tento svet smeruje. Málokedy sa však pýtame, ako zlý bol tento svet v minulosti a koľko násilia sa páchalo napríklad v stredoveku.
Túto otázku si položil autor, ktorého začala zaujímať história násilia od momentu, keď sa dočítal, že v britských mestách 14. storočia sa vraždilo v porovnaní s dneškom až stokrát častejšie.
Pinkera to šokovalo. Podobne ako mnohí z nás podliehal optickému klamu, ktorý nazýva historickou krátkozrakosťou; tá spôsobuje, že udalosti vzdialené v čase vnímame menej jasne.
Stredoveký svet bol preňho romantickou idylkou, v ktorom v láske a mieri spolunažívali pracovití roľníci a čestní rytieri, ktorí ani len netušili, čo sú teroristické útoky alebo streľba do školopovinných detí.
Menej mŕtvych
V knihe Lawrencea Keeleyho z roku 1996 sa Pinker dočítal, že percento obyvateľov, ktorí zahynuli v 19. a 20. storočí vo vojnách aj v tých najviac postihnutých krajinách (Francúzsko, Nemecko) bledne v porovnaní s percentom padlých a smrteľne zranených ľudí v bitkách, ktoré sa odohrávali v spoločnostiach lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.
„Tvrdé“ historické dôkazy, pochádzajúce z archeologických vojnových nálezov, hovoria podľa Pinkera jasnou rečou, rovnako ako písané záznamy o násilí najrôznejšieho druhu.
Porovnanie so súčasnosťou ukazuje, že miera násilia medzi ľuďmi postupne klesá. Autor sa v knihe odvoláva na čísla, ktoré dokumentujú, že napríklad druhá svetová vojna so všetkou svojou krutosťou a nezmyselnosťou bola podľa počtu obetí až deviatou najhoršou katastrofou v dejinách civilizácie.
Jednoduchá odpoveď neexistuje
Na otázku reportéra New Scientist, ako si vysvetľuje pokles násilia, Pinker odpovedal: „Nemyslím, že existuje nejaká jednoduchá odpoveď.
Jednou z príčin je existencia vlády, súdov a polície s monopolom na legálne použitie moci; vláda v sporoch funguje ako rozhodca. Pri porovnaní anarchie so spoločnosťou riadenou vládou vždy zistíte, že vďaka vláde je menej násilia.“
Napríklad pokles násilia v Európe od stredoveku korešponduje s rozširovaním a stabilizáciou monarchií, rovnaký efekt mal prechod od kmeňovej anarchie k prvým štátom.
Dôležitý je aj obchod a výmena tovaru, trebárs už len preto, že mŕtvy človek je vám pri tejto činnosti nanič.
Súčasne sa učíte predvídať potreby a túžby iných ľudí, a ako protipól nadvlády hrubej sily vznikajú vzťahy recipročného altruizmu (čo je obľúbený termín evolučných biológov, ktorí o tejto téme už napísali veľa kníh, výsledkom ktorých je poznanie, že človek sa aj v takej citmi prehustenej oblasti, ako je láska k blížnemu, správa veľmi racionálne).
Medzi ďalšími príčinami poklesu násilia Pinker uviedol rozvoj vzdelania, žurnalizmu, dejepisectva, vedy - a feminizmu. „Podľa všetkých možných kritérií sú ženy menej agresívne pohlavie,“ povedal.
Pinker, samozrejme, ako vedec venujúci sa evolúcii nemá ani tie najmenšie ilúzie o podstate ľudskej prirodzenosti. V našom mozgu sú napokon stále aktívne obvody z mladšej doby kamennej alebo aj staršie, ktoré velia riešiť konflikt prostým násilím a neberú do úvahy niečo, čo dnes nazývame slobodnou vôľou.
Spoločenské mechanizmy, nech už akéhokoľvek druhu, však pôsobia čoraz viac proti týmto inštinktom.
Argument v štýle freakonomics
Jeden zo zaujímavých dôkazov obsahuje iná kniha. Napísali ju Steven Levitt a Stephen Dubner. Volá sa Freakonomics. Skrytá stránka všetkého (v slovenčine ju vydalo Inaque.sk vo vydavateľstve Premedia Group, Bratislava 2011).
Autori píšu, že v 90. rokoch uplynulého storočia v USA stúpala kriminalita tínedžerov takým hrozivým tempom, že prezident Clinton v roku 1995 vyhlásil: „Ostáva nám asi šesť rokov, aby sme tento trend v kriminalite mladistvých zvrátili, inak nastane v krajine chaos.“
No potom sa udial priam zázrak. Do roku 2000 počet vrážd spáchaných tínedžermi klesol o vyše polovicu a celkový počet vrážd v USA bol najnižší za posledných 35 rokov; to isté sa stalo s každým druhom kriminality od ublíženia na zdraví až po krádeže áut.
Príčiny sa hľadali v hospodárskom raste, nových policajných stratégiách, lepších zákonoch kontroly zbraní. Ako ukázali autori, pravda bola skrytejšia: pokles kriminality sa vlastne začal oveľa skôr, už 22. januára 1973, keď Najvyšší súd USA legalizoval potraty.
Znamenalo to, že sa nenarodili milióny nechcených detí z rozvrátených rodín, ktoré mali veľkú „šancu“, že budú vyrastať na ulici a neskôr sa stanú zločincami.
Hlavný zdroj: New Scientist
