SME
Piatok, 6. august, 2021 | Meniny má JozefínaKrížovkyKrížovky
POPULÁRNE O VEDE

Fedor Čiampor: Práca v časopise Science je veľká sláva

„Dnes nestačí niečo objaviť - napríklad nový vírus,“ hovorí virológ a bývalý podpredseda SAV Fedor Čiampor. „Musíte ho charakterizovať a zanalyzovať, ukázať trojrozmernú štruktúru či animáciu.“

(Zdroj: REPROFOTO – SME)

Máme na Slovensku vôbec významné vedecké časopisy?

„Máme tu veľmi veľa časopisov, pretože napríklad SAV má edičnú komisiu, ktorá sa o takéto časopisy stará. Väčšina z nich sú medzinárodne uznávané, karentované magazíny.

Vzniklo to ešte v období, keď si jednotlivé pracoviská vytvárali časopisy vo svojich vedných odboroch. Napríklad náš Acta Virologica (AV) vznikol ešte kedysi v spolupráci s ruskými virológmi. Po roku 1989 zostala iba anglická mutácia.“

Ako zistíme, či je magazín dobrý?

„Hodnota časopisu sa meria takzvaným impact factorom, spočítava sa, koľkokrát sú texty citované. AV nepatrí medzi najrenomovanejšie časopisy."

Ako veľmi je impact factor dôležitý?

„U nás má hodnotu len to, čo je publikované v časopisoch s najvyšším impact factorom. Každý preto chce poslať prácu do takéhoto časopisu. Keď vám uverejnia napríklad štúdiu v Nature, tak máte impact vyše 20.

Ale keď v AV, tak máte 0,7, čo je samozrejme rozdiel. To vedie k tomu, že u nás sú dve kategórie karentovaných časopisov - zahraničné a domáce.“

To je aj inde?

„Bojujem proti tomu dlhé roky, pretože v USA či Anglicku majú len jeden typ. Keby ich pritom hodnotili podľa toho, čo odpublikovali doma, tak by mali mizerné hodnotenia. Pritom aj naše magazíny sú medzinárodne „impactované“.

Napokon sa tak vedci snažia umiestniť prácu vo vysokoimpactovanom časopise, a ak im to neprijmú, postupne idú nižšie - až to skončí v nízkoimpactovom časopise. Pritom aj my v AV odmietneme asi 60 percent prác."

Viete povedať, ktorý magazín v SAV má najvyšší impact factor?

„Neviem, pretože som nikdy nebol v edičnej komisii, hoci som bol podpredsedom SAV. Určite sú tam magazíny s impact faktorom viac ako jedna, dva."

Je bežné, že za publikovanie štúdie sa platí?

„Áno, je to bežné. Hlavne vo vysokoimpactovaných časopisoch. Ale je to rôzne, v niektorých sa neplatí vôbec, v iných sa platí nízka suma. A niekde platíte len za farebnú dokumentáciu, inde zase za celý článok. Vo väčšine časopisov sa neplatí."

Je ťažké publikovať v magazíne s vysokým impact factorom?

„Je. Musíte mať úžasný, unikátny nápad, ktorý je kvalitné zdokumentovaný a prináša výsledok, ktorý dovtedy nikto nepoznal. To samozrejme vyžaduje prístrojové vybavenie, ktoré sa u nás len dobudováva. Naše pracoviská dosiaľ svojou infraštruktúrou nemohli konkurovať.“

Je to naozaj len v strojoch?

„V špičkových pracoviskách vonku má dobrý vedec aj dvadsať doktorandov, ktorí na neho robia. Keď u nás má vedecký pracovník dvoch alebo troch doktorandov, je už dobrý.

Keď si pritom vyberiete dvadsať špecialistov a rozdelíte im prácu... Dnes nestačí niečo objaviť - napríklad nový vírus. Musíte ho charakterizovať, zanalyzovať. Ukázať trojrozmernú štruktúru, animáciu. A my na takéto tímy nemáme. Zriedkavo sa však objaví aj u nás práca, keď nie v Nature, tak napríklad v Science. A to je potom veľká sláva."

Je to ako vyhrať olympiádu?

„Asi áno, aj keď ja sám som takýto článok nemal a nevyhral som ani olympiádu."

Pomôže to vedcovi v kariére?

„Iste, všimnú si ho ostatní. Pozývajú ho ako renomovaného odborníka na veľké kongresy, kde sa na úvodnej prednáške niekedy zíde aj päť- či pätnásťtisíc ľudí. To je najväčšie vyznamenanie. Aj keď v domácich pomeroch to veľký význam nemá, vedcovi nik plat nezvýši."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pretekári počas chodeckého maratónu na 50 km na OH v Tokiu.

Preteky sme sledovali online.


Sportnet 14 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako sa z protestov stala blokáda hlavného mesta.


a 2 ďalší 5 h