„Vo významných časopisoch platíte za stránku aj tisíc eur,“ hovorí paleontológ Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV. „Naše základné domáce granty by pritom celé nestačili ani na jediný prestížny článok.“
Ako to funguje s publikovaním v zahraničných vedeckých magazínoch? Je ťažké tam publikovať?
„Je mnoho typov zahraničných publikácii. U nás sa hodnotia v zásade len dva typy: recenzované monografie a recenzované indexované (CC – Current Contents) časopisy.
Takýchto časopisov je na svete neuveriteľných 10.804 (z rozšírenejšej databázy ISI), čo ale neznamená, že mať v nich článok je ľahké.
Napríklad študenti si väčšinou veľmi ťažko osvojujú systém práce s dvoma alebo viacerými oponentmi, keď často jednotliví oponenti majú protichodné názory a nájsť kompromis je zložité, najmä keď sú autori článku viacerí.
Podmienkou získania titulu PhD (bývalý kandidát Vied, alebo CSc.) je alebo čoskoro však bude aspoň jedna takáto publikácia. Je pritom demonštratívne, že väčšina našich študentov má po 3 rokoch práce na diplomovej práci a ďalších troch rokoch na doktoráte s jedinou takouto publikáciou problém.“
Prečo?
„V podstate musíte v takejto práci priniesť niečo úplne nové na globálnej úrovni.“
Za uverejnenie štúdie v peer-review časopise sa platí?
„Za práce dostávate honorár len naozaj výnimočne (napríklad v ruských časopisoch). V tých významnejších naopak musíte doplácať. Vo významných časopisoch platíte za stránku aj tisíc eur - naše základné domáce granty by pritom celé nestačili ani na jeden jediný prestížny článok.
Predpokladá sa však, že s takouto publikáciou budete úspešný v zahraničných grantových projektoch a náklady sa Vám vrátia.“
Aký vedecký magazín považujete za dôležitý?
„V podstate sú tri mienkotvorné medziodborové časopisy - Nature, Science a PNAS (americký Proceedings of the National Academy of Sciences, pozn. red.), z ktorých čerpajú námety prakticky všetky denníky. Potom je veľká skupina medziodborových, ale aj špecializovaných časopisov, z ktorých čerpajú informácie len výnimočné denníky.
V mojom odbore je kvalita článku dôležitejšia ako kvalita časopisu, pretože všetky články sú dostupné na internetovej stránke a linky sú rozosielané jednotlivých odborníkom.“
Od čoho závisí takáto kvalita?
„Kvalita záleží predovšetkým od oponentov, ale samozrejme je väčšia pravdepodobnosť, že lepší časopis poskytne lepších - v tomto prípade prísnejších - oponentov. Dôležité ale je, aby bol na články voľný prístup, pretože naše ročné granty by nepokryli ani náklady na prečítanie bežných článkov k jednej téme.“
Máme na Slovensku nejaké odborné či popularizačné magazíny, ktoré sa môžu porovnávať so zahraničím?
„Na Slovensku máme devätnásť takýchto ISI časopisov, ktoré plne konkurujú svetovému priemeru. Už samotný fakt zahrnutia do týchto databáz je v určitom zmysle pocta.
Acta Physica Slovaca je dokonca v celkovom rebríčku medziodborových fyzikálnych časopisov na desiatom mieste a zaraďuje sa medzi svetovú elitu. V časopise Geologica Carpathica, ktorý vydáva náš ústav v spolupráci so zahraničnými akadémiami vychádzajú rovnako práce odborníkov z celého sveta.“
Ale také prestížne ako Nature či Science nie sú.
„Vzhľadom k dokonalému podfinancovaniu celej vedy na Slovensku - a to aj v porovnaní s takzvanými „rozvojovými“ krajinami - je už ich úspech malý zázrak. Ale o víťazení v tejto prvej lige samozrejme reč nemôže byť. Našim šťastím je aj vychádzanie časopisu Quark, ktorý popularizuje vedu u talentovanej mládeže.“
