Ľudská inteligencia nie je vrodená, ale mení sa počas tínedžerských rokov. Európa vyslala do kozmu nielen prvé družice Galilea, ale aj stopla budúce európske lieky. Týždeň vo vede.
Čo sme si všimli
Ľudská hlúposť nie je vrodená. Alebo ak aj áno, tak iba čiastočne. Vedci zistili, že počas tínedžerských rokov môže inteligencia detí nielen klesnúť, ale aj stúpnuť.
Britským neurobiológom sa podarilo priniesť prvý priamy dôkaz o tom, že inteligencia sa môže počas detstva meniť. Výskum asi tridsiatky adolescentov však ukázal nielen zmenu IQ, ale aj drobné premeny v samotnej štruktúre mozgu. +Čítajte viac na Science
Máte malé deti? Nech príliš nepozerajú televíziu. Také je odporúčanie amerického združenia pediatrov.
Tvrdia, že deti do dvoch rokov si nielenže z pozerania televízie nič neodnesú, naopak, sledovanie programov môže spomaliť riadny vývoj reči. +Čítajte viac na Scientific American
Pred takmer päťdesiatimi rokmi zostalo v severnom Tichomorí ani nie 1500 kusov týchto veľrýb. Po zákaze komerčného lovu sa však populácia vráskavcov dlhoplutvých začala spamätávať.
Vedci hovoria, že v tejto oblasti dnes žije zhruba 21-tisíc vráskavcov, čo však neznamená, že treba ich výlov povoliť. +Čítajte viac na Science
O čom sme písali
Môže to byť zásadná rana pre vývoj budúcich liekov na niektoré druhy ochorení. Európsky súdny dvor sa totiž rozhodol zastaviť patenty na postupy, pri ktorých sú zničené ľudské embryá.
To však zahŕňa aj výskum a získavanie embryonálnych kmeňových buniek, ktoré už dnes testujú na liečenie niektorých druhov slepoty či ochrnutia. +Čítajte viac
Európa chce svoj vlastný navigačný systém. Prvý raz tak ruská nosná raketa Sojuz opustila bývalé sovietske územie a vydala sa na západ.
Vo Francúzskej Guyane na ňu pripevnili prvé dve - testovacie - družice budúceho európskeho systému Galileo, ktorý má byť presnejší ako americké GPS. +Čítajte viac
Väčšina chrípkových vírusov pochádza z Číny. A tieto malé potvory, ktoré možno ani nie sú konvenčne živé, sa museli naučiť ako-tak nezabíjať bunky - svojich hostiteľov.
Aj o podobných veciach nám rozprával ďalší šikovný slovenský vedec, virológ Fedor Čiampor. +Čítajte viac a pozrite si video
Po niekoľkých mesiacoch výziev sme nakoniec urobili prvý predvýber, potom sme si v redakcii trochu zakričali a nakoniec vybrali najkrajšie z vašich fotografií na tému „LETO vo vede alebo prírode".
Začnite teraz fotiť jeseň, budeme v projekte a výslednej fotogalérii pokračovať. +Pozrite si galériu
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.