Nočný Dallas je dobrým dôkazom tvrdenia vedcov, že veľké mestá produkujú dodatočné teplo.
FOTO - ARCHÍV
Už dlhší čas sa napríklad vie, že veľké mestá majú odlišnú klímu ako ich okolie. Americkí vedci z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) pomocou družicových meraní prvýkrát dokázali, že na území veľkých miest a v priľahlých oblastiach ležiacich v smere prevládajúcich vetrov aj viac prší.
J. Marshall Shepherd a jeho kolegovia z Goddardovho centra vesmírnych letov v Pasadene použili na merania zrážkový radar na palube družice Tropical Rainfall Measuring Mission (TRMM). Tento radar môže sledovať naraz viaceré mestá po celej zemeguli.
V sledovaných miestách na juhu USA (Atlanta, Dallas, San Antonio a Nashville) zaznamenala družica zreteľné teplotné rozdiely medzi nimi a ich okolím, ktoré podporujú tvorbu oblakov a môžu mať vplyv na celkový ráz počasia. „Mestá sú spravidla o 0,56-5,6 stupňa Celzia teplejšie ako predmestia a vidiecke regióny. Dodatočné teplo môže zmeniť a destabilizovať cirkuláciu vzduchu okolo miest,“ povedal Shepherd.
Túto domnienku potvrdili družicové merania objemu zrážok. Okolia miest ležiace v smere prevládajúcich vetrov mali priemerné mesačné hodnoty zrážok o 28 percent vyššie ako tie na záveternej strane – a to ešte vo vzdialenostiach 30-60 kilometrov od mesta. Niektoré mestá „darovali“ svojmu okoliu až o 51 percent zrážok viac. Podľa vedcov je tento efekt vedľajším účinkom skutočnosti, že mestá produkujú dodatočné teplo. Najmä v teplejších mesiacoch sa menia cirkulácie vzdušných más a intenzívnejšie sa tvorí oblačnosť. Za určitých podmienok sa môžu tieto oblaky zmeniť na zrážkové alebo dokonca búrkové. Pri tomto procese hrá dôležitú úlohu aj reliéf každého mesta.
