Výskumný tím na University of New York (UNY) v Stony Brook vytvoril v laboratóriu vírus obrny. Oficiálna vedecká publikácia vyšla v renomovanom odbornom interdisciplinárnom časopise Science.
„Nepovedal by som, že som vytvoril život v skúmavke, vytvorili sme v skúmavke skôr chemikáliu, ktorá sa po jej umiestnení v bunkách začne správať ako živá hmota“, povedal pre BBC šéf výskumného tímu Dr. Eckard Wimmer.
Ako uviedol Wimmer ďalej, patrí k skupine biológov, ktorí veria, že vírus nie je živý organizmus ako napríklad baktéria, rastlina alebo človek, ale je len chemikáliou. Základnou genetickou jednotkou stvoreného vírusu obrny totiž nie je DNA (deoxyribonukleová kyselina) tak ako v živých organizmoch, ale RNA (ribonukleová kyselina).
Čo je teda vírus: najjednoduchšia forma živej hmoty, alebo najdokonalejšia forma neživej? Je to vec pohľadu.
Teroristom zrejme neposlúži
Ako zvyčajne, ihneď po oznámení vytvorenia umelého vírusu obrny sa na hlavy vedcov zniesla silná vlna kritiky. 11. september 2001 zostal zapísaný nielen v pamäti Američanov a preto otázkou dňa je možné zneužitie laboratórne vytvorených (alebo stvorených) vírusov na teroristické ciele. Tím UNY však tvrdí, že na svete je len zopár ľudí, ktorí sú takéhoto experimentu schopní. Zatiaľ.
Genetické informácie o víruse obrny už dnes podľa kritikov nie je nemožné zohnať, trebárs aj na internetových stránkach svetových laboratórií a vedeckých ústavov. Vírus obrny zo Stony Brooks totiž bol celkom „vitálny“ a bez problémov usmrtil pokusnú myš.
„Naším experimentom sme chceli ukázať, že takúto vec už dnes je možné urobiť, že je už realitou“, hovorí v Science E. Wimmer.
K otázke zneužitia umelo vyrobených vírusov ešte treba poznamenať, že teroristi majú v súčasnosti množstvo „hotových“, prirodzených mikroorganizmov (napr. vírus Ebola). Preto je nepravdepodobné, že by teroristickí vodcovia vynakladali obrovské finančné prostriedky na taký neistý projekt, ako je výroba umelého vírusu. Navyše, ľahko prístupnou a pomerne účinnou „alternatívou“ je rádioaktívny materiál, tak prečo neisté vírusy, ktoré by sa mohli vymknúť kontrole aj samotným tvorcom?
Mikrobiálny nákladiak proti rakovine?
Vírusy nemajú vlastnú látkovú výmenu. Po napadnutí prinútia hostiteľskú bunku produkovať molekulárne látky, ktoré vírus potrebuje. Bunka prestáva produkovať to, čo je pre správnu funkciu organizmu potrebné a dochádza k poruche činnosti alebo odumretiu jednotlivých orgánov. Vírus sa šíri v organizme ďalej, prenáša sa na ďalšie podobné organizmy. A tak vírus vo veľkom „vyrába“ nákazy, epidémie alebo pandémie (napr. HIV).
Umelý vírus však nemusí byť len tichým zabijakom. Naopak, možno to budú práve špeciálne nadizajnované umelé vírusy, ktoré zbavia svet smrteľných chorôb. Snahou molekulárnych biológov a genetických inžinierov je vyrobiť umelý vírus, prípadne prispôsobiť prirodzený vírus tak, aby bol schopný do poškodeného organizmu dopraviť látky potrebné na jeho opravu (liečenie).
Vírus po vniknutí do organizmu sám vyhľadá cieľovú bunku, vstúpi do nej a uloží do bunky na vopred stanovené miesto v DNA svoj génový „náklad“, ktorý so sebou vezie.
Že je to priveľmi zložitá úloha? Veď prirodzené vírusy to robia už milióny rokov vcelku bez námahy; vírus chrípky, ktorý napadá imunitný systém, či obávaný vírus hepatitídy B, ktorý napadá pečeň. Vo svojich vonkajších stenách majú všetky bunky živých organizmov (vrátane ľudského tela) tzv. receptorické molekuly. Pritom každý receptor má špeciálny, pomerne zložitý tvar, ktorý je nastavený na rozpoznávanie tej-ktorej molekuly t.j. každý receptor (akýsi molekulárny vrátnik) rozpoznáva „tú svoju“ molekulu. Vírus sa do bunky dostáva tak, že sa „predstaví“ tým tvarom, ktorý príslušná molekula rozozná. Pokiaľ vírus nemá ten správny tvar, cez bunkovú stenu neprenikne. Technológia dopravy umelých „liečivých“ vírusov do cieľových buniek spočíva v tom, že po vstreknutí látky obsahujúcej tento vírus sa tieto „túlajú“ po tele krvným obehom, kým nenájdu tú správnu bunku, na povrch ktorej sa naviažu.
Ak by takéto vírusové „nákladiaky“ boli schopné dopraviť potrebnú látku – napríklad „samovražedný gén“ do rakovinových buniek mohlo by to znamenať koniec azda najobávanejšej choroby súčasnosti. Možností aplikácie tejto techniky liečby je však omnoho viac.
O niekoľko rokov aj baktéria
Wimmerovmu tímu sa podaril možno prvý krok k uskutočneniu odvekého golemovského sna – vytvoreniu umelého života. Po primitívnom víruse obrny budú zrejme nasledovať vírusy zložitejšie. Je veľmi pravdepodobné, že o niekoľko rokov sa v laboratórnej skúmavke „narodí“ prvá skutočne živá bytosť – baktéria. Baktéria, ktorá možno bude schopná zničiť svet, ale aj baktéria, ktorá bude schopná sama produkovať účinné lieky. Cesta k takýmto organizmom však nie je ľahká. Na syntetizovanie molekuly RNA vírusu obrny, ktorá má zhruba 7000 „písmen“, už súčasné laboratória stačia. Na syntetizovanie oveľa zložitejších „molekúl života“ DNA však ešte treba počkať.
„Vírus“ znamená „jed“. Príroda ho však počas miliónov rokov evolúcie nevybavila deštruktívnymi vlastnosťami s nejakými diabolskými, úkrutníckymi úmyslami. Je naprogramovaný na to, aby prežil a rozmnožil sa. Podobný evolučný program máme v sebe aj my sami. Je rafinovaný a dokonalý, podobne ako my.
Autor: MICHAL ŠERŠEŇ
