Ľadovce na Aljaške sa roztápajú oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. FOTO - ARCHÍV
indície podľa neho ukazujú na zmenu podnebia, na určenie presnej príčiny topenia ľadovcov však budú treba ďalšie štúdie.
Podľa Marka Meiera, glaciológa z Coloradskej univerzity, je Arendtova štúdia ďalším krokom na ceste k pochopeniu globálnej klímy. Potvrdila hypotézu, že aljašské ľadovce prispievajú k vzostupu morskej hladiny viac, ako sme si doteraz mysleli.
„Grónsko produkuje menej vody z topiaceho sa snehu ako tieto ľadovce. Je síce oveľa väčšie, ale aj chladnejšie,“ konštatoval Meier.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) v tejto súvislosti oznámil, že tohtoročný jún bol v globálnom meradle druhý najteplejší od roku 1880. Priemerná teplota bola 0,5 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom. Najteplejší jún od začiatku meraní sme zažili v roku 1998, keď teploty ovplyvňoval fenomén El Niňo. Jún bol najteplejší vo väčšine Európy, v niektorých oblastiach USA a východnej Ázie. Na starom kontinente boli zároveň zaznamenané nadpriemerné zrážky. USA trápilo sucho a málo zrážok. Koncom júna trpelo 36 percent územia Spojených štátov silným až extrémnym suchom. (tasr)
