Po mesiaci hrozí dopad ďalšieho satelitu. Tento je nebezpečnejší než jeho americký predchodca, pretože sa rozpadne na tridsať kúskov vrátane poltonového zrkadla.
BERLÍN, BRATISLAVA. Pomáhal nám pochopiť vzdialené objekty kozmu. Preskúmal desaťtisíce hviezd a objavil, že aj kométy vyžarujú isté röntgenové žiarenie.
Teraz nemecký satelit ROSAT padá späť na planétu. Nik nevie presne, kam dopadne, teoreticky by mohol cez víkend zasiahnuť aj Slovensko.
Ani nie pred mesiacom dopadol v Tichomorí americký satelit UARS, ktorý študoval atmosféru. Nemecký satelit je síce menší a ľahší, no podľa odborníkov nebezpečnejší. Pravdepodobnosť, že niekoho na zemi zasiahne, je teraz vyššia, ako bola v prípade americkej družice.
Nebezpečné zrkadlo
Nemecké centrum pre vzdušné a vesmírne lety (DLR) odhaduje, že viac ako desaťročie nefunkčný satelit vstúpi do atmosféry Zeme niekedy medzi piatkom a pondelkom. Presnejšie to vedci určiť nedokážu, keďže satelit nemá vlastný pohon a jeho „zostup“ riadi len gravitácia našej planéty a výkyvy v slnečnej aktivite.
Do atmosféry vletí rýchlosťou zhruba 28-tisíc kilometrov za hodinu a začne sa rozpadávať. Odborníci odhadujú, že z takmer dvaapoltonového zariadenia zostane tridsať kúskov. Najväčším problémom je takmer poltonové zrkadlo. To prechod atmosférou prežije, zostrojili ho totiž tak, aby vydržalo aj extrémne teploty.
„Nikdy sme nenašli satelit po tom, ako sa vrátil späť na Zem,“ hovorí pre Deutsche Welle Andreas Schütz, hovorca DLR. „Takže nevieme presne povedať, čo sa deje, keď sa vracajú. Tiež je tu asi dvadsaťpercentná šanca, že sa mýlime v čase dopadu.“
Satelit po vstupe do atmosféry spomalí za desať minút asi na štyristo kilometrov za hodinu. „Zahreje sa na dvetisíc stupňov a všetko, čo môže zhorieť, zhorí,“ zdôrazňuje Schütz.
Zásah má 1:2000
Vedci odhadujú, že ROSAT pravdepodobne dopadne niekde do mora. Predpoveď však znie, že sa tak môže stať kdekoľvek medzi 53. stupňom severnej a južnej zemepisnej šírky.
Pravdepodobnosť, že zvyšky satelitu môžu zasiahnuť niektorého človeka na planéte, je asi jedna ku dvom tisícom. V prípade amerického satelitu UARS z minulého mesiaca to bolo 1:3200.
Čo je ROSAT?
Nemecký satelit ako prvý zmapoval oblohu v röntgenovom žiarení. Objavil aj röntgenové žiarenie komét.
BRATISLAVA. Stal sa prvým röntgenovým vesmírnym ďalekohľadom, ktorý zmapoval celú oblohu. Stihol to za polrok a potom sa pozrel na tisícky zdrojov žiarenia. Objavil, že aj kométy vyžarujú v takomto spektre, lepšie sa pozrel na čierne diery v stredoch galaxií. Pozoroval supernovy aj binárne či neutrónové hviezdy.
Misia, ktorá mala pôvodne trvať iba rok a pol s predĺžením na päť rokov, sa napokon predĺžila na takmer osem rokov. V apríli 1998 však zlyhal systém, ktorý umožňoval teleskop nasmerovať na zdroj žiarenia.
Podarilo sa ho opraviť, no družica sa už nedala dobre riadiť. Neskôr sa poškodil aj snímač s vysokým rozlíšením. To viedlo k ukončeniu misie vo februári v roku 1999.
Tomáš Prokopčák
