LUXEMBURG, BRATISLAVA. Niektoré druhy slepoty, Parkinsonova či Alzheimerova choroba, ochrnutie, ktoré vás pripútalo na invalidný vozík.
Mohli by ich vyliečiť budúce generácie liekov či medicínskych postupov, ktoré sú založené na embryonálnych kmeňových bunkách. Európa však nemusí podobné lieky nikdy vyvinúť a ľudia ostanú odkázaní len na prípravky zo Spojených štátov či z Japonska.
Taký je dôsledok utorňajšieho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Zakázal patenty na postupy, ktoré zahŕňajú odobratie kmeňových buniek z embryí, pri ktorých sa tieto embryá zničia. Nezakázal síce výskum, ale znemožnil jeho posun do štádia skutočných liekov.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Zázračné bunky
Embryonálne kmeňové bunky sú bunky, z ktorých sa môžu vytvoriť akékoľvek iné bunky a tkanivá. Mohli by tak dokázať zregenerovať poškodené časti tela.
Etickým problémom však je, že pochádzajú z takzvaných blastocýst, ktoré vznikajú zhruba päť dní po oplodnení vajíčka spermiou. Celú štruktúru v tom čase tvorí asi sto buniek, pričom pri získavaní takýchto kmeňových buniek sa protoembryo zničí.
„Týmto rozhodnutím súd zruinoval veľa rokov intenzívneho výskumu,“ komentuje rozhodnutie pre Reuters nemecký neurobiológ Oliver Brüstle.
Práve on si v roku 1997 patentoval metódu, ako z embryonálnych kmeňových buniek získať nervové bunky. Jeho patent vtedy napadla organizácia Greenpeace a nemecké súdy sa neskôr obrátili na Európsky súdny dvor.
„Teraz to znamená, že európski výskumníci môžu tieto veci pripravovať, no ovocie ich práce budú zbierať v Spojených štátoch či v Ázii,“ dodáva Brüstle.
Žiadna farmaceutická firma v Európe si totiž nemôže lieky či medicínske postupy patentovať a predávať ich vo forme liekov.
Človek verzus vajíčko
„Súd povedal, že etika má prednosť pred komerčnými záujmami,“ povedal o rozhodnutí súdu Christoph Then z organizácie Greenpeace.
Európsky súdny dvor však zašiel ešte ďalej. Vo svojom rozsudku tvrdí, že „ľudské embryo predstavuje každé ľudské vajíčko od štádia oplodnenia".
Platí to dokonca aj v prípade, ak vajíčko nie je oplodnené, no vďaka moderným postupom do neho bolo „implantované bunkové jadro zo zrelej ľudskej bunky" alebo bolo „stimulované k deleniu a ďalšiemu vývoju".
Čestmír Altaner: U nás hrozí väzenie
„Na Slovensku by ste za podobný výskum mohli dostať do väzenia,“ hovorí o výskume embryonálnych kmeňových buniek experimentálny onkológ Čestmír Altaner. Sám skúma dospelé kmeňové bunky.
Je výskum embryonálnych kmeňových buniek dôležitý?
„Treba si uvedomiť, že jestvujú nielen embryonálne bunky, ale aj dospelé kmeňové bunky. To sú také, ktoré má v sebe každý človek a ktoré sa starajú o údržbu opotrebovaných a poškodených tkanív. Tieto dospelé bunky majú praktický význam pre regeneračnú medicínu aj pre liečbu chorých. V tejto oblasti beží veľmi intenzívny výskum a robia sa klinické štúdie."
To ale nie sú embryonálne kmeňové bunky.
„Embryonálne bunky mali svoj význam, pretože vďaka nim vôbec vieme, že jestvuje čosi ako kmeňové bunky. A vďaka tomu sa objavili aj podobné dospelé bunky."
Je rozhodnutie Európskeho súdneho dvora správne?
„Ja osobne som vždy bol proti podobnému patentovaniu. Nemyslím si, že si niekto môže patentovať niečo, čo v mojom tele koluje."
Súd ale nerozhodol, že sa nesmú patentovať embryá. Rozhodol, že patentovať sa nesmie použitie a manipulácia s ľudskými embryami na vedecké účely.
„Embryonálne bunky už na svojom význame stratili tým, že sa zistilo, že určitou manipuláciou sa dá získať bunky podobné embryonálnym zo somatických buniek.
Tento veľký objav urobili len pred pár rokmi. Dnes sa už dajú pripravovať bez použitia genetických manipulácii, dá sa teda od človeka získať a pripraviť bunky, ktoré sú embryonálnym podobné, a potom ich použiť na prípadné opravy. Je to navyše náhrada dospelými kmeňovými bunkami bez etických problémov."
A tie dokážu rovnako dobre liečiť choroby ako embryonálne kmeňové bunky?
„Keď sa embryonálna bunka drží v kultúre, často sa zmení na teratóm, na nádor zárodočnej bunky. Osobne navyše neviem o žiadnom veľmi úspešnom a legálnom pokuse o liečbu embryonálnymi bunkami.
Všetky dôkazy doteraz tiež ukazujú, že indukované bunky asi dokážu nahradiť embryonálne. Lenže to „asi" je dôležité. Vo vede a obzvlášť v biológii nie je nič stopercentné, tri, štyri roky sú málo, pretože nevieme, aké to bude mať dôsledky o desať rokov. Neviem preto s istotou povedať, že indukované vedia nahradiť embryonálne. "
Aká je situácia s embryonálnymi kmeňovými bunkami na Slovensku?
„Na Slovensku sú takéto pokusy zakázané a môže sa za to ísť do väzenia."
Tomáš Prokopčák
