Život by mohol vzniknúť aj inde v slnečnej sústave

Pluto má oceán, na Venuši sa rozprestiera ozónová vrstva. Sféra slnečnej sústavy, kde by sme mohli nájsť život, sa rozširuje.

Nepokojný povrch Venuše v predstave umelca. Vzniká tu oxid uhličitý, ktorý slnečné žiarenie rozkladá na molekuly kyslíka, z ktorých sa tvorí ozón.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – ESA, AOES MEDIALAB)



Osamelosť, či už osobná, alebo vesmírna, zjavne nie je nič, s čím by sa nám žilo ľahko. Preto vedci tak usilovne skúmajú aj tie najmenšie prejavy podobných javov, aké poznáme tu, na Zemi. Keď je ťažké hľadať ich teleskopmi, musia postačiť odhady, výpočty a nádej, že to všetko nie je zbytočné.

Voda je základným predpokladom života. Možno tečie aj pod povrchom zmrznutej trpasličej planéty Pluto.

Prekvapenie pod zmrznutým povrchom?

Na povrchu Pluta síce vládne ešte väčší mráz ako na jeho mesiaci Chárone, okolo -230 °C, no vnútri je zrejme dosť tepla, ktoré by dokázalo hlboko pod ľadovou kôrou vytvoriť oceán.

S touto myšlienkou prišli Guillaume Robuchon a Francis Nimmo z Kalifornskej univerzity.

Existencia oceánu pod povrchom Pluta závisí podľa vedcov od dvoch parametrov. Prvým je množstvo rádioaktívneho draslíka v kamennom jadre, druhou je rýchlosť pohybu vrstvy ľadu nad ním.

Kamenné jadro Pluta tvorí asi dve pätiny jeho objemu. Ak obsahuje aspoň 75 atómov rádioaktívneho draslíka 40 na miliardu iných častíc, rozpad tohto prvku môže produkovať dostatok tepla na roztopenie vrstvy ľadu, obsahujúcej zmes dusíka a vody.

„Jadro Pluta by mohlo obsahovať nielen toto odhadované množstvo, ale možno ešte viac rádioaktívneho draslíka," súhlasil s kolegami William McKinnom z Washingtonskej univerzity v St. Louis.

Veď naša Zem, ktorá sa sformovala bližšie k Slnku, a teda s ešte menším množstvom prchavých látok, má vo svojom jadre minimálne desaťnásobne viac draslíka.

Tento tepelný zdroj by sám osebe na vytvorenie a udržanie tekutého oceánu nestačil. Ak by sa ľadovec na povrchu pohyboval príliš rýchlo, teplo by stratilo svoju silu skôr, než by stačilo ľad roztopiť.

Pri pomalom pohybe ľadovcovej vrstvy - oveľa pomalšom ako v našej Antarktíde - by však 165 kilometrov vysoký ľadovec poskytol dostatočnú izoláciu na udržanie tepla vnútri planéty a na vytvorenie oceánu približne rovnakej hĺbky.

Múdrejší budeme v roku 2015, keď okolo Pluta preletí sonda NASA New Horizons a dodá na Zem detailné snímky jeho tvaru, z ktorých vedci dokážu zistiť viac aj o zložení jadra a prípadnej vode nad ním.

V každom prípade treba súhlasiť s Alanom Sternom, vedúcim vedeckej misie New Horizons, ktorý povedal: „Myšlienka, že aj trpasličie planéty môžu mať biologický potenciál, je veľmi vzrušujúca.“

Nemal na mysli iba Pluto, ale aj ďalšie objekty vo vonkajšej časti slnečnej sústavy, ktorá by sa mohla stať ďalšou oblasťou zrelou na výskum potenciálneho života.

Sonda Venus Expres pri Venuši v predstave umelca. ILUSTRÁCIA – ESA, NASA

Na Zemi chráni život

Pozoruhodnou novinkou je aj objav sondy Venus Express, že vo vysokých vrstvách atmosféry Venuše sa nachádza vrstva ozónu. Ozón je molekula zložená z troch atómov kyslíka.

V atmosfére vzniká vtedy, keď slnečné žiarenie rozkladá molekuly oxidu uhličitého, čím uvoľňuje atómy kyslíka. Atmosférické prúdy vynesú tieto molekuly na nočnú pologuľu planéty, kde môžu vytvárať ozón.

„Objav ozónu je pre nás nástrojom na pochopenie chemických vlastností atmosféry Venuše," povedal Franck Montmessin z Laboratória výskumu atmosféry v Milieux, vedúci objaviteľského tímu.

Doteraz sa ozón našiel iba v atmosfére Zeme a Marsu. Na Zemi pohlcuje škodlivé ultrafialové žiarenie zo Slnka, čím chráni všetko živé.

V zemskej atmosfére sa začalo množstvo kyslíka a následne i ozónu zvyšovať z nie celkom objasnených príčin pred 2,4 miliardy rokov. Dôležitú úlohu však zjavne zohrali mikroorganizmy, ktoré vylučovali kyslík ako odpad. Spolu s rastlinami tak začali pridávať do atmosféry kyslík a ozón.

Niektorí astrobiológovia sa nazdávajú, že prítomnosť oxidu uhličitého, kyslíka a ozónu v atmosfére môže byť jedným z kritérií, ktoré by podporovalo možnú prítomnosť života na vzdialených planétach.

V prípade Venuše aj Marsu sa síce atmosférický ozón s prítomnosťou života nespája, no štúdium a porovnanie ozónovej vrstvy na týchto planétach pomôže astronómom zlepšiť metódy hľadania prejavov života na iných planétach.

Hlavný zdroj: New Scientist, www. astro.cz

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kiska je bližšie k tomu, že bude vyberať zo straníkov aj šéfa Ústavného súdu

Prezident v najbližších mesiacoch obmení celý Ústavný súd. Súčasné dianie by malo byť podľa odborníkov mementom, čo by sa nemalo opakovať.

Neprehliadnite tiež

Teoretická astrofyzika dosiahla triumf, našli kilonovu

Ďalekohľady zachytili prvý optický náprotivok zdroja gravitačných vĺn. Výsledkom splynutia dvojice neutrónových hviezd je kilonova.

Fyzici objavili novú formu hmoty, jej základom je prázdno

Excitonium po prvýkrát teoreticky opísali pred päťdesiatimi rokmi. Teraz potvrdili, že existuje.

Chcú zistiť, či medzihviezdny asteroid neposlali mimozemšťania

Ak asteroid vysiela signály, výsledky by mohli mať už do niekoľkých dní.

OBJEKTÍV

Hudobník má protézu namiesto ruky. Dokáže s ňou hrať na piano

Protéza využíva ultrazvuk, ktorým prenáša svalové zášklby do pohybu umelých prstov.

Múdre selfie a komix z videa. Google ukázal nové fotoaplikácie

Aplikácie s najnovšími technológiami stiahnete do Androidu aj iOS.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  1. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  4. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  5. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  6. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  7. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  8. Accessible Urban Living
  9. RPSP – A good intention ruined by execution
  10. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 6 643
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 261
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 342
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 251
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 234
  6. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 232
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 982
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 809
  9. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 1 789
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 579