Aby sme to aplikovali na Warhammer z ďalekej budúcnosti (skutočne ďalekej, ono tá číslovka v názve predstavuje rok, takže si niekto môže pomyslieť, že tvorca sa pri vymýšľaní sekol o jednu nulu...), uveďme si len zopár príkladov: real-time stratégia (séria Dawn of War), ťahová stratégia (Chaos Gate, Rites of War) alebo strieľačka z vlastného pohľadu (Fire Warrior). Chýba nám tu už len akčná hra videná spoza hlavného protagonistu, a to sa mení príchodom Warhammer 40.000: Space Marine od Relic Entertainment. A môžete vziať jed na to, že to je zárez riadne hlboký a bolestivý, no tentoraz sme trpeli radi.
Výber Relic Entertainment nie je až tak prekvapujúci, hoci ich portfólio vynikajúcich titulov je čisto strategické. Skvelý Homeworld, vynikajúce Company of Heroes a aby sa kruh uzavrel, tak už spomínané Dawn of War. A práve preto, že nám títo kanadskí vývojári majú bohaté skúsenosti s týmto svetom, sa im podarilo to najdôležitejšie: zachytiť svojskú atmosféru celého Warhammeru 40.000. Za to im rozhodne patrí chlapské potľapkanie po pleci a pusa na čelo. Space Marine vás odrovná hneď na začiatku a drží sa až do samotného finále. Samozrejme musíte tento svet aspoň čiastočne akceptovať a potom vás priam gotická atmosféra futuristickej apokalypsy v Space Marine skutočne chytí za srdce. Trojica ultramariňákov sa na čele s kapitánom Titusom, ktorého ovládate, zúčastní výsadku na industriálnu planétu Forge World. Za Cisára tentoraz budeme musieť udržať tajnú zbraň v správnych rukách a nedovoliť hordám Orkov, aby sa k nej dostali. No ako to už býva, napokon na dvere zaklope i Chaos, zradcovia paktujúci s démonmi, ktorým tak trochu otvoríte dvere, ale túto story dokážete predvídať a udrží vás pri hraní.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Napriek pomerne stroho načrtnutej zápletke - ono príbeh nie je zas žiadny Dan Simmons, má jednoduché a dobre čitateľné napredovanie - má dej svojim spôsobom okolo seba zaujímavú auru. Ultramariňáci sú chlapi v ohromujúcich brneniach, pri behu sa pod ich nohami otriasa zem a nelenia vytiahnuť obdobu motorovej píly a rozseknú orka na dve polovice. Krvavý kúpeľ začína okamžite, hra vás doslova vyhodí do akcie. Pristanete na jednom z lietadiel, kde musíte vyradiť z činnosti obrovský kanón a verte, že i na takom korábe sa nájde niekoľko nechutných Orkov, z ktorých spravíte niekoľko mŕtvych Orkov. Na prvý pohľad pripomína Space Marine dnes už pomaly kultovú akciu Gears of War, ktorá ako prvá prišla zo systémom “pohľad spoza hrdinu, ktorý po všetko strieľa a keď je zle, ukryje sa za prekážku”. Teda až na to, že v Space Marine neexistuje cover systém, takže sa za rozmiestnené prekážky neukryjete, od ultramariňáka by to i vyzeralo zbabelo a ktovie, či si vôbec v tých gigantických brneniach môže Titus čupnúť. Na druhú stranu pocítite tú ohromujúcu veľkosť, silu a oddanosť hrdinov, ktorí sa prebíjajú desiatkami až stovkami nepriateľov, len aby zachránili planétu.
To, že sa nemôžete kryť, však ešte nie je úplne všetko. Titusa chráni brnenie, ktoré sa po čase automaticky nabíja, no zdravie odčerpávané po znížení ochranného štítu na nulu už po boji len tak nerastie. Návrat k staršiemu hernému systému možno prekvapí, ale prinúti vás správať sa obozretne a využívať bohatú škálu útokov. Okrem toho, že pri sebe môžete niesť v jeden moment len štvoricu zbraní, sa budete často predierať davmi kontaktnými útokmi. Motopíla je krásny kúsok a užijete si s ňou mnoho zábavy, no obrovská sekera a ešte väčšie kladivo robí v radoch nepriateľa neuveriteľnú paseku. Z granátov sa protivníci radujú tak, že vyskakujú do vzduchu niekoľko metrov. A verte, že pri týchto orgiách potečú potoky krvi. Všetko to dokonale podtrhujú špeciálne útoky, ktoré môžete vykonávať po omráčení nepriateľa. Nielenže protivník ponížene zomrie v lahodne morbídnej animácii, ale sa vám i doplní zdravie. Neskôr získate schopnosť zúrivosti, kedy sú vaše útoky niekoľkonásobne silnejšie a vtedy sa vám zdravie dopĺňa automaticky. Ultramariňáci lekárničky predsa nepoužívajú.
Samotné hranie teda vyzerá tak, že bežíte koridorom jedinou možnou cestou a mlátite a strieľate po všetkom, čo sa na obrazovke mihne. Žiadne RPG prkvy nečakajte, nič si nevylepšujete, Space Marine je jednoducho číra akcia, v ktorej sa ani na chvíľu nezastavíte. Vlastne ani nemáte prečo, no tento spôsob hrania sa neskôr podpisuje na klesajúcej krivke hrateľnosti. Jednotlivé herné systémy odhalíte poľahky, samozrejme si ich aj náležite užívate a ste riadne zapatlaní od krvi, no úsmev na tvári prezrádza, že sa bavíte. Lenže po dvoch hodinách vykonávania podobných úkonov začne tento masaker pripomínať dokola hrajúcu platňu. Je to mierna výčitka napriek tomu, že sa vývojári snažili meniť v rámci možností prostredie, postupná monotónnosť ostáva. Otupne sa brodíte nepriateľskými telami, raz za čas nastane horúcejšia chvíľa, pri ktorej však často netušíte, kde vám hlava stojí. Zbytočné reštarty vznikajú len preto, že je okolo vás tridsať potvoriek a sami seba nevidíte, nie aby ste sa adekvátne bránili. Nedostatkom munície sme netrpeli, zbiera sa v na to určených miestach, bedničkách alebo zbrojniciach.
Dizajn jednotlivých lokácií vás spočiatku bude fascinovať a stane sa tak vždy prechodom na nové miesto, no prostredie trpí nepríjemným neduhom opakovania. Síce navštívite miesta zaujímavé a je jedno, či ide o exteriéry alebo chladné interiéry tovární, podzemia, rozbúraných budov či laboratórií. Všetko na vás dýchne svojou atmosférou a kolená sa vám podlomia pod ťarchou márnosti. Stovky rokov budovaná spoločnosť sa ocitá v troskách, mnoho nevinných životov vyhaslo. Zaujme vás samotná architektúra, nie detaily, pretože Relic zrejme trpí svojim pôvodným zameraním na stratégie a objektov či drobností (plagáty na stenách a pod.) sa nedočkáte, respektíve v minimálnej miere. Spočiatku vám to chýbať nebude, no prázdnota sa napriek fascinujúcemu chladu z prostredia o sebe dá vedieť. Keby sme nedostali v niektorých prípadoch nápovedu, ku ktorým dverám alebo kam sa máme postaviť, aby sme mohli napredovať, ani by sme to nezistili a blúdili by sme v úrovni vytvorenej podľa opakujúcej sa schémy. Berieme to ako menšie zaváhanie v akčnom žánri neskúsených vývojárov.
Technické spracovanie musíme hodnotiť kladne. Phoenix Engine vychádzajúci z enginu použitom v Darksiders ukazuje svoje klady: dokáže vymodelovať interiéry i exteriéry, no chcelo by to pridať viac objektov na obrazovke, inak pôsobí pusto. Nemôžeme však povedať krivé slovo na detailnosť textúr alebo grafické efekty. Animácie pohybov nám prišli adekvátne “veľkej” hre, no ultramariňáci zas toho mnoho nedokážu. Trochu viac sme čakali od časticových efektov. Krv síce strieka až romanticky ľúbezne, dymom sme sa brodili, no ak je Titus vybavenými tryskami, ktoré mu umožnia na krátky čas vzlietnuť a vďaka špeciálnej schopnosti takmer strmhlavo zaútočiť, výsledný efekt menšieho armageddonu po dopade je pri spomalenom čase pomerne skromný. Na Space Marine sa však budete pozerať radi, o tom žiadna, užijete si hlavne industriálnu surovosť Warhammeru. Zvukovo nemáme námietky, počas boja je to už tradične riadny huriavk, Orkovia sa na vás valia s bojovými pokrikmi, takže si uši oddýchnu len pri prechádzkach s hrdinom. A vtedy si užívate dupotanie nôh prázdnymi priestormi. Až z toho zamrazí. Hudba? Ako vždy. Teda ako vždy pri hrách od Relicu. Je to niečo famózne, vynikajúce, úžasné a príjemné. Orchestrálny soundtrack s chorálmi je presne tým druhom hudobného sprievodu, ktorý sa do brutálnej akcie hodí. Navyše sa jednotlivé skladby nehlásia o slovo len počas boja a o to je atmosféra bohatšia.
Zastavíme sa i pri multiplayeri. Ten na prvý pohľad môže pôsobiť pri približne 8 hodín trvajúcej kampani ako zbytočný prívesok, no bola by škoda ho ignorovať. Oproti príbehu, kde sa umelá inteligencia nepriateľov prejavuje podobne ako v krčme štvrtej cenovej okolo záverečnej, tu totiž okúsite tuhosť celého konceptu. Zameranie na tri triedy je pre niekoho možno nedostačujúce, no ide o odlišné charaktery, ktoré si navyše sami vybavujete odomknutým vercajkom, nechýbajú ani perky. Levelovanie je klasické, body dostávate za zabitia, asistencie ale napríklad i plnenie úloh. Máp je len za hrsť, no páčili sa nám pre ich rozvrstvenie, nejedná sa o ploché prostredie, útok môže prísť odkiaľkoľvek a verte, že hráči s tryskami to skutočne vedia. Bojuje sa zbraňami na blízko, skáče zo vzduchu, používajú motopíly, jednoducho je to riadna mela. A to máte k dispozícii len dva tímové módy: Anihilácia (Team Deathmatch) a Boj o územie (klasické držanie bodov na mape, za čo získavate body a vyhráva ten, kto ich má na konci určitý počet). Je to zábava pre neuveriteľný spád a vynikajúce je, že sa nemusíte vôbec hnať do centra diania a ste taktiež ohodnotení bodmi napr. za udržanie územia a podobne. Síce miniatúrna, avšak poctivá zábava.
Už len zo samotného žánru cítiť, že Space Marine chce otvoriť svet Warhammeru 40.000 dokorán aj konzolistom, no neznamená to, že by bolo ovládanie pre PC verziu sprasené. Iste, gamepad je gamepad, no v Relicu veľmi dobre vedia, čo dokáže myš a využívate ju naplno. Zároveň sa pripravte, že druhou rukou budete behať po klávesnici až hrôza. Zoom so zbraňou si vyžaduje špeciálne tlačidlo, taktiež hádzanie granátov, nabíjanie zbrane, beh, používanie trysiek, aktivovanie zúrivosti, omráčenie postavy a taktiež efektný kill. Plus pohyb hrdinu. Nie je to málo, prsty sa vám zo začiatku možno zamotajú, ale dá sa to pohodlne zvládnuť. Na to, že je Space Marine skutočne len číra akcia, má zbytočne rozťahané ovládanie. Interface je pohodlný, trochu nás zarazilo umiestnenie ukazovateľa zdravia do stredu hornej časti obrazovky.
Napriek tomu, že je Warhammer 40.000: Space Marine pomerne jednoduchá hra a neponúka nič, čo by sme už nevideli, nás táto akcia bavila. Aj preto, že nešetrí brutalitou a necháva tak vyniknúť surový svet Warhammeru 40.000. Po odstránení rôznych bugov sme nemuseli hru ani raz reštartovať, všetko je ako má byť a vy si môžete pohodlne oddýchnuť pri krvavom masakri s vynikajúcou atmosférou. Zápory hra má, tie sme spomínali, avšak koľkokrát do roka sa vám stane, že vás hra skutočne chytí? U nás navyše PC verzia vychádza s dobrým českým prekladom (titulky). Práve preto podľa nás nie je klasická sedmičková hra, ale má vyššie ambície. Má totiž skvelú atmosféru a tú si dokážete vychutnať, ak hrou neprefrčíte.
