Čo sme si všimli
Na Merkúre by ste zrejme čakali všeličo, no ľad by to pravdepodobne nebol. Napriek tomu sa vedci domnievajú, že planéta najbližšie k nášmu Slnku má rozsiahle ľadovce.
Už pred dvadsiatimi rokmi čosi podobné naznačili radarové pozorovania pólov planéty, teraz to potvrdila aj americká sonda Messenger. V hlbokých kráteroch okolo pólov, kde napriek blízkosti hviezdy nikdy nedopadnú slnečné lúče, môžu ležať miesta, kde sa nachádza zamrznutá voda. +Čítajte viac na Science
Na prvý pohľad to vyzerá ako mŕtve miesto - napokon sa tak aj nazýva, Mŕtve more. Potápači a biológovia však zistili, že pod hladinou tohto superslaného jazera sa život predsa len nachádza.
Nie sú to však rastliny či ryby, ale ani extrémofily a mikroorganizmy, o ktorých vedci vedia už desaťročia. Potápači pri prvej vedeckej expedícii pod jeho hladinu zistili, že na dne a útesoch okolo miest, kde vyvierajú chocholy nie tak slanej vody, jestvujú biofilmy a baktérie schopné fotosyntézy.
Dokazuje to, že život naozaj dokáže prežiť aj v najextrémnejších podmienkach. +Čítajte viac na Scietific American a pozrite si video
Raz by tak mohla vyzerať budúcnosť protetiky. Napokon, počítačové hry či literárna fantastika o nej špekulujú roky. Protézy a implantáty, ktoré nám umožnia dotýkať sa a cítiť. Virtuálne reality, ktoré budú vedieť takéto pocity nasimulovať.
Prvým z krokov je nový výskum s makakmi, ktorým do mozgu vložili elektródy. Trénované opice tak cítili odozvu, keď sa virtuálnou rukou dotýkali na počítači správneho objektu. +Čítajte viac na Nature
O čom sme písali
Minulý týždeň odovzdávali Nobelove ceny. Prvé tri sa už tradične týkali prínosu pre prírodné vedy, tak si to v krátkosti zopakujme: Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali Bruce A. Beutler a Jules A. Hoffmann za objav ktorý sa týka aktivácie vrodenej imunity a Ralph M. Steinman (posmrtne) za objav dendritických buniek a ich úlohy v získanej imunite.
Laureátmi Nobelovej ceny za fyziku sa stali Saul Perlmutter, Brian Schmidt a Adam Riess za objav zrýchľujúceho sa rozpínania kozmu vďaka pozorovaniu vzdialených supernov. Nobelovu cenu za chémiu má Daniel Šechtman za objav kvázikryštálov. +Čítajte viac
Bude to najväčší ďalekohľad na svete. Keď rádioteleskop ALMA dokončia, celé zariadenie bude tvoriť dômyselne prepojená sústava 66 antén, ktoré mu umožnia pozrieť sa na vesmír starý 13 miliárd rokov.
Už teraz však ALMA funguje a poslal prvú snímku. Je na nej zrážka galaxií v takzvanom zoskupení Tykadlá, ktoré leží 45 miliónov svetelných rokov ďaleko v súhvezdí Havrana. +Čítajte viac
S Dolly to fungovalo. Z vajíčka odobrať jadro, vložiť chromozómy a spustiť proces, na konci ktorého bude vyklonovaná ovca. S ľuďmi či iba ľudskými tkanivami to však také jednoduché nie je.
Americkí biológovia a genetici však prišli na spôsob, ako vôbec vytvoriť embryá a z nich získať embryonálne kmeňové bunky.
Bohužiaľ, potrebovali k tomu tri páry chromozómov, takže výsledok sa zatiaľ nedá použiť pri liečbe pacientov. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
