| Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk |
Miesto Divokého západu sa presúvame do súčasného mesta anjelov. Táto strieľačka z vlastného pohľadu je totiž tak tupá, nudná a jednoduchá, až človek začne premýšľať, či len vydavateľ UbiSoft nepotreboval zaplátať dieru v release liste. Poliaci už niečo zbúchali dokopy, má to známe meno, keď sa to pekne obalí PR rečičkami, bude sa možno niekto na hru aj tešiť a bol by v tom pes zakopaný, keby nejaký neborák nepoložil peniaze na pult a nedoniesol si The Cartel domov s očakávaním kvalitnej zábavy.
The Cartel sa na oko tvári ako honorabilita, avšak z hráčov robí totálnych idiotov. Máme tu tri postavy, hlavných hrdinov príbehu plného korupcie, drogových kartelov a... a proste budete strieľať po všetkom a všetkých. Teda tam, kde vám kurzor naberie červenú farbu. Príbeh by mohol byť obstojným, dokonca sa dočkáte i svetlých momentov, no tie vás len mierne vytrhnú z letargie honby za záchranou nejakej devy. A potom sa to celé zvrtne, veď to poznáte. Chybou toho všetkého je, že celá zápletka je rozprávaná rovnakým tempom, hoci niekedy by sa oplatilo spomaliť, pustiť plynový pedál, nepchať do príbehu všetko, čo sme videli vo filmoch a iných hrách. Jednoducho sa to zamotá až príliš. Tobôž na stupídnu akciu, kde strieľate a strieľate a ak nezomriete, tak strieľate znovu a zas. Princíp hrania The Cartel je prostý: bežíte dopredu, nikam inam sa totiž nedá, objavia sa nepriatelia, ktorých umelá inteligencia je porovnateľná leda tak s treskou po záruke. A všetko to vystrieľate. Isteže, za chrbtom máte dvoch verných pomocníkov, tí však zrejme idú v drogách, okolo ktorých sa to tu točí.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Na začiatku príbehu si vyberiete jedného z troch hrdinov. Hoci tu máme zástupcu LAPD, DEA a FBI (a hra stojí za PRD), ani jeden z nich nie je anjelik a počas poctivej práce zákona má každý tak trochu bočné úmysly. Keďže je The Cartel v podstate strelnica s panákmi miesto papierových ruží, povieme si o každom z nich niečo. Nech naplníme limit minimálneho počtu znakov recenzie, inak by nebolo o čom písať. Ben McCall je veteránom, ktorý sa preslávil svojou drsnosťou, nekompromisnými metódami vypočúvania, rád používa kolty, svoje päste a má slabosť na slečny ľahších mravov. Tie ho privádzajú do problémov. Kim Evans, lady tmavšej pleti, vyrastala v ghette, no nedala sa na dráhu natriasajúcej zadnice v raperských videoklipoch, lež ako najmladšia agentka FBI vyriešila prípad masového vraha, takže ju vedenie vyslalo na túto náročnú prácičku. Jej slabinou je brat, ktorý robí problémy, pretože on si naopak kariéru natriasajúcej zadnice vybral, no tak trochu iným spôsobom. A na záver je tu naša hviezda Eddie Guerra so svojim mexickým prízvukom a problémom s gamblingom. Nič moc, ale aspoň nám Eddie ako agent DEA nešňupe práškový cukor, ale nakecá toho toľko, že o tom začnete pochybovať.
A to je naša partia borcov. Budete ich nenávidieť. Nech si vyberiete kohokoľvek, zápletka ako taká sa nemení, len sa na ňu pozeráte z iného pohľadu a hrabete do vlastného vrecka. Ako? Počas misie sa na určitých miestach nájdu dôležité predmety, ktoré môžete ukoristiť, len vás nesmú parťáci vidieť, pretože sú zlí a udali by vás. Svine. Vy ich môžete taktiež špehovať a prichytiť ich pri čine, no skutočne nechápeme, prečo by to niekto robil. A to je všetko. Pred každou misiou (je ich celkovo 15) si vyberiete výzbroj (jedna pištoľ, druhá pištoľ a “veľká” zbraň) z dnes už tradičnej výbavy (automat, brokovnica, sniperka...) a poviete, si, že tých zátvoriek už bolo na dnes dosť. Ak ste sa ovešali správnymi hračkami, vyrazíte do akcie. Meniace sa prostredie je skutočne rôznorodé a niekedy nám dokonca prišlo známe. Čuduj sa svet, išlo o recykláciu starších úrovní z Bound in Blood, len všetky miesta podľahli zubu času. No nič to, akcia čaká a nepočká. Vykračujete si tunelom, spustí sa skript, vybehnú tupí nepriatelia, vy ich vystrieľate, lebo tí dvaja somráci za vami netrafia ani dvere od stodoly z troch metrov. Naozaj! Sledovali sme neskutočne napínavý súboj: Eddie mieri a spoza zrkadloviek mu vidíme vražedný pohľad, kútiky úst má skrčené do diabolského úsmevu, že by i Stallone uznanlivo zahvízdal. Strieľa. Nepriateľ stojaci o tri metre ďalej v drsnej póze páli z automatu. Po desiatich sekundách nás to prestalo baviť, odstrelili sme drogového lapaja, hodili na Eddieho vyčítavý pohľad a ten zrazu zareval niečo v zmysle: “Keby sme ti nekryli chrbát, si už dávno mŕtvy, ty truhlík!”
Ale k téme: idete, všetko vystrieľate, kryjete sa, pretože ak vás zabijú, checkpoint bude možno prekliato ďaleko a stačí sa trochu snažiť a nepriateľskí panáci vás nepošlú do hrobu, lebo vám radi ukazujú materské znamienko na krku. Niektorí to nazývajú hlava. Tak im ho opravíte. Amputáciou. Zastrieľate si riadne, často je problémom nie poslať niekoho do večných virtuálnych lovísk, ale vybrať si, kto tam pôjde skôr. Vyrušovať v tejto prostej činnosti vás budú stupídne hlášky vašich kamarátov. Majú 5-6 naučených fráz, no nik im nepovedal, kedy majú ktorú vypustiť z úst a podľa toho to i tak vyzerá. Zvuk si môžete vypnúť na reproduktoroch, nepriateľské výkriky za to nestoja a hudba, hoc je celkom kvalitná a “mexická”, opakuje sa častejšie než “musíme sa z toho poučiť” po športovom neúspechu našich borcov na ihriskách. Skutočne: len chodíte a strieľate, kulisy sa menia, zbrane sa mierne menia, stupidita ostáva. Užijete si to hlavne v momentoch, kedy potrebujete aspoň trochu pomôcť od kamarátov (nesiete vrece peňazí, takže by vás mohol niekto kryť). Graficky je to priemer, Chrome Engine 5 má istotne na viac, no všetko akoby bolo uťapkané narýchlo. Exteriéry sa vydarili, o tom žiadna, ale miera detailov a objektov na scéne je zúfala, prípadne sa opakuje. Najviac nás zarazil blur efekt pri všetkom možnom.
Na záver sa prestrieľate za 6-7 hodín a celé si to podľa vývojárov môžete strihnúť ešte dvakrát. Za každého z vašej party. Tú odvahu sme skutočne nemali. Ale aby sme neboli zlí a nekorektní, okrem strieľania (a strieľania a strieľania) si aj zajazdíte v SUV-čku. Ovládanie je tak arkádové, že aj Hot Pursuit je simulátorom, nuda to však ostáva rovnaká. Multiplayer je do počtu a keď sme si počkali hodinku, aj sa spustila hra na policajtov a nezbedníkov: bola to zábava, pretože arkádové strieľanie spojené s plnením úloh zábavné jednoducho je. Môže sa to volať Call of Duty, ale aj Call of Juarez, pri dobre navrhnutých mapách to má grády. Menej kooperujúci hráči sú síce niekedy nepríjemnou súčasťou, avšak budete radi, že sa vôbec nejakí našli. Potešila možnosť vybrať si partnera, s ktorým ak budete úzko spolupracovať, dostanete bonusy. Inak klasika: získavate skúsenosti, kupujete si to a tamto. Jednoducho multiplayer. Kvôlu nemu si však hru kupovať nemusíte. Kampaň je možné hrať aj v kooperácii so živými hráčmi, nikoho sme však na túto srandu, čuduj sa svet, nenašli.
Call of Juarez: The Cartel je jednoducho brak. Akčná strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá stratila svojské čaro Divokého západu a vrhla sa do náručia budgetovému ratata systému, kde to všetko sviští, piští a vybuchuje. Ak ju uvidíte niekde s extra zľavou, povedzme za nejakých desať eurokoruniek, buchnite sa po vrecku. To je suma, ktorá zodpovedá (ne)kvalite The Cartel. Je to sklamanie, pretože Techland vedel robiť hry, ktoré dokázali zaujať. The Cartel robí pravý opak. Arkádová hrateľnosť nedokáže dostatočne pritiahnuť a udržať pri obrazovkách. A to je chyba, nech sa tam nadáva akokoľvek drsne, nech vystrieľate stovky nepriateľov a nech sa tam promenádujú dievčiny hore bez ako dlho len chcú. Tfuj.
