SAN FRANCISCO, BRATISLAVA. Prečo majú toľkí z nás pocit, že v stredu odišiel niekto blízky? Pretože Steve Jobs bol človek, ktorý nás naučil milovať technológie. A ich prostredníctvom sme tak trochu milovali i jeho.
Podľa mnohých nekrológov zomrel „najväčší vizionár našich čias“, „marketingový génius“ či „muž, ktorý zmenil náš svet“. To všetko je pravda. To by však samo osebe nestačilo, aby sme prežívali taký intenzívny pocit straty.
Jeho smrť nebola prekvapujúca a ani šokujúca. Vedeli sme minimálne niekoľko rokov, že je vážne chorý.
Lekári mu úspešne odstránili nádor slinivky v roku 2003, ale choroba sa v nejakej podobe vrátila a v roku 2009 podstúpil transplantáciu pečene. Odvtedy bolo aj na prvý pohľad zrejmé, že sa jeho zdravie zhoršuje.
Jobs dal ľuďom ilúziu luxusu a dokonalosti, píše Konštantín Čikovský.
Čítajte komentár (piano) >>
Akoby si odchod plánovalCynicky povedané „zomrel“ už pred mesiacom a pol, keď odstúpil z pozície šéfa firmy Apple. Medzi riadkami jeho vyhlásenia sa dalo čítať, že dôvodom je zlý zdravotný stav a nezadržateľne sa blížiaca smrť.
Takmer sa zdá, že i svoj odchod si Steve Jobs, povestný svojím perfekcionizmom, takto sám naplánoval. Aby zmenšil šok investorov a uchránil stabilitu akcií, ktorých hodnota po oznámení jeho odchodu z funkcie síce zakolísala, ale neprepadla sa. A nestane sa tak ani teraz.
I preto má v stredu oznámený skon Steva Jobsa hlavne ľudský rozmer. Takmer každého to nejako zasiahlo.
Smrť na iPhoneAko americký prezident trefne poznamenal, mnohí z nás sa o tom dozvedeli zo zariadení, ktoré Apple pod vedením Steva Jobsa vyvinul a vyrobil.
Hlavne, i keď to boli telefóny, počítače či tablety iných značiek než Apple, môžeme bez preháňania povedať, že nebyť Steva Jobsa, asi by nevyzerali tak, ako dnes vyzerajú.
V tom je hlavný dosah éry zakladateľa firmy s odhryznutým jablkom a preto môžeme s plným vedomím tvrdiť, že zmenil náš svet.
Bolo fascinujúce sledovať, ako prakticky sekundy po tom, čo Apple smrť svojho spoluzakladateľa oznámil, tá udalosť zasiahla digitálny svet, teda hlavne sociálne internetové siete ako Facebook a Twitter.
Akoby na niekoľko minút onemeli a stíchli. A vzápätí sa rozozvučali v jednom tóne, zloženom zo zármutku a rešpektu.
Mnohí sa k odchodu Steva Jobsa vyjadrili vo svojich statusoch a tweetoch, niektorí si jeho portrét či symbol odhryznutého jablka dali do profilových fotografií.
Keď smúti aj GoogleNapriek tomu to nebolo hysterické mediálne smútenie, ktoré svet prežíva často po smrti celebrít a slávnych ľudí. V digitálnej pocte Stevovi Jobsovi bolo čosi pokojné a dôstojné.
Podobne ako v riadku s jeho menom a letopočtami 1955 – 2011, ktorý dal pod svoje logo na hlavnej stránke konkurenčný Google či internetový obchod Amazon. Niečo také nevidieť často.
Steve Jobs nebol „Edisonom prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia“, ako to zaznelo v jednom z nekrológov.
Bol spoločne s Billom Gatesom a ďalšími z generácie geekov, ktorí v roku 1975 žasli nad stavebnicou počítača Altair v časopise Popular Electronics a spoločnými silami potom uviedli do pohybu éru osobných počítačov.
Robili, čo ich baviloBoli osvietenými vizionármi? Nie, len chceli robiť to, čo ich bavilo a nad čím sami žasli. A aj boli „hladní“, aby sme použili termín, ktorý zaznel v prednáške Steva Jobsa pre absolventov Stanfordu v roku 2005.
Keď v roku 1982 vymenoval časopis Times počítač za „osobnosť roku“ či, prepáčte, vlastne „stroj roku“, uverejnil zároveň v tom istom čísle profil Steva Jobsa. Predstavil ho ako „maestra mikrosveta“. Ale sám Jobs určite nebol technologickým géniom.
Napokon ani žiadne z výrobkov, ktorými si Apple podmanil svet, on osobne ani tímy jeho inžinierov nevymysleli ani nevynašli.
Steve Jobs ich „len“ dokázal ľuďom ponúknuť tak, aby po nich túžili a chceli ich. Inými slovami ľudí uzmieril so studeným a chladným svetom počítačov.
Apple vyslobodil počítače z nevkusných škatúľ zo sivého plastu a presunul ich do obývačiek, neskôr do vreciek a predovšetkým do našich sŕdc. Ktosi pekne definoval, čím sa líši svet Microsoftu, ktorý dominoval v deväťdesiatych rokoch v čase prvého rozmachu webu, a svet Applu, ktorý svet dobyl v prvej dekáde dvadsiateho prvého storočia.
Vizionár a génius. Steve Jobs, jeho život a kariéra na fotografiách.
Pozrite si fotogalériu >>
Revolúcia s nepokojomPrvé pécéčka boli nositeľmi revolúcie, ale nepriniesli svojim používateľom spokojnosť a pokoj. Robili niekoľko vecí, ale nijakú nie celkom tak, ako ich majitelia chceli.
Práve výrobky od Applu robili viacero vecí tak, ako sme sami nedúfali alebo si ani nedokázali predstaviť.
Prekvapovali a prekvapujú nás svojím komfortom i jednoduchosťou. V tom je hlavná magická substancia firmy Apple.
Tisíckrát rozoberali, čo môže pre Apple znamenať odchod Steva Jobsa. To však nech trápi investorov a zamestnancov firmy.
Keby odkaz menom Apple tvorili len tri výrobky poslednej dekády, a to iPod, iPhone a iPad, je to dostatočne prevratné a bohaté dedičstvo.
A stačí, aby sa pre ne Steve Jobs nedostal do pekla, ale skôr do neba.
Takže môže byť i čiastočne pravdivý kreslený vtip, ktorý sa objavil na webe vo štvrtok.
Je na ňom Pán Boh pracovne listujúci v tučnej a mnohostránkovej knihe skutkov. A pred ním stojí v roláku Steve Jobs a hovorí: „Ale na toto predsa existuje aplikácia!“
Techniku spojil s imidžomSlovenské osobnosti oceňujú, že Steve Jobs prekračoval možnosti v prospech ľudí.
BRATISLAVA. Nebol len technologickým vizionárom, ale aj marketingovým guru, zhodujú sa osobnosti slovenského telekomunikačného a IT biznisu v názore na Steva Jobsa.
„Jeho kreativita a inovatívnosť budú vždy métou,“ hovorí šéf firmy Eset Richard Marko. Jobs podľa neho ukázal, že cieľavedomou prácou je možné meniť svet.
Geniálny v jednoduchom„Aj vďaka Jobsovi a jeho tímu sa stala komunikácia prostredníctvom najnovších technológií neoddeliteľnou súčasťou každého jedného z nás, jednoduchosť riešení, s akými prišiel, v sebe skrýva genialitu veľkého človeka,“ povedal zastupujúci šéf spoločnosti Telefónica O2 Slovensko Henrich Daubner.
Súhlasí aj šéf firmy Orange Pavol Lančarič. „Východiskami pre neho neboli aktuálne technologické možnosti, ale praktické potreby ľudí, čo bolo často impulzom na vznik úplne nových technológií.“
Jobs podľa neho spôsobil ešte jednu revolúciu, technológie neoddeliteľne spojil s imidžom. „Zobral techniku programátorom a expertom a dal ju do rúk ľuďom.“
Korčuľoval ako GretzkyBranislav Šebo, ktorý riadi IBM Slovensko, hovorí, že Jobs mal rád výrok hokejistu Wayna Gretzkého: „Korčuľujem tam, kde by mal puk byť, a nie tam, kde sa práve nachádza,“ spomína Šebo. Z neho podľa neho plynú Jobsove úspechy aj omyly.
Adam Valček
Sýrčania ho považujú za svojhoVo vlasti svojho otca by Jobs asi veľa nedosiahol, priznávajú Arabi.
BRATISLAVA. „Svet, v ktorom Jobs zomrel na rakovinu, kým Bašár Asad ostáva našou rakovinou, je chorý,“ posťažoval sa podľa Reuters jeden z odporcov sýrskeho režimu. Spomenul si tak na fakt, o ktorom sa donedávna málo vedelo – zakladateľ Applu mal sýrske korene.
Jobs sa v San Franciscu narodil sýrskemu otcovi a americkej matke. Keď jej rodičia odmietli svadbu s Arabom, dala dieťa na adopciu rodine Jobsovcov. Aj jeho otec Abdalfattah Jandali hovorí, že o príbuzenskom vzťahu sa dozvedel len nedávno. Matka ho totiž porodila bez toho, aby to niekomu povedala.
V Sýrii ho najmä mladí odporcovia režimu, ktorí si obľúbili výrobky Applu, hneď prijali za svojho. Hovoria o ňom ako o najslávnejšom Arabovi sveta.
„Myslím si, že keby ostal v Sýrii, nedosiahol by nič,“ povedal Reuters mladík, ktorý tým pripomenul beznádejnú situáciu v krajine, kde Asadovci vládnu 41 rokov.
(mak)
