Americkí vedci dokázali vytvoriť ľudské embryá. Otvára sa tak možnosť klonovania ľudských orgánov či ľudí.
NEW YORK, BRATISLAVA. Niektoré choroby a ochorenia sa nedajú liečiť. A možno sa ich ani nikdy vyliečiť nenaučíme.
No jestvuje spôsob, ako proti nim bojovať - ako naštartovať zlyhávajúce srdce či pomôcť prestarnutému mozgu, ako spevniť kosti alebo opraviť zničenú pečeň.
Vlastné orgány
Týmto spôsobom môžu byť kmeňové bunky, z ktorých si raz dokážeme na mieru vypestovať tkanivá či orgány. Dôležitý krok k takejto budúcnosti teraz urobil tím vedcov z laboratórií Newyorskej nadácie pre kmeňové bunky.
Americkým biológom a genetikom sa podarilo prísť na novú metódu, ako získať ľudské kmeňové bunky. Použili pritom techniku, ktorá je známa z experimentov s klonovaním zvierat. Potom sa im podarilo vytvoriť čosi pripomínajúce embryonálne kmeňové bunky, stačili na to vajíčka od dospelých darkýň a telové bunky.
Kmeňové bunky sú malým zázrakom prírody. Sú to dosiaľ nediferencované zárodky, ktoré sa aspoň teoreticky môžu zmeniť na akékoľvek iné bunky. A z nich zase môžu vyrásť tkanivá a orgány, ktoré by sa dali využiť pri transplantácii.
Nehrozilo by pritom riziko, že telo takéto orgány odmietne. Dôvod je jednoduchý, telo si bude myslieť, že tieto orgány sú jeho vlastné.
Práve tu je však veľký problém. Klonovať takýmto spôsobom ľudské bunky a tkanivá sa ukazovalo ako nemožné.
V roku 1996 síce vedci vyklonovali slávnu ovcu Dolly, no pri vyšších primátoch takéto postupy nefungovali. Vývoj zárodku sa zastavil zhruba po troch dňoch a kmeňové bunky sa nevytvorili.
Ovca nie je človek
Výskum amerických biológov a genetikov naznačuje spôsob, akým by sa to dalo urobiť.
„Bunky, ktoré sme urobili, sa ešte nedarí použiť,“ zdôrazňuje pre BBC Dieter Egli, ktorý výskum viedol. „Vnímame to ako krok na ceste. Teraz vieme, že ľudské vajíčka môžu zmeniť dospelé špecializované bunky - napríklad kožné bunky - na kmeňové bunky.“
Pri klonovaní sa zvyčajne použije genetická informácia z dospelej bunky a tá sa potom prenesie do vajíčka, z ktorého sú odobraté chromozómy. Tak vznikla Dolly.
Egliho tím však skúsil čosi výstredné. Podľa štúdie v magazíne Nature neodobral vajíčku chromozómy, ale vložil doň chromozómy z dospelej bunky.
Na prekvapenie vedcov sa vajíčko začalo deliť a vzniklo embryo, z ktorého mohli odobrať funkčné kmeňové bunky.
Tieto bunky majú tri páry chromozómov a na liečbu pacientov sa použiť nedajú. No nový postup naznačuje, že ľudské „klony“ a „klonované“ orgány zrejme budú možné.
