AKTUALIZOVANÉ 15:50

Nebál sa kryštálov s arabskými vzormi

Za objav kvázikryštálov Daniela Šechtmana najskôr vyhodili z laboratória. V stredu ho za ne ocenil Nobelov výbor.

Kvázikryštál.(Zdroj: Eric Heller)

Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

info
Fakty
Kvázikryštál

Je pevná látka, ktorej atómy nie sú periodicky usporiadané, ich rozmiestnenie však nie je ani náhodné.

Objavili ich v roku 1982, o dva roky neskôr objav v časopise zverejnili.

ŠTOKHOLM BRATISLAVA. „Eyn chaya kazo,“ zahundral 8. apríla v roku 1982 Daniel Šechtman, keď na chvíľu prestal hľadieť do elektrónového mikroskopu.

V zložitom prístroji, ktorý ukazuje svet až na úrovni atómov, uvidel čosi čudné. Niečo, čo by podľa všetkých vtedajších príručiek pre poriadneho kryštalografa ani nemalo jestvovať. Čosi, čo samotná príroda nepripúšťa.

„Takáto príšera predsa nie je,“ povedal si Šechtman, keď vtedy objavil exotické kvázikryštály. Za ich objav sa v stredu stal laureátom Nobelovej ceny za chémiu.

Nič také nejestvuje

Keď začiatkom osemdesiatych rokoch Šechtman hľadel do mikroskopu, najskôr údajom neveril. Zmes rýchlo schladeného hliníka s mangánom vyzerala zvláštne.

Vedec videl sústredené kruhy a každý z nich tvorilo desať bodiek, jedna od druhej rovnako vzdialené. Lenže takto žiadny kryštál vyzerať nemal.

Jeho prvý predpoklad pritom naznačoval, že prudké schladenie malo atómy náhodne rozhádzať. Ani to sa však nestalo. Namiesto toho vedec znovu a znovu preratával body. Päť či šesť si ešte vedel vysvetliť, ale desať?

Vedci dovtedy takúto štruktúru nepoznali a nenachádzala sa ani v Medzinárodných tabuľkách pre kryštalografiu. Podľa nich bolo čosi podobné nemožné. Šechtman preto utekal oznámiť zvláštny úkaz šéfovi laboratória.

Ten sa mu však vysmial a do ruky mu strčil knihu o základoch kryštalografie. „Mali by ste si ju prečítať,“ odkázal.

Vyhodili ho

Problémom čudesnej štruktúry pritom nebolo len to, že sa skladala z desiatich bodov. Vedec si overil, že nejde ani o dva prerastené kryštály. A tiež zistili, že obrazec vlastne nemá bežnú symetriu a neopakuje sa.

Napriek odmietaniu okolia Šechtman trval na svojom. To napokon viedlo nielen k odmietnutiu prvého článku pre odborný magazín, ale aj k výzve, aby opustil výskumný tím.

Takéhoto problémového vedca v americkom Národnom inštitúte pre normy a technológie nechceli.

Medzičasom však iní vedci prišli s hypotetickým experimentom, ktorý ukázal, že podobné aperiodické štruktúry sú aspoň matematicky možné. Matematik Roger Penrose tvrdil, že sa dajú vytvoriť napríklad pomocou dvoch rôznych kosoštvorcov.

Tieto teoretické modely sa v roku 1984 podarilo spojiť s Šechtmanovými pozorovaniami a jeho neskoršia štúdia v magazíne Physical Review Letters spôsobila prevrat v kryštalografii. Nie každý však veril, že Šechtman narazil na čosi veľké.

„Danny Šechtman rozpráva nezmysly. Nie je nič také ako kvázikryštály, sú iba kvázivedci,“ spomínal Šechtman podľa agentúry AP na reakciu dvojnásobného držiteľa Nobelovej ceny Linusa Paulinga.

Napokon sa musela meniť definícia toho, čo je to kryštál.

„V kvázikryštáloch nachádzame fascinujúcu mozaiku arabského sveta,“ napísal v stredu vo svojom stanovisku Nobelov výbor. „Toto usporiadanie je však zopakované na atomárnej úrovni.“

Arabské mozaiky

Práve mozaiky Maurov z Alhambry vyzerajú ako kvázikryštály. Hry matematikov s podobnými mozaikami pomohli pochopiť Šechtmanove pozorovania.

Dnes sa kvázikryštály používajú pri výrobe panvíc na pečenie či motorov. A len pred dvoma rokmi ich vedci objavili aj vo voľnej prírode.

Ceny v minulosti

Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.

V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.

Nobelovu cenu za chémiu získalo 159 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.

Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.

Jej dcéra Irene spolu s manželom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred dvomi rokmi aj Ada Yonathová.

Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  2. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  3. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  4. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  5. Všetko, čo rodiny milujú
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  9. Keď Slováci krotia morský vietor
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 444
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 22 488
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 11 876
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 4 452
  5. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 3 755
  6. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 3 379
  7. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 3 372
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 3 096
  9. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 007
  10. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 2 172

Téma: Nobelove ceny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.

EKONOMIKA

Pondelok bola veľká katastrofa. Problémy s STK pokračujú

Ministerstvo dopravy zmenilo pravidlá pre stanice technickej kontroly.

Neprehliadnite tiež

Desať pesničiek, ktoré vám podľa vedy zdvihnú náladu

Vedci vytvorili vzorec pre veselé pesničky.

Recenzia: Nokia našla recept na úspech

Nový smartfón má dobrý výkon, kvalitný fotoaparát a je bez softvérových zbytočností.

Krv nemusí byť iba červená. Niektoré zvieratá ju majú zelenú či fialovú

Medzi červenou a zelenou krvou stačí malá zmena v štruktúre pigmentu.