AKTUALIZOVANÉ 15:50

Nebál sa kryštálov s arabskými vzormi

Za objav kvázikryštálov Daniela Šechtmana najskôr vyhodili z laboratória. V stredu ho za ne ocenil Nobelov výbor.

Kvázikryštál.(Zdroj: Eric Heller)

Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

info
Fakty
Kvázikryštál

Je pevná látka, ktorej atómy nie sú periodicky usporiadané, ich rozmiestnenie však nie je ani náhodné.

Objavili ich v roku 1982, o dva roky neskôr objav v časopise zverejnili.

ŠTOKHOLM BRATISLAVA. „Eyn chaya kazo,“ zahundral 8. apríla v roku 1982 Daniel Šechtman, keď na chvíľu prestal hľadieť do elektrónového mikroskopu.

V zložitom prístroji, ktorý ukazuje svet až na úrovni atómov, uvidel čosi čudné. Niečo, čo by podľa všetkých vtedajších príručiek pre poriadneho kryštalografa ani nemalo jestvovať. Čosi, čo samotná príroda nepripúšťa.

„Takáto príšera predsa nie je,“ povedal si Šechtman, keď vtedy objavil exotické kvázikryštály. Za ich objav sa v stredu stal laureátom Nobelovej ceny za chémiu.

Nič také nejestvuje

Keď začiatkom osemdesiatych rokoch Šechtman hľadel do mikroskopu, najskôr údajom neveril. Zmes rýchlo schladeného hliníka s mangánom vyzerala zvláštne.

Vedec videl sústredené kruhy a každý z nich tvorilo desať bodiek, jedna od druhej rovnako vzdialené. Lenže takto žiadny kryštál vyzerať nemal.

Jeho prvý predpoklad pritom naznačoval, že prudké schladenie malo atómy náhodne rozhádzať. Ani to sa však nestalo. Namiesto toho vedec znovu a znovu preratával body. Päť či šesť si ešte vedel vysvetliť, ale desať?

Vedci dovtedy takúto štruktúru nepoznali a nenachádzala sa ani v Medzinárodných tabuľkách pre kryštalografiu. Podľa nich bolo čosi podobné nemožné. Šechtman preto utekal oznámiť zvláštny úkaz šéfovi laboratória.

Ten sa mu však vysmial a do ruky mu strčil knihu o základoch kryštalografie. „Mali by ste si ju prečítať,“ odkázal.

Vyhodili ho

Problémom čudesnej štruktúry pritom nebolo len to, že sa skladala z desiatich bodov. Vedec si overil, že nejde ani o dva prerastené kryštály. A tiež zistili, že obrazec vlastne nemá bežnú symetriu a neopakuje sa.

Napriek odmietaniu okolia Šechtman trval na svojom. To napokon viedlo nielen k odmietnutiu prvého článku pre odborný magazín, ale aj k výzve, aby opustil výskumný tím.

Takéhoto problémového vedca v americkom Národnom inštitúte pre normy a technológie nechceli.

Medzičasom však iní vedci prišli s hypotetickým experimentom, ktorý ukázal, že podobné aperiodické štruktúry sú aspoň matematicky možné. Matematik Roger Penrose tvrdil, že sa dajú vytvoriť napríklad pomocou dvoch rôznych kosoštvorcov.

Tieto teoretické modely sa v roku 1984 podarilo spojiť s Šechtmanovými pozorovaniami a jeho neskoršia štúdia v magazíne Physical Review Letters spôsobila prevrat v kryštalografii. Nie každý však veril, že Šechtman narazil na čosi veľké.

„Danny Šechtman rozpráva nezmysly. Nie je nič také ako kvázikryštály, sú iba kvázivedci,“ spomínal Šechtman podľa agentúry AP na reakciu dvojnásobného držiteľa Nobelovej ceny Linusa Paulinga.

Napokon sa musela meniť definícia toho, čo je to kryštál.

„V kvázikryštáloch nachádzame fascinujúcu mozaiku arabského sveta,“ napísal v stredu vo svojom stanovisku Nobelov výbor. „Toto usporiadanie je však zopakované na atomárnej úrovni.“

Arabské mozaiky

Práve mozaiky Maurov z Alhambry vyzerajú ako kvázikryštály. Hry matematikov s podobnými mozaikami pomohli pochopiť Šechtmanove pozorovania.

Dnes sa kvázikryštály používajú pri výrobe panvíc na pečenie či motorov. A len pred dvoma rokmi ich vedci objavili aj vo voľnej prírode.

Ceny v minulosti

Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.

V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.

Nobelovu cenu za chémiu získalo 159 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.

Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.

Jej dcéra Irene spolu s manželom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred dvomi rokmi aj Ada Yonathová.

Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 455
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 981
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 132
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 908
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 718
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 493
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 115
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 088
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 856
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 475

Téma: Nobelove ceny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Severná Kórea sa vracia k dávnemu spojencovi.

ŠPORT

Slovan vyhral najväčšie slovenské derby, rozhodol Hološko

Fanúšikovia Trnavy vypredali sektor hostí.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.