SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 16:05

Nobelovku dostali za rozpínanie kozmu

Vybuchujúce supernovy ukázali, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. Vedci za tento objav získali Nobelovu cenu za fyziku.

Supernova typu Ia (vľavo dole) pri galaxii NGC 4526.Supernova typu Ia (vľavo dole) pri galaxii NGC 4526. (Zdroj: NASA)

Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Stromy, zvieratá, ľudia a planéty i hviezdy majú čosi spoločné.

Ich existencia odštartovala v nekonečne hustom, drobnom bode z ktorého sa do priestoru rozvinul celý náš vesmír. Tušíme, že na začiatku nášho kozmu bol veľký tresk.

Vesmír zomrie na chlad

Ale ako vesmír skončí? Práve túto otázku pomohli zodpovedať tohtoroční držitelia Nobelovej ceny za fyziku.

Nobelov výbor a Švédska kráľovská akadémia ocenili Saula Perlmuttera, Briana Schmidta a Adama Riessa za „objav zrýchľujúceho sa rozpínania kozmu vďaka pozorovaniu vzdialených supernov“. Vďaka nim odhadujeme, že celý náš svet zomrie na podchladenie.

Trojica ocenených astrofyzikov sa venuje supernovám. Vybrali si však zvláštny typ, takzvané supernovy typu Ia.

Ide o hviezdy, ktoré sú hmotné asi ako Slnko, no veľké ako naša planéta. Zvyčajne sa vyskytujú v systéme s inou hviezdou, pričom tento biely hviezdny trpaslík kradne hmotu svojmu spoločníkovi.

Keď jeho hmotnosť presiahne istú hranicu, stane sa nestabilným a vybuchne v ohromnej explózii ako supernova. Výbuch je taký silný, že žiari podobne výrazne ako celá galaxia a používa sa na určovanie vesmírnych vzdialeností.

Takéto výbuchy študovali Perlmutter, Schmidt a Riess. Zistili, že sa od nás nachádzajú ďalej, akoby sa podľa predpovedí mali. Znamená to, že vesmír sa nielen rozpína, ale toto rozpínanie sa zrýchľuje.

Tmavá energia

„Vždy som obdivoval Einsteina, pretože mal v mnohom pravdu,“ reagoval na zisk Nobelovej ceny Brian Schmidt. „Jeho myšlienka, že priestor samotný má energiu, je najjednoduchším dôvodom, prečo sa vesmír zrýchľuje.“

Kozmológovia sa už od čias Einsteina a jeho všeobecnej teórie relativity škriepili, aká budúcnosť čaká celý náš vesmír.

Niektorí tvrdili, že jeho rozpínanie sa spomalí, zastaví a všetky galaxie s hviezdami aj planétami sa zase začnú k sebe približovať.

Vesmír sa bude zmršťovať a vďaka gravitácii skončí vo forme nejakého superhustého bodu.

Iní naopak namietali, že vesmír sa bude rozpínať a toto rozpínanie sa môže dokonca zrýchľovať. Až do okamihu, keď z kozmu zostane iba pusté, extrémne studené a nehostinné miesto. Tohtoroční laureáti cien za fyziku dali za pravdu tej druhej skupine, napriek tomu, že v kozmológii predtým dominoval skôr prvý prúd.

Veľkou záhadou súčasnej fyziky zostáva, čo toto zrýchľujúce sa rozpínanie spôsobuje. Pravdepodobným vinníkom je tmavá energia, ktorá má tvoriť viac ako 70 percent vesmíru. Kozmos, ktorý dokážeme priamo sledovať, predstavuje iba 4 percentá.

Kozmická záhada

Vedci dnes poriadne netušia, čo tmavá energia vlastne je. Štandardný model časticovej fyziky pripúšťa niekoľko možností na úrovni mikrosveta. No dnešný vesmír vysvetľuje aj iná hypotéza.

Tvrdí, že krátko po veľkom tresku nastala inflácia, okamih, keď sa vesmír veľmi rozpínal. Čosi podobné možno vidíme aj dnes práve vďaka práci tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku.

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie však dodnes získalo 189 osobností a vedcov, John Bardeen dokonca dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za objav prirodzenej rádioaktivity.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nobelove ceny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Nobelova cena za mier
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

3 h
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

16 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Echo covidového summitu

Peter Schutz

Prečo únia nekúpi od Pfizeru patent zostáva záhadou.

4 h

Neprehliadnite tiež

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

7 h

Práve prebieha veľká demokratizácia vesmíru.

7 h

Rastliny by mohla byť užitočná aj pre ľudí.

7 h

Ako veľmi vám záleží na fotografiách?

12 h