Fakty
Ako funguje imunita
Nešpecifická imunita: Súčasti mikroorganizmov sa naviažu na špeciálne receptory.
Tie aktivujú nešpecifickú imunitu, ktorá vedie k zápalom a ničeniu mikroorganizmu.
Špecifická imunita: Dendritické bunky aktivujú lymfocyty T, ktoré spustia imunitnú reakciu:
vznikajú protilátky a bunky, ktoré útočia na škodcu.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Čosi podobné sa zrejme nestalo. Včera udelili Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu trojici vedcov, ktorí skúmali imunitu a imunitné reakcia.
Ukázalo sa však, že jeden z nich je už tri dni mŕtvy. Kanadský imunológ Ralph Steinman v piatok podľahol rakovine pankreasu.
Od roku 1974 sa Nobelove ceny posmrtne neudeľujú. Nie je však zvykom, aby komisia vopred oznamovala budúcim laureátom, že im plánuje odovzdať cenu. Robí tak len pár minút pred slávnostným vyhlásením.
Steinmanovi sa však Nobelova komisia nemohla dovolať. Zaslala mu preto e-mail, v ktorom mu zisk prestížneho ocenenia oznámila.
Túto správu si prečítala až jeho dcéra, ktorá kontaktovala Rockefellerovu univerzitu, kde vedec pôsobil. Ešte predtým sa však s rodinou vedca pokúsil spojiť kanadský denník Gazette, ktorý zistil, že vedec chorobe podľahol.
Dostane cenu?
Steinman bol jedným z trojice vedcov, ktorí pomáhali ukázať, ako funguje imunitný systém. Inštitút Karolinska ocenil ich snahu pochopiť, ako sa naše telo bráni proti cudzorodým prvkom a čo spúšťa obrannú reakciu organizmu.
Imunológovia Bruce Beutler a Jules Hoffmann získali ocenenie za „objav ktorý sa týka aktivácie vrodenej imunity“. Polovicu z finančnej odmeny desať miliónov švédskych korún si mal odniesť aj Steinman za „objav dendritických buniek a ich úlohy v získanej imunite“. Liečbou na základe svojho objavu bojoval proti chorobe, lieky mu údajne predĺžili život o štyri roky.
Nobelov výbor včera riešil, čo s jeho cenou. V štatúte ocenení je zakotvené, že posmrtne sa neudeľuje. Výnimkou je, keď ocenený zomrie po vyhlásení laureátov.
Dve imunity
Samotný ocenený výskum má kľúčový význam pre človeka. Vo svete plnom baktérií, vírusov či nebezpečných plesní môžu byť niektoré smrteľné. Príroda nás vybavila obranou - imunitným systémom, ktorý bojuje proti všetkému nebezpečnému a chráni nás pred infekciami.
Práve tento proces skúmala trojica vedcov. „Tohtoroční laureáti Nobelových cien spôsobili revolúciu v našom chápaní imunitného systému tým, že objavili kľúčové princípy jeho aktivácie,“ vyhlásila Nobelova komisia.
Imunita funguje prinajmenšom v dvoch podobách. Tým prvým je akási vrodená, nešpecifická reakcia, ktorá nastupuje veľmi rýchlo a zvyčajne dokáže zastaviť infekciu v tele.
Práve tú skúmali Beutler a Hoffmann. Neskôr môže nastúpiť aj špecifická, takzvaná získaná imunita. Kým tú prvú si prinášame z najranejších štádií života na našej planéte a majú ju napríklad aj baktérie, tú druhú získali až zložitejšie organizmy vďaka evolúcii.
Získaná imunita, ktorou sa zaoberal Steinman, si dokáže zapamätať látky spôsobujúce ochorenie. V prípade ďalšej nákazy - napríklad chrípky - telo dokáže lepšie zareagovať.
Nové lieky
„Myslím, že budeme mať nové vakcíny proti mikróbom,“ povedal Reuters o budúcnosti výskumu Lars Klareskog, predseda Nobelovho výboru. „A tie sú teraz veľmi potrebné, lebo sa zväčšuje rezistencia proti antibiotikám.“
Lepšie pochopenie obranného systému nášho tela však môže viesť aj k liekom, ktoré ho budú tlmiť. Najmä v prípadoch, keď nás ohrozuje prehnaná reakcia nášho imunitného systému.
Čo spája myši, muchy a ľudí?
V laboratóriu pochopili, ako sa spúšťa vrodená imunitná reakcia.
BRATISLAVA. Octomilky sú medzi biológmi celkom obľúbené mušky. Dokážu sa rýchlo rozmnožovať, sú nenáročné na chov a veľmi ľahko a rýchlo sa na nich dajú testovať rôzne genetické mutácie.
Muchy verzus infekcie
V polovici 90. rokoch sa s týmto hmyzom hral aj Jules Hoffmann. S kolegami sa zaujímali, ako tieto drobné drozofily dokážu zápasiť s infekciami. Vyskúšali niekoľko mutácií a zistili, že ako kľúčový sa ukazuje istý gén.
Vďaka nemu mušky prežili alebo neprežili nákazu baktériami či plesňou. Ich imunitný systém totiž bez génu na nebezpečné látky v tele mušiek vôbec nereagoval. Hoffmann vtedy tušil, že narazil na čosi dôležité.
Čo máme spoločné
Bruce Beutler sa medzičasom snažil pochopiť, čo spôsobuje septický šok, ktorý vzniká pri infekcii, a niekedy až prehnanú imunitnú reakciu organizmu, ktorá môže zabíjať.
Na pokusných myšiach zistil, že tie odolné majú zmutovaný istý gén. A tento gén sa veľmi ponášal na ten, ktorý predtým skúmal a opísal Hoffmann.
Výsledkom napokon bolo zistenie, že vrodená imunita myší aj mušiek funguje veľmi podobne. Cicavce a hmyz využívali rovnaké molekuly na aktiváciu svojho nešpecifického imunitného systému, vďaka čomu čelili patogénom.
Toto zistenie napokon viedlo k ďalšiemu výskumu imunity a podľa Nobelovej komisie môže viesť aj k novej generácii liekov.
Tomáš Prokopčák
